Jubilantom

Jubilantom
Žalm 145, 1-3:
(1) “Budem Ťa vyvšovať, Bože môj, Kráľu,
na večné veky dobrorečiť Tvojmu menu!
Budem Ti dobrorečiť každý deň,
na večné veky chváliť tvoje meno.
Veľký je Hospodin a všetkej chvály hoden
a jeho veľkoť nevýstižná. “ Amen

Bohumilý cirkevný zbor sobotištský, bratia a sestry v Kristu Ježiši, našom Pánovi, milí jubilujúci – zlatí (é) konfirmandi!

Slovami 145. Žalmu chceme dnes spoločne i každý z vás osobne poďakovať Pánu Bohu za Jeho dobotu, za Jeho láskavú Otcovskú starosltivosť a všetko požehnanie, ktoré ste prijali z Jeho milostivých rúk. I my ostatní Mu chceme ďakovať za vás, zlatých konfirmandov, ktorí sa stretáte dnes v našom chráme, ale aj za tých, ktorí z rôznych dôvodov neprišli. Aj oni zostávajú v Božom srdci a nie bez Božieho požehnania. Boh dáva všetkým chlieb každodenný i čas na pokánie. I keď nie všetci o tom vedia. Sú však aj takí, ktorí vás predišli do večnosti. Aj za ich časný život a sejbu lásky ďakujeme v zmysle našej piesne: “Chvála, chvála, chvála Ti, Darca v daroch bohatý”.( ES 343,ref.)

V čom možete vidieť a spoznávať Božiu dobrotu vy, ktorí sa po 50. rokoch opäť radujete s radujúcimi? Ktorí spomínate a premýšľate o rokoch, ktoré ste prežii i o tom, čím boli naplnené ?
Myslím, že viacerí z vás si ešte spomenú na slová odpýtanky, odprosenia a poďakovania, ktorými ste sa pred 50. rokmi, presnejšie 21.4.1963, prihovárali svojím rodičom, krstným a starým rodičom a rozochveným hlasom hovorili: ” Ďakujem vám vrele, za tú lásku vašu, ktoru ste ma viedli, až do tohoto času. Od mojej kolísky, až do tohoto rána, keď sa po prvý krát strojím k stolu Pána”!…

To prvé dobrorečenie Pánu Bohu patrí aj dnes matkám a otcom, vaším rodičom! Už je len máličko tých, ktorí sa dožili s vami aj tohoto dňa. Väčšina z nich /starí rodičia celkom určite/ už odpočíva v Božom pokoji. Poďakovanie, ktoré ste im vyslovili a prosba o odpustenie detských previnení možno vtedy zneli trochu strojene a príliš formálne. Dnes však, nepochybujeme o tom, že vaša vďaka prýšti z hĺbky sŕdc a duší! Mamina i otcova láska, pohladenie i napomenutie, to boli a sú slová, ktoré sú tým vzácnym časným darom. Detské hry, behanie po otcovskom sade až do večera, keď zaznelo: Poď domov, večere je čas…..to všetko bolo a je veľkým darom. Aj po rokoch platí, že každý deň žijete nielen chlebom, ale aj tým, čo ste prijali cez lásku a službu rodičov i starých rodičov. Za nich dobrorečte Pánu Bohu a vyvyšujte Jeho meno.

2/ Dobrorečiť máte aj za dar spoločenstva, ktorým je naša duchovná rodina. Naša duchovná matka Evanjelická cirkev a.v. a váš rodný cirkevný zbor. V tomto cirkevnom spoločenstve ste boli pokrstení, prijatí do spoločenstva s Kristom Pánom i do spoločenstva veriacich.
Patriť do spoločenstva, ktorého základy kládli apoštolovia, u nás potom slovienski vierozvestovia Konštantín a Metod, ktorých 1150. výročie na Veľkú Moravu si v tomto roku pripomíname, je veľký dar. Patriť do cirkvi, ktorej stav neskôr napravil a upevnil Dr.M.Luther, F. Melnachton a iní reformátori je zaväzujúce. Patriť do spoločenstva ľudí, ktorí žili pre iných, hájii vždy pravdu, spravodlivosť, slobodu a dôstojnosť života pre všetých, akými boli evanjelickí martýri, i väzni svedomia na neďalekom Branči, ale aj Daniel Krman, ktorého 350. výročie narodenia si pripomíname v tomto roku, ešte neskôr Hurban, Hodža, a celá štúrovská generácia, Šulekovci, S.Jurkovič, M.Rázus, Štefánikovci a množstvo iných verných svedkov Božej pravdy, velikánov cirkvi i národa, ale aj množstvo jednoduchých kresťanov, to je iste dedičstvo veľké a nehynúce!
K tomuto duchovnému dedičstvu ste sa smeli priznať pri svojej konfirmácii a Evanjelickej cirkvi ste sľúbili vernosť až do smrti. Dnes, smiete svoj sľub obnoviť a slobodne sa rozhodnúť pre vernosť Tomu, ktorý je hlavou cirkvi a sám je nadovšetko verný a ktorý svoje sľuby plní.

Konfirmácia bola a je nielen prvou verejnou skúšok z kresťanského katechizmu, viery a učenia, ale je prípravou na skúšku, ktorou je sám život. Božie slovo je slovom do pohody i nepohody, je svetlom pre všetky naše cesty a chodníky a do každej situácie. Umocňuje našu radosť a je zdojom pomoci, potešenia, povzbudenia v akejkoľvek skúške, alebo v ťažkostiach života.
“Neni ruže bez tŕňa” , preto viem, či skôr tuším, že ste prežili v uplynulých rokoch aj veľa skúšok. Lenže aj za mrakmi svieti slnko Božej lásky. “Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia je najbližia”! Myslím, že mnohým z vás nechýba ani táto skúsenosť. Pre ostatných tiež platí, že Pán Boh má vždy viac, ako rozdal!

Milí jubilujúci bratia a sestry!
Ja sám, som váš rovesník a ten istý konfirmačný ročník a preto dobre poznám časy, ktoré sme vtedy prežili v cirkvi, v škole, i v spoločnosti. Brat farár Ondrej Rybár, ktorý vás vyučoval a konfirmoval, zanechal však v našom zborovom archíve výročnú správu za rok 1963 a všeličo zaujímavé sa z nej môžeme dozvedieť o tomto roku.
V našej domovine to bol rok pomerne pokojný. Pominuli sa zložité päťdesiate roky, nastalo upokojenie v medzinárodných vzťahoch a azda len prírodné katastrofy boli tak časté, ako dnes. Bolo zemetrasenie v Skopje, obrovský požiar v Brazílii, hurikán Flora na Kube a v okolitch štátoch.
Naša generácia už bola naplno zasiahnuté ateizáciou a pokračoval pozvoľný, ale trvalý úpadok cirkvi v každej oblasti života. Kostolné lavice sa začali vyprázdňovať a so zvyšujúcou sa túžbou ľudí po blahobyte, začali klesať počty narodených a pokrstených detí! Najmä však duch sekularizácie prenikal do vedomia, či podvedomia mnohých.
Akokoľvek divne to zneje naším deťom a vnúčatám, my sme už patrili k tzv. modernej generácii, keď sa duchovná vlažnosť stala sprievodným znakom nášho života. Tak, ako postupne vymizli kroje v odievaní a nastúpil čas: dederóných košiel, igelitových kravát na gumičku, šuštiakov a fenomén Beatles /chrobáci/, ustúpili do úzadia aj duchovné hodnoty. Nebohý John Lenon vyhlásil: sme populárnejší ako Kristus!
Mnohé z nádejí a vízíí, ktoré sme prijali sa však nenaplnili.
Ak nám Pán Boh ešte popraje čas, môžeme ho prijať ako dar a ako čas milosti k pokániu a duchovnej obnove.

Keď dnes ďakujete a dobrorečíte Pánu Bohu, myslite nielen na minulosť, ale aj na to nové, čo vám Hospodin poprial: nové domovy, manželstvá, vlastné rodiny, deti, vnúčatá , či úspech v povolaní. Popoludní bude príležitpsť povedať si o tom viac.

Napokon je tu však aj budúcnosť, ktorá je pred vami i nami. Tak, ako v čase našej mladosti sme nevedeli, čo všetko nás očakáva, nevieme to ani dnes. Jedno však vieme a môžeme veriť vždy! Je tu ponuka prítomnosti i budúcnosti pripravená naším nebeským Otcom, skrze Syna Pána Krista a prítomnosť Ducha Svätého. Na nebeského rodiča nezabudnime nikdy!
Básnik Milan Rúfus napísal a vyznal, že bez Neho nastáva v živote veľká prázdnota: “Prázdno je Bože, chýbaš nám
prázdny je priestor .Tu i tam.
Jeho hrôza i veleba.
Prázdno je Bože, bez Teba.

Prázdno je slze vo víčku,
prázdno je uhľom v ohníčku,
prázno je deťom, starobe,
prázno je tráve na hrobe.

Chýba do nej tvoj tichý kríž.
A ľudskej duše plachá myš
dieročku hľadá do chleba.
Tak jej je prázdno bez teba.

Pomysli, Bože, pomysli,
to nie Ty, my sme odišli.
Ale my predsa prídeme
zo zeme, k Tebe do zeme.

Ak ste našli odvahu vrátiť sa k svojej konfirmácii, ku svojim duchovným základom a viere v Ježiša, ako prvej láske a súčasne trvalej láske vášho života, je to tiež Božia milosť. Aj za to môžete dnes ďakovať a vyznávať so Žalmistom:
“Dobroreč duša moja Hospdinu a nezabúdaj na žiade z Jeho dobordení” (Ž 103). – Dnes, pri Večeri Pánovej, smiete prijať aj osobné rozhrešenie, i pravé telo a krv Pána Ježiša z kalicha, z ktorého ste prijali Večeru Pánovu po prvý krát. Dotkli sa ho ústa mnohých generáciíí. Tvoríme s nimi jeden kruh! Vy – polovicu viditeľnú, iní tú druhú, nevidieľnú. Nech však platí pri vás slovo žalmistu :”Nech pokolenie pokoleniu chváli Tvoje diela a hlása Tvoje divné skutky”. Amen

Príhovor pri 5O. výročí konfirmácie – Sobotište 9.6.2013- Ľ.Batka st.