Ježiš a žena cudzoložnica
Ján 8, 1-11:
“Ježiš odišiel na vrch Olivový. (2) Včasráno však vošiel do zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich. (3) Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku (4) a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, (5) a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? (6) Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš však sa zohol a prstom písal po zemi. (7) Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. (8) A zase sa zohol a písal po zemi. (9) Keď to počuli, ochádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. (10) Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? (11) Odpovedala: Nikto Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodcudzujem, choď a odteraz viac nehreš.” Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Štatistiky o úrovni rozvodovosti z posledných rokov sú v našej spoločnosti neúprosné. Rozvádza sa temer polovica počtu párov v pomere k uzavretým manželstvám. Všetky rozvody sú spravidla osobnou traumou muža a ženy i celej rodiny a neraz priamo drastickou psychickou ujmou pre deti rozvedených a spravidla aj rozvdených manželov. Manželia sú podľa Božieho ustanovenia jedným telom. Keď prichádza k rozvodu, siaha sa k nemilosrdnému a nevratnému chirurgickému zásahu tam, kde by neraz tomuto “jednému telu” pomohla liečba duše a ducha Božím slovom. Ono má moc zachránť naše duše i telá. Nechcem hovoriť o tom, koľko finančých a sociálych problémov je spojených s rozvodom. Koľko to stojí štát a koľko samotných manželov, deti a rodiny. Poznám prípad, kde k vysporiadaniu na súde nedošlo ani po vyše 6O- tich súdnych pojednávaniach, ktoré trvajú už niekoľko rokov.
Iný príklad. Nedávno som viezol autom mladého muža, stopára. Z telefonického rozhovoru, ktorý viedol počas jazdy, som spoznal, že je na pokraji psychického zrútenia, pretože sa nedokázal s manželkou dohodnúť o prístupe k deťom. Vážne som som ho vyzval, aby o samovražde v žiadnom prípade neuvažoval. Spýtal sa, ako som to poznal, pretože bol na ceste k psychiatrovi a práve o takomto konečnom riešení vážne uvažoval.
Božie prikázanie: Nescudzoložíš, nie je pre čoveka obdmedzením jeho slobody, ale pomocou. Malý katechizmus (ML) nás učí, že správne mu porozumieme tak, že: ”Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať, aby sme žili čistotne a slušne v slovác a skutkoch a aby sa manželia mlovali a ctili”.
Už deti a mladí ľudia sú vystavení enormnému útoku na telesný pud a dar sexuality, ktorý je dobrým Božím darom, ale ak je zneužívaný a pod trvalým tlakom chybného chápania, vedie to neraz k nenapraviteľným škodám. Smilstvo a nečistota majú dnes zelenú všade v spoločnosti. Sexualita človeka je priam bičovaná rôznymi tlakmi a spôsobmi. Hovorí sa, že žijeme v presexualizovanom svete. Príkladov o tom je veľké množstvo v kulúre, v masmédiach i v bežnom živote. Smilstvo, nečistotu, sodomiu a rôzne excesy však nie sú dnes našou hlavnou témou. Je ním samotné cudzoložstvo, čím sa myslí na vzťah nevery v manželskom zväzku, minimálne jedného z partnerov. Ak sa vrátime k štatistikám, tie jasne ukazujú, že nevera jedného, alebo niekedy aj oboch partnerov vývodí na prvom mieste v rebríčku dôvodov manžeského rozvratu a rozvodovosti všeobecne.
Dnešný biblický tex hovorí o tom, ako k Ježišovi vyučujúcemu v chráme, priviedli zákonníci a farizeji ženu, pristihnutú pri cudzoložstve. Aj v tejto dobe bolo cudzoložsvo vážnym problémom. Je vždy porušením zákona Božieho i všeobecnej morálky. Židovstvo malo pre cudzoložstvo prísny trest, ako to spomínajú samotní Židia: “Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? ” (v.5) Evanjelista Ján spomína, že udalosť slúžila Židovským predákom ako zámienka Ježiša diskreditovať a obžalovať. “Ježiš sa však zohol a prstom písal po zemi.” (v.6 b)
Príznačné je, že Židia nesúdii muža, s ktorým žena cudzoložila a použili tak dvojaký meter. V Mojžišovom zákone stojí:”Keby pristihli muža, ktorý by spal s vydatou ženou, nech zomrú obidvaja” ( 5 M 22,22) Cudzoložstvo bolo aj vtedy pod vplyvom helenizmu pomerne časté a kameňovanie sa nevykonávalo bežne. V pozadí otázky upriamenej na Pána Ježiša stojí otázka, či je Mojžišov zákon Božím slovom a je záväzný, alebo či Ježiš dovoľujeobchádzať jeho prísne ustanovenia.
Ježišova odpoveď je tada písmo. Píše prstom po zemi. Je veľkým rébusom otázka: čo asi Ježiš písal? – Keďže to urobil opakovane, môžeme sa domnievať, že Jeho počínanie má zásadný zmysel.
Ak písal prstom po zemi v chráme, znamená to, že písal prstom na chrámovú dlažbu, teda na kameň, alebo kamenné dosky. Dáva tým jasne najavo, čo je vravde Božím slovom a zákonom a tak aj Jeho odpoveďou. Z Jeho počínania i z nasledujúcich slov môžeme vyvodiť, že:
Boží zákon platí:
preto ľahkovážne nehrešme
sme pokolenie hriešne
hriešnikov potešme.
Ježišovo konanie je jasným poukazom na Božie konanie pri vydaní Božieho zákona na Sinai. Mojžiš dostal od Hospodina dve kamené tabule, či dosky zákona, na ktorých boli Božím prstom napísané prikázania. Nie Mojžiš ich písal, ale napísala ich Božia ruka. Podobne to bolo aj následne, keď Mojžiš dosky zákona v hneve rozbil. Pán Boh mu dal nové, na ktoré sám napísal svoj zákon. Tento zákon je jasný a stručný: Nescudzoložíš! Preto aj Ježiš píše na skalu. Akoby tým naznačoval: “Neprišiel som zákon zrušiť, ale naplniť”. Píše, lebo zvestuje: “Ja a Otec jedno sme”! Tak hovorí, že Boží zákon stále platí!
Ale nič sa v ňom nehovorí o tom, že spravdlivosť má človek brať svojich rúk a má kameňovať blížneho. Isteže platí z Božej strany, že kto hreší, prepadne Božiemu súdu a zomrie. Ponesie svoj trest. Pán Boh hrozí trestom a svojim súdom. Ľudská realizácia a ľudský súd však býva sravidla spojený s nemiestnou tvrdosťou s ešte väčšou mieru hriešneho ľudského srdca. Ježiš prináša aj milosť a odpustenie hriechov kajúcim hriešnikom.
Preto môžeme povedať, že židovské predpisy, ako boli realizované či už v časoch SZ, v dobe Ježišovej, alebo aj dnes, nie sú pre nás kresťanov ako nasledovníkov Ježiša Krista záväzné, ani určujúce. To je zvesť milosti, ktorú priniesol Kristus, Pán. Boží zákon platí a Boh má právo súdiť i trestať hriech. Preto platí pre nás výzva: ľahkovážne nehrešme.
Bolo by ideálne, ak by ľudia nehrešili vôbec, čo však po páde už možné, ani reálne nie je. Hriech ostáva realitou a samozrejme aj deštrukčnou silou. Číha pri každých dverách. Jeho vykonanie je už samo o sebe trestom už či v podobe výčitiek svedomia, smútku, hanby alebo v jeho tragických a boľavých následkoch.
V duchu mám pred sebou tri prípady rozvododov z môjho bližieho okolia priateľov a známych. Dva sa stali pred pár rokmi, jeden je pomerne čerstvý. Rozprávala mi ho priateľka, matka syna, ktorého zradila manželka. Všetky sú v mnohom podobné a všetky otrasné! Bez sĺz a rozochvennia sa nedajú ani vyrozprávať.
Pán Ježiš hovorí: ľahkovážne nehrešme! Pokiaľ je na nás, “buďme silní, neklátiví a rozhojňujme sa v diele Pánovom”! Božím dielom je aj manželstvo ako vzťah muža a ženy, ako dobré ustanovenie a poriadok pre muža a ženu. V manželstve môžeme nájsť kúsok raja, ale môže sa stať peklom už tu na zemi a priniesť aj večné škody duši.
Slovo Pánovo hovorí k nám aj ďalej. Už zákonníkom, farizejom a zhromaždenému ľudu povedal: “ Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom”. Tomuto zástupu slúži ku cti, že nehodil kameňom nikto a rozišli sa, počnúc od starších. V tomto ich skutku je náznak pokánia a vyznania ich vlastných hriechov a zlyhaní! Bez hriechu nieto ani jedného človeka. “Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej”, hovorí neskôr aj ap.Pavel. (R 3,23) Ježiš celé ľudské pokolenie označil a vnímal ako hriešne, stratené, a zatratené. Sú iba dve možnosti. Buď bude zničené, ako prvý svet, zaliaty vodami potopy, alebo ako mestá Sodoma a Gomora, alebo dostane človek možnosť záchrany.
Pán Ježiš prišiel s druhou ponukou. Prišiel hľadať a spasiť, čo by inak zahynulo! Kristus nie je iba hlásateľom súdu. Ježiš nemal a nemá krvavé oči. Nikoho neposiela po pekla. Všetkých pozýva do neba! Ak si uvedomíme a vyznáme svoj hriech, dáva nám možnosť návratu, pokánia a tak aj nového života. Je Darcom spásy. Prišiel, aby spasil hriešnikov. Spolu s apoštolom Pavlom preto máme odvahu vyznať: “ Medzi nimi som ja prvý, ale dostalo sa mi milosti…”.
Bratia a sestry v Pánovi!
Keďže Boží zákon platí a hriech a jeho silu nemožno podceňovať, a keďže máme možnosť a príležitosť k pokániu a obráteniu, máme z Ježišovej vôle a moci aj dobrú správu pre všetkých kajúcich hriešnikov. Preto seba, ale aj iných potešme! Ježiš potešil ženu hriešnicu, keď jej povedal: ”Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato je povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš”.
Takto smieme povedať pri spovedi kajúcim ľuďomm aj my: “Choďte v pokoji, nehrešte viac úmyselne, milosť Božia bude s vami”! A slovami piesen č. 324 z nášho ES spievame:
“Ach sladké slová pre ľud hriešny,
do môjho srdca vnikajú,
hoc tým čo sú na skutky pyšní,
sa pohoršlivými zdajú.
Z nich srdce moje radosť má,
Ježiš hriešnikov prijíma”.
Bratia a sestry!
Boží zákon platí, preto ľahkováne nehrešme a uvedomujme si, že aj my sme pokolenie hriešne. Lenže popri Božom zákone platí aj slovo evanjelia Pána Ježiša. Zasľúbenie o milosti, o dare odpustenia hriechov, ponuka spásy a nového života! Toto je to, čo smieme tiež niesť a zvestovať svetu, sebe a všetkým kajúcnikom. Preto hrešnikov potešme a potešujeme slovom evanjelia, ktoré je mocou Božou na spasenie každému veriacemu! Zákon nám otvorí oči pre poznanie našej diagnózy a poznanie dôvodov každého úpadku, biedy, krízy, bolesti a strachu. Evanjelium Pána Ježiša je liekom a balzamom, drahším ako nardový olej. Jedno i druhé verne oznamujme hriešnikom: zákon i evanjelium. Aby prebudené svedomie počulo a prijalo potešenie od Pána: ”Neodsudzujem ťa, choď a nehreš viac”! Amen.
4.Nedeľa po Svätej Trojici 2013 – Rovensko a Sobotište- Ľ.Batka st.
Slovak