Ježiš a žena hriešnica

Ježiš a žena hriešnica

Lk 7, 36 – 50:
“Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. (37) A hľa, v meste bola žena – hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, (38) odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. (39) Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si:” Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. (40) Odpovedal mu Ježiš a riekol: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! – (41) Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. (42) A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať?
Odpovedajúc Šimon, riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. (44) Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojmi vlasmi. (45) Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestávala mi bozkávať nohy. (46) Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. (47) Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. (48) A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. (49) Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? (50) On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji! Amen

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

Pán Ježiš nebol ženatý, ale to neznamená, že sa ženám vyhýbal, alebo ich akýmkoľvek spôsobom obchádzal. Zdanlivo sa v jeho blízkosti pohybovali najmä muži, veď je známe, že si vyvolil 12 učeníkov, z ktorých si pripravoval apoštolov. No Ježiš mal aj širší kruh 7O učeníkov a zdá sa, že medzi nimi boli aj ženy. V každom prípade však platí, že Ježiš ženy neobchádzal. Pravdou je, že ich nezbožstvoval, ale ani nedémonizoval, ako to robili mnohí v jeho dobe a robia podobne mnohí aj dnes. On prišiel pre všetkých, pre mužov i ženy a svoju službu lásky a spásy ponúkol všetkým. Táto ponuka platí stále. Platí aj nám, kým nám trvá čas milosti.

V pominulú nedeľu sme si všimli Ježišov rozhovor so ženou Samaritánkou. Neobišiel ju, aj keď žila v zjavnom hriechu a z pohľadu Židov bola nečistá pohanka. Božiu milosť a spásu v Ježišovi našla aj žena, vdova z Naimu, ktorej bez akejkoľvek prosby, úplne nečakane, z púhej milosti, vzkriesil jediného syna a vrátil jej ho živého. To je trvalá služba Pána Ježiša Krista.
Evanjelista Lukáš v úvode ôsmej kapitoly spomína celú skupinu žien, ktoré chodili stále s Ježišom a dvanástimi učeníkmi, “ktoré bol uzdravil od zlých duchov a z nemocí… Mária Magdaléna, Johana , manželka Chúza, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali”. (Lk 8, 1-3) Táto ich služba lásky, ktorá určite nebola ľahká, ani romantická, je teda jednoznačne odpoveďou na Ježišovu lásku a dar spásy.

O takomto dare a odpovedi naň svedčí aj príbeh, ktorý sa odohral v dome farizeja Šimona, ktorého Matúš nazýva Šimon Malomocný. V evanjeliach nie je nikde priamo spomenuté, že by Ježiš uzdravil aj Šimona. Na druhej strane je skutočnosťou, že malomocenstvo bolo v tej dobe neliečiteľnou nemocou a malomocný bol jasným synom smrti. Ak sa Šimon vyliečil, bol to jednoducho zázrak a Šimon mal byť trvale vďačný Bou za tento dar zdravia a života! Ak by sa aj nebol vyliečil na priamy zásah a slovo Ježišovo, mal možnosť osobne a priamo vyjadriť vďaku za záchranu života Pánu Bohu a Božiemu Synovi. Jeho problém však bol v tom, že takú vieru v Ježiša nemal. Bol ochotný uznať nanajvýš to, že v osobe Ježiša ide o proroka, ale aj to si chcel ešte otestovať a overiť. Jeho pozvanie Ježiša do jeho domu teda nebolo prejavom lásky a vďaky. Bolo prejavom nevery a snahy ospravedlniť svoj nevďak i svoju neveru. Tak to vysvitá z jeho myšlienok, ktoré však Pán Ježiš dobre poznal. Aj tú, keď si v duchu pomyslel: ”Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa ho dotýka…” (v.39)

Farizej aj tu zostal farizejom. Nemá vieru v Ježiša, ale dúfa v seba, a iných za nič nemá. Nemá za nič ani Ježiša, ani onú uzdravenú ženu, ktorá si uvedomala svoju hriešnosť a chápala, že jej bolo už mnoho odpustené. Farizej je pokrytec, ktorý sa nepovažuje za Božieho dlžníka. Naviac, neverí, že by niekto iný mohol prijať duchovné uzdravenie a odpustenie hriechov a žiť vo viere v Ježiša ako Spasiteľa a Syna Božieho.

Pán Ježiš nemá problém tomuto pokrytcovi a nevďačníkovi Božiemu povedať pravdu o ňom priamo do očí: “Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi ich slzami a utrela svojimi vlasmi. Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala”.

Spôsob vyjadrenia Lukáša o tejto základnej informácii je príznačný. Bolo jej odpustené a bolo jej odpustené mnoho. Božia milosť pritom stále trvá. Žena si je toho vedomá. Nad svojím dovtedajším životom plače a koná skutkom to, čo je prejavom najvyššej možnej úcty a bázne, ako to vyjadril už Žallmista: S chvením ľúbajte Mu nohy! (Ž 2, 10 b) Ján Krstiteľ svoju vieru v Ježiša vyjadril obrazne: Nie som hoden rozviazať mu remienka na obuvi. Ale táto žena neprestávala bozkávať Ježišovi nohy.

Farizej Šimon však v Ježiša, ako Božieho syna a Spasiteľa, ktorý ide v ústrety vykupiteľskej smrti neveril. Logicky správne odpovedá na otázku z Ježišovho podobenstva o dvoch dlžníkoch, že viac miluje svojho veriteľa ten, komu bol odpustený väčší dlh. On svoj dlh však nevidí, preto neďakuje a nepreukazuje Ježišovi ani bežnú, povinnú úctu. Chová sa ako hulvát a možno chce, aby Ježiš ďakoval za pozvanie a pohostenie jemu. Chce byť sám oslavovaný, chce byť v centre pozornosti. Nárokuje si vďačnosť, ba i vševedúcnosť i súd nad inými. Nielen nad onou hriešnicou, ale aj nad samotným Ježišom. Je až neuveriteľné, koľko nasledovníkov a farizejského semena kvitne dodnes aj na poli cirkvi a vo svete vôbec.

Žena hriešnica, ktorá síce nehovorí nič, ale koná tak, ako má konať omilostený hriešnik. Nechváli sa, nevydáva o tom svedectvá, aby získala obdiv a popularitu. Neskáče od radosti do výšky, netlieska rukami, nevydáva neidentifikovateľné zvuky, ale zostáva v slzách pri Ježišových nohách. Obetuje drahú masť na Jeho nohy a o jej pokání svečí jej konanie. Neprestáva bozkávať Ježišovi nohy.
V očiach pokrytca Šimona je ničím. Táto žena je človekom, ktorý by zrejme neuspel ani v mnohých dnešných náboženských organizáciach typu “Milosť”, alebo ani v iných charizmatických spoločenstvách. Ona nevydáva svedectvo, nesmeje sa, nevyťahuje sa, nehovorí jazykmi. Nehovorí ani : Pane, Pane, ale ďakuje v duchu a v pravde a v pokání slúži Ježišovi. Verí, že Ježiš je Pán, ktorý sa narodil z koreňa Dávidovho, je na ceste k obeti za hriešnikov. Že prišiel v mene Hospodina zástupov a prináša milosť.

Pánovu cirkev netvoria ani dnes samospravodliví, ani tí, čo si zakladajú na sebe. Tvoria ju ospravedlnení hriešnici, ktorí Kristovej cirkvi verne slúžia. Tí, ktorí boli obmytí slovom a sviatostami od každého chriechu a za to úprimne dobrorečia Pánu Bohu v duchu a v pravde. Ktorí vedia, že zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto, ale len vierou v Ježiša Krista. (G 2, 16 nn)

Kto takto verí a vyznáva, ten aj koná dobré skutky a neľutuje ani masť z alabastrovej, či inej nádobky na pomazanie Kristových nôh. Tak aj my, sestry a bratia, máme skutkami dokázať, že Ježiš je náš drahý poklad a najvyšia hodnota nášho života. Jeho oslavujme a Jeho cirkvi, ktorá ešte chodí po tejto zemi, primerane slúžme aj my! A to až do času, kým nebudeme pripojení do cirkvi víťaznej, sláviacej Krista Pána v nebesiach. Amen

11.nedeľa po Svätej Trojici – Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.