Vernosť v apoštolskej službe
Sk 17, 1- 8:
“Keď prišli cez Amfipolis a Apolóniu, prišli do Tesaloniky, kde Židia mali synagogu. (2) Pavel podľa svojho zvyku vošiel medzi nich a po tri soboty rozprával sa s nimi o Písmach, (3) vysvetľoval im a vykladal, že musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych. – A týmto Kristom (hovoril) je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem. (4) Niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílovi, aj spomedzi bohabojných Grékov veľmi mnohí a z popredných žien nemálo. (5) Ale Židia, plní žiarlivosti, pribrali si niekoľko zvrhlých uličníkov, urobili poplach, vzbúrili mesto, napadli dom Jasonov a hľadali ich, aby ich vyviedli pred ľud. (6) Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niekoľkých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem (7) a Jason ich prijal; všetci konajú proti cisárovým nariadeniam, lebo rozhlasujú, že iný je kráľom, akýsi Ježiš. (8) Takto pobúrili zástup a predstavených mesta, ktorí to počuli. (9) Ale keď dostali záruku od Jasona a ostatných, prepustili ich.” Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Včera ( 29. 6.13) sme si pripomínali pamiatku svätých apoštolov Petra a Pavla a dnes chceme poďakovať za misijnú službu svätých vierozvestov Konštantína a Metoda. Ich sviatok zasvätíme na slávnostných bohoslužbách na Branči 5.júla spolu s bratmi a sestrami z mnohých zborov najmä Západného dištriktu ECAV i hosťami z bratských cirkví zo Slovenska a Česka. Už dnes sa však chceme s vďakou oproti Pánu Bohu zastaviť pri ich misijnom diele vykonanom na Veľkej Morave pre národy, žijúce v jej priestore, menovite aj pre náš slovenský národ. Hoci boli Gréci, priniesli nám práve oni Písmo Sväté preložené po prvý krát do zrozumiteľnej reči ľudu, a tak aj zrozumiteľné posolstvo evanjelia a Božieho Slova v Písmach obsiahnuté. Tento ich čin, na ktorý sa pripravili už doma, vo svojej vlasti, prekladom častí Biblie do zrozumiteľnej hlstaroienčiyn v hlaholskom písme, bol zároveň nehynúci dar pre náš kultúrny život a vzdelanosť, ale aj pre neskorší pohyb a smerovanie našich národov k plnším ľudským právam, slobode a dôstojnosti pre všetkých ľudí. Nie náhodou na ich službu nadviazali aj Majster Ján Hus a jeho stúpenci, Martin Luther a naši reformační otcovia. Je chybný predpoklad, že ich odkaz a misijná služba patrí iba pravoslávnym cirkvám, alebo len cirkvi rímsko – katolíckej a nie aj našej reformačnej cirkvi. Stačí, ak si pripomenieme úctu, ktorú požívali v kruhu štúrovskej generácie a menovite aj v myslení a rodinnej tradícii Jozefa Milosla Hurbana.
Popri mnohých významných dôsledkoch misijnej činnosti a poslania svätcov Konštantína- Cyrila a biskupa Metoda, prvotnou zostáva ich čistá služba Pánu Bohu a Pánovi cirkvi Ježišovi Kristovi, za ktorého služobníkov a vyslancov sa považovali.
Ak apoštol Pavel so Sílasom priniesli zvesť o Kristu do gréckych Tesaloník, tak solúnski bratia pochádzajúci z tohoto mesta priniesli tú istú zvesť našim predkom. Bolo to síce s vyše 800 ročným časovým odstupom, ale vernosť apoštolskému odkazu a základu je u nich nespochybniteľná. S úprimnou vďakou sa k ich službe hlásime aj my. Kontinuita a pokračovanie v budovaní kráľovstva Božieho je úloha a cesta, ktorá je správna a má Božie zaľúbenie o požehnaní pre všetky časy. Na základe dnešného svedectva Skutkov apoštolských sa pýtame:
Kedy je apoštolská služba verná?
Odpoveď vidíme v nasledovnom poznaní:
keď Písmo verne vysvetľujeme,
keď ukrižovaného Ježiša Krista zvestujeme a
keď Ježiš ako Pána poslušne nasledujeme.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Cesta Pavla a Sílasa cez Amfipolis a Apolóniu nebola exotická a turisticko-rekreačná cesta, tak ako je pre mnohých ľudí dnes. Začali sa totiž prázdniny a táto oblasť Gréckeho pobrežia je lukratívnou turistickou oblasťou. Pavel a Sílas v Tesalonikách zvestovali slovo Božie. Tak ako vtedy, aj dnes ho môže človek počuť zo zvesti Písem SZ i NZ.
Pavol sa podľa svojho zvyku obracal najskôr na Židov v synagoge. To, čo bolo pre Židov nové a ohromujúce, bol jeho výklad Písem SZ, 5 kníh Mojžišových, svedectiev prorokov i Žalmov. Tak, ako Ježiš emauským učeníkom vysvetľoval Písma počnúc od Mojžiša a ukazoval, že Písma SZ svedčia a hovoria o Ňom, podobne hovorili apoštolovia.
Ak sme povedali, že cirkev má kráčať verne v šľapajach apoštolov, nepochybne tak činili aj Konštantín a Metod. To je odkaz aj pre nás a pre dnešnú cirkev. Svedectvá SZ iba vtedy správne pochpíme, ak si uvedomíme, že sú svedectvami aj o Božom konaní v Kristu a skrze Ježiša Krista! Kristus Pán je a zostáva stredobom a centrom Písem nielen NZ, ale aj SZ. Nejde v nich len o židovské spisy, ktoré by nás nemali zaujímať. Preto aj do rámca našich SLB patria texty SZ pravideľne. Nielen vtedy, keď spievame Žalmy, slávnostným, alebo smútočným nápevom. SZ podobne ako NZ je Božou rečou a to znamená, že je zákonom, ale aj evanjeliom v tom najplnšom slova zmysle.
Neraz dochádza k mylnému názoru, že SZ je iba zákon a NZ iba evanjelium. Oboje môžeme nájsť v oboch častiach Biblie. Čistotne zvestovať slovo Božie znamená, ako nás to Luther naučil, vždy správne rozlíšiť zákon a evanjelium. Tieto dva spôsoby Božej reči a oslovenia človeka sa nemajú ani vymeniť, ale ani zmiešať.
Ak sa napr. žalárnik vo Filipis spýtal apoštolov: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? – Pavel a Sílas neodpovedali, aké skutky má činiť, ale v čo má veriť, presnejšie: komu a čomu má veriť! Totiž: Božiemu konaniu v Ježišovi Kristovi! V to, čo Boh urobil pre nás. V Jeho skutky a najmä v ten najväčší skutok, v dielo Krista Pána. Toto sa deje vtedy a tam, kde sa Písmo sväté správne vysvetľuje a učí. My máme tak učiť už naše deti a nastupujúce generácie. Tak aj robíme v chráme, na hodinách náboženskej výchovy a malo by sa to pretaviť a preniesť aj do našej rodinnej výchovy.
2.Bratia a sestry!
To druhé, čo určuje kritérium správnosti a vernosti apoštolskej zvesti a službe a nášmu misijnému konaniu dnes je: keď sa ukrižovaný Ježiš Kristus zvestuje ako základ nášho spasenia.
Keď prišiel Pavol do Korintu povedal: Nič iné som si nepredsavzal medzi vami vedieť, jedine Ježiša Krista, toho ukrižovaného! Na viacerých miestach apoštol povedal a napísal, že zvesť o kríži je svetu bláznovstvom a Židom pohoršením, ale veriacim v Neho je múdrosťou Božou. To je ten Boží skutok, ktorý je základný a prioritný. Ktorý má byť nielen zakotvený v našej mysli a v našom srdci, ale ktorý je základom spasenia pre svet.
Aj vtedy, keď hovoríme napr. o narodenom Spasiteľovi ako o Ježiškovi, je to ten istý Spasiteľ, ktorý prišiel pre nás, trpel za nás a naše hriechy, bol ukrižovaný a potom vzkriesený pre naše ospravedlnenie! Preto aj apoštol Pavol aj v Tesalonikách Židom vysvetľoval a vykladal, že Kristus musel trpieť a vstať z mŕtvych a tým sa stal Kristom, teda Mesiášom a Spasiteľom sveta. Bol pravý Boh i pravý človek zároveň a ako taký je aj Darca spasenia.
Nie všetci, ale predsa len aj v Tesalonikách niektorí uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi. Mužovia, i z popredných žien nemálo. Tak sa zrodila a rástla cirkev v Tesalonikách. V meste, odkiaľ pochádzali práve naši vierozvestovia.
Tak sa rodí a rastie cirkev všade. Tak sa zrodila cirkev v Jeruzaleme a potom aj u nás, keď Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu! Nie všetci, ale viacerí aj vtedy predsa uverili. Konštantín Filozof a Metod založili školy a mali mnoho vynikajúcich žiakov. Tí niekoľkí, ak sú verní, sú vždy svedkami a apoštolmi pre iných. Tak to môže byť aj dnes medzi nami. Vtedy sa o budúcnosť cirkvi nemusíme obávať. Ak sme verní vo svojom povolaní aj my.
3. Bratia a sestryv Pánovi!
Apoštolská zvesť je verná vtedy, sk sa Písmo Sväté správne vysvetľuje a vernosť Ukrižovanému zvestuje. Napokon má pristúpiť aj to tretie, čo je dôležité pre apoštolskú službu a kresťanskú misiu:
Ježiša máme poslušne nasledovať ako nášho Pána a Kráľa!
Mnohý úpadok príde tam, kde ľudia slepo veria iba ľuďom am im nasledujú. Keď zabúdajú, že každý človek je iba hriešnik a žobrák Božej milosti. Kde si myslia, že dôvera v človeka je rozhodujca, či sa jedná o život v cirkvi, alebo v spoločnosti.
Jason, muž spomínaný medzi veriacimi Grékmi zmýšľal inak! Prijal síce apoštolov do svojho domu a choval sa k nim priateľsky a s patričnou úctou, ale hlavné bolo to, že sa Ježiš Kristus stal jeho Kráľom a dobrým Pastierom. Isteže, za to musel aj trpieť. Aj jeho vyvliekli pred ľudský súd a snažili sa ho diskreditovať ohováraním a osočovaním, že vraj koná proti cisárovým nariadeniam. Dokonca sa vraj spolu s apoštolmi podiela “na rozvracní sveta a vzbure ľudí hlásajúc, že Ježiš je Kráľom”.
Ježiš samozrejme Kráľom je, ale Jeho kráľovstvo nie je z tohoto sveta. Je duchovnej povahy. Ježišova vláda sa realizuje nasledovaním Jeho prikázania lásky. Tá vždy vedie ľudí k dobrému konaniu, k pokoju a k dôstojnosti každho človeka. Toto môžeme smelo svedčiť aj pred našimi mladými ľuďmi, aj pred nastupujúcimi generáciami, ktoré hľadajú cestu k pokoju, blahu časnému i večnému.
Tento odkaz zachovajme v srdiach aj my. Preto si vážme aj službu všetkých tých, ktorí cestou poslušnosti Pánovi Ježišovi Kristovi kráčali v minulých storočiach, alebo ňou kráčajú aj dnes.
Svätých apoštolov i vierozvestov Konštantína a Metoda si vážme a tiež za nich Pánu Bohu aj pri 1150. výročí ich príchodu k naším predkom ďakujme. To všetko v duchu slov Písma: “Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali Slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich obcovania a napodobňujte ich vieru”! (Žd 13, 7) Amen
5.nedeľa po Svätej Trojici a spomienka na Konštantína a Metoda-
– Rovensko a Sobotište 2O13 – Ľ.Batka st.
Slovak