Pôsobenie Ducha Svätého

Pôsobenie Ducha Svätého

Duchu Svätý, vzácny Hosti!
Skloň sa k nám všetkým z milosti,
príbytok i z našej duše,
zvoľ si v každom čase. Amen

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Kristu Pánu!

V dnešnú nedeľu svätíme radostnú slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Ďakujeme nášmu milému Pánu Bohu za Jeho dobrotu, ktorú dokázal na Zemi tým, že nám hriešnym ľuďom vyjavil svoju milosť. V tento deň sa začalo prelamovať do tohoto sveta Kristovo kráľovstvo. Kristus Pán mal svoje kráľovstvo vo svojej osobe od večnosti. Ale v päťdesiaty deň po vzkriesení to Duch Svätý zostúpením na učeníkov a ich prostredníctvom vyjavil celému svetu. Duch Svätý, ako vietor a plameň, zapálil ich srdcia odvahou viery, nebojácnosti a lásky ku Kristu. Tí, ktorých ľudia poznali ako rybárov a jednoduchých ľudí, stali sa odvážnymi apoštolmi. Tí, ktorí Ježiša predtým zo strachu opustili a báli sa k Nemu priznať, stali sa odvážnymi hlásateľmi evanjelia o Jeho vzkriesení a vstúpení na pravicu Boha Otca. Zvuk z neba, ako keď prudký vietor láme to, čo mu stojí v ceste, prelomil ich nedôveru, strach a všetku neistotu. Ich srdcia sa rozhoreli vrúcnou láskou k Pánovi a v rozličných rečiach hovorili o veľkých Božích skutkoch. Z tohoto hovorenia a kázania o Kristu sa zrodilo na tejto zemi kresťanstvo.
Cirkev Pána Ježiša Krista, stojí na Ňom, Ukrižovanom a predsa Živom a Víťaznom Pánovi a na zvesti o Ňom. Obsah Petrovej kázne a slová ostatných apoštolov na prvé Letnice majú trvalú platnosť a nemôžeme na ne nikdy zabudnúť. Ďakujme a dobrorečme Pánu Bohu za túto zvesť i za to, že zneje aj dnes pre nás. Pôsobením Božej moci zostane v tomto svete až do jeho konca, spolu s cirkvou Ježiša Krista, ktorú ani brány pekla nepremôžu.
Je príznačné, že o tejto kázni svet v ktorom žijeme nevie a ju nepočuje. Ked cirkev hlása Božie skutky v Kristovm vtelení a narodení, svet ich ešte ako – tak vníma. I keď bol Kristus počatý mocou Ducha Svätého, narodenie z tela matky si človek svojím rozumom predstaviť vie. Aj veľkonočná zvesť je zrozumiteľná aspoň v prvej časti, ktorá pripomína ľudský hriech a ukrižovanie nevinného Krista. Oveľa menej je tých, ktorí slávia aj nové stvorenie v dive Kristovho vzkriesenia. Ale lásku Otca v Synovi a prítomnosť Ducha Svätého v duši a v duchu človeka svet nevidí, nepozná a často nechce vidieť. Odmieta tak tú istú milosť a tú istú lásku, ktorú na Vianoce zdanlivo oslavoval a prijímal.
Napriek krehkosti Slova, ktoré apoštolovia hlásali, ktoré sme vierou prijali a ktoré aj dnešná cirkev podáva novým a novým generáciam, je sila Ducha Svätého zjavná a viditeľná. Kresťan, ktorý dovoľuje vo svojom duchu pôsobiť Duchu Svätému, vidí človeka vedľa seba a oslovuje ho! Kresťan pozdravuje pozdravom pokoja svojho blížneho a všíma si jeho radosti i bolesti. Raduje sa s radujúcimi a plače s plačúcimi. Kresťan, ktorého srdce sa stalo príbytkom Božím a svätyňou Božou, zachováva slovo evanjelia vo vďačnom srdci a je pripravený s jeho pomocou k boju s hriechom a každým zlom. Podobne, ako vietor nevidíme, ale vidíme jeho účinky, môžeme vidieť aj účinky a pôsobenie Ducha Svätého v nás i okolo nás.
Svätodušné sviatky, ktoré sú nám nanovo darované, nám chcú poslúžiť ako príležitosť k vďake Bohu za Jeho dielo v Kristu Ježiši, i k novej prosbe o dary a pôsobenie Ducha Svätého v nás i v našich blížnych. Aby Kráľovstvo Kristovo rástlo aj v dnešnom svete. Ako sa to deje a ako Duch Svätý koná a pôsobí, sa chceme nanovo učiť zo Svätého Písma. Vyžiadajme si k tomu pomoci v modlitbe Pánovej.

Otčenáš…

Skutky apoštolov 19, 1- 8, 18 -20:

“Keď Apollo bol v Korinte, prešiel Pavol hornými krajinami, prišiel do Efezu a našiel (tam) niektorých učeníkov. (2) Spýtal sa ich: Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? A oni mu odpovedali: Nie, ani sme len nepočuli, že je Duch Svätý. (3) Povedal im: Na čo ste teda boli pokrstení? Odvetili: Na Jánov krst. (4) Nato im Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a prikazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý prichádza po ňom, to jest v (Krista) Ježiša. (5) Keď to počuli, dali sa pokrstiť v meno Pána Ježiša Krista. Ako Pavel položil ruky na nich, zostúpil na nich Duch Svätý, i hovorili jazykmi a prorokovali. (7) A bolo ich všetkých spolu asi dvanásť mužov. (8) Potom vošiel do synagogy, neohrozene vystupoval a tri mesiace viedol rozpravy s nimi, presviedčajúc ich o kráľovstve Božom.
– (18) Mnohí, ktorí uverili, prichádzali, vyznávali a vyrozprávali svoje skutky. (19) Mnohí zase, ktorí sa boli zaoberali čarodejníctvom, poznášali svoje knihy a spálili ich všetkým pred očami; a keď spočítali ich cenu, dostali päťdesiattisíc strieborných. (20) Takto mocou Pánovou rástlo slovo a dokazolavlo svoju silu”. Amen

Bohumilí kresťania!

Ako sa človek stáva chrámom Ducha Svätého? Ako sa môže stať prirodzený, hriešny človek “svätyňou Božou”? To je otázka na ktorú nám dáva odpoveď slovo Božie zo Skutkov apoštolských. O kresťanskej cirkvi vyznávame že je svätá. Vyjadrujeme tým skutočnosť, že je oddelená od tohoto sveta, je posvätená Duchom Svätým a je zvláštnou Božu stavbou. Cirkev je živou stavbou, pozostávajúcou z veriacich ľudi v Ježiša Krista. Každý veriaci v nej je “živým kameňom”, ktorý stojí na základnom kameni, ktorým je Kristus. On je Hlavou tela, ktorým je cirkev. “On spája a zväzuje celé telo všetkými spojivami spoločnej služby…” (Ef 4,16)

SZ žalmista kedysi pri pohľade na stánok Boží radostne a vzrušene zaplesal: ”Aké sú milé tvoje príbytky, ó, Hospodine vojov”!
Podobne, ba tým viac smieme spievať a plesať pri pohľade na dielo Ducha Svätého, ktorým je cirkev Kristova v tomto svete, ktorá sa zrodila a začala rásť po zoslaní Ducha Svätého v Jeruzaleme.
Stánok Zmluvy bol oddelený, posvätený od ostatných stánkov a príbytkov. Podobne aj cirkev, ako Božia stavba a v nej srdce každého veriaceho zvlášť, je posvätené a oddelené na službu Bohu.
Jeruzalemský chrám je obrazom pre lepšie pochopenie človeka ako stavby telesnej a súčasne duchovnej, v ktorej pôsobí Duch Svätý.
Stánok Boží bol bohato zdobený. Tak je bohato zdobené vierou, lásou, nádejou a všetkými Bohu milými cnosťami aj srdce človeka posvätené Duchom Svätým. Jeho darom je, že Boh Otec spolu so Synom prostredníctvom Ducha Svätého môže vierou prebývať v duši človeka. Tak, ako v chráme jeruzalemskom horeli lampy, v srdci veriaceho svieti svetlo evanjelia Ježiša Krista. Tak, ako sa v chráme prinášali obete, tak aj v srdci veriaceho je prinášaná trvalá obeť vďaky a chvály Bohu za dar znovuzrodenia a nového života.

Ako sa to deje a ako koná Duch Svätý dielo posvätenia?
Ako sa človek, hriešnik, ktorý je bez Boha iba prach a hlinená nádoba, stáva omilosteným hriešnikom a chrámom Ducha Svätého?
Z dnešného svedectva Písma svätého vidíme, že sa tak deje :
a/ prijatím evanjelia v slove
b/ prijatím evanjelia v sviatosti
c / a odriekaním bezbožnosti

Bratia a sestry v Pánu!
V našej známej piesni J. Tranovského spievame: “Cirkev je chrám Najvyššieho, sĺp pravdy veľmi pevný, sväté mesto a dom Jeho, na skale založený,”…. ( ESP 261, 1 ) Pisateľ Skutkov apoštolských, evanjelista Lukáš hovorí nielen o vzniku cirkvi v Jeruzaleme, ale aj o raste cirkvi v okolitom pohanskom svete. Spomína, ako do gréckeho mesta Efez prišiel ako prvý misionár “Žid, menom Apollo, rodák z Alexandrie, muž výrečný a zbehlý v Písmach”.( Sk 18, 24) Sám sa stal veriacim v Krista na základe počutia evanjelia. Spočiatku to bolo z jeho strany len slabé, možno povedať že aj povrchné poznanie Ježiša Krista. V Efeze mu v hlbšom poznaní Krista pomáhali manželia Akvila a Priscila, s ktorými sa neskôr zoznámil a spriatelil aj ap.Pavol.(Sk 18, 26)
Keď prišiel do Efezu Pavol, našiel tam niekoľkých, “asi dvanásť” učeníkov. Boli to pôvodne Židia, ktorí uverili na základe svedectva Apolla. Na základe jeho činnosti prijali krst pokánia, pochádzajúci od Jána Krstiteľa. Bol to krst, ktorý viedol človeka k pokániu pred Bohom, ale nebol to krst Pána Ježiša, ktorý je krstom Duchom Svätým a vodou a ktorý nás spája dokonale s Kristom, ako Pánom.
Ap.Pavel sa týchto učeníkov, ktorí boli skutočnými začiatočníkmi v poznaní Ježiša Krista spýtal: “Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili?” Oni mu odpovedali: “Ani sme len nepočuli, že je Duch svätý”! ( Sk 19,2)

Tento ich duchovný stav je dôležitým svedectvom o pôsobení Ducha. Nie vždy Ho človek pozná, nie vždy si uvedomuje Jeho pôsobenie a prítomnosť v sebe. Napriek tomu je vždy pôvodcom toho, že sa začína rodiť v srdci človeka viera v Ježiša ako Pána a Syna Božieho, viera v Ježiša ako Vykupiteľa a Spasiteľa sveta i nášho Spasiteľa. Z vlastného rozumu ani títo dvanásti by neboli prišli k poznaniu Ježiša Krista, ale zvestované slovo im začalo otvárať oči pre poznanie Božej milosti v Kristu!
Je len prirodzené, že ap.Pavel hneď začal konať svoju apoštolkú službu a lepšie vysvetlil a vyložil cestu spásy i veľkosť a hodnotu Krstu Pána Ježiša Krista ako daru milosti. Oní dvanásti sa napokon dali pokrstiť a prjali pravú vieru a tak aj dary Ducha Svätého. Sami mohli prorokovať, to znamená, iných vyučovať a iným oznamovať radostnú zvesť o spáse v Kristu Ježiši.

Toto je cesta a prostriedok pôsobenia Ducha Svätého aj v nás! To začiatočnícke učenie o Bohu, ktorý bol v Kristu a konal pre nás dielo vykúpenia, má začať kázňou zákona Božieho, ktorý je obsiahutý už v Starej Zmluve. Verne a prísne ho učil, oznamoval aj kazateľ pokánia Ján Krstiteľ.
Bratia a sestry!
Ak sú dnes prvými učiteľmi, kazateľmi a svedkami o Pánu Bohu a o ceste vykúpenia a spasenia rodičia, starí rodičia či krstní rodičia , možno nedokážu vždy presne a celkom správne rozlíšiť zákon od evanjelia, alebo inak dôkladnejšie vyložiť spôsob a cestu spasenia.
Ale tam, kde znie slovo Božie, napríklad aj v príbehoh SZ, kde je akoby zastretá prítomnosť Ježiša Krista závojom, predsa svieti a preniká aj prvé svetlo a lúč evanjelia. Ono je “mocou Božou” a prostriedkom k pôsobeniu Duch Svätého na nás a nášho ducha, aby nás osvecoval , posväcoval a potom aj zachoval, zapečatil v pravej viere.

Krst Svätý, spolu s druhou sviatosťou Ježiša Krista, Večerou Pánovou, ktorá bývala v prvotnej cirkvi podávané tým, čo prijali Krst svätý, je čisté evanjelium. To znamená, že ide o Božie konanie pre nás, na ktoré sa smieme spoľahnúť a tak aj na pôsobenie Ducha Svätého v sviatostiach ustanovených Ježišom, keď sa čisto a správne prisluhujú a úprimne prijímajú. Nehľadajme pôsobenie Ducha Svätého v nijkaých iných spôsoboch, ktoré by nám ktokoľvek ponúkal, alebo odporúčal. Slovo a sviatosti sú istou a bezpečnou cestou príchodu a pôsobenia Ducha Svätého do našich sŕdc.

Opäť si teda pripomeňme slová z piesne J.Tranovského:
Podľa toho cirkev pravá pozná sa neomylne,
keď pri Kristu zotrváva a drží sa Ho silne,
keď slovo a sviatosti dľa rozkazu svojho Pána
zachováva v celosti; že jej Hlavou je vyznáva. (Sp 261, v. 2)

Bratia a sestry v Pánovi!
Lukáš v Skutkoch apoštolských zaznamenáva ešte jednu dôležitú správu. Spomína síe tiež duchovnú činnnosť – a predsa ide o niečo, čo kresťania a cirkev vždy odmietala a odmieta aj dnes.
Je totiž pravdou,že ľudská duša je od prirodzenosti náboženská, túžiaca po duchovnom pokrme a chlebe. Lenže nie všetko, čo je duchvnej povahy, je aj pravý duchovný pokrm.
V starom pohanskom spôsobe života sa mnohí zaoberali čarodejníctvom a rôznymi pochybnými duchovnými praktikami. Mnohí, ktorí uverii, prichádzali k apoštolom, vyznávali a vyrozprávali svoje skutky. Hovorili o svojom živote podľa falošnej viery a rôznych povier, i o novote života. Boli aj takí, ktorí staré okultné praktiky: zaklínanie a pokusy o čary v mene pohanských božstiev, jednoducho zamenili za zaklínanie menom Ježišovým. Takým bol istý Skeva a jeho synovia. Tí, čo skutočne uverili v Krista ako Pána a Spasiteľa, dobrovoľne poznášali svoje knihy, zaoberjúce sa čarodejníctvom a spálili ich. Ich hodnota bola vysoká: 50 000 strieborných.
Tento čin, a toto rozhodnutie nazývali prví kresťania: “zmenou panstva”. Kresťan má pamätať na to, aby sa nepripodobňoval tomuto svetu a odriekal sa bezbožnosti. Dodnes sa zachovalo v našej krstnej praxi slovo a sľub o “odriekaní sa diabla”, každej bezbožnosti a zlej žiadosti. Je to samozrejmý a logický krok pre toho, kto chce byť s Kristom časne i večne spojený. Tam, kde má prísť Hosť najvzácnejší a Najvyšší, totiž Boh Otec, Syn a Duch Svätý, tam nemá miesto nijaká povera, falošná viera, alebo akákoľvek novopohanská mágia.
Bratia sestry!
Iba výnimočne sa s niečím podobným stretáme v našom CZ.
A predsa možno povedať, že veľa “zlých duchov”, falošných duchovných prúdov a názorov preniká do sŕdc tých, ktorí boli a sú pokrstení. Všelijakých nečistých “sedem gerazénskych” (Mk 5, 9)šarapatí v mysliach a srdciach nielen mladých, ale aj dospelých kresťanov. Nie všetko, čo je duchovnej povahy, je pôsobenie Ducha Svätého. Nie každá sejba slova je zdravá a pravá, pochádzajúca z Ducha, nehovoriac už o iných poviazanostiach hriechami!
Bratia a sestry!
Svätodušné sviatky nám pripomínajú nielen vznik cirkvi v Jeruzaleme, v Efeze či na iných miestach. Pripomínajú nám aj to, ako sa my dnes, v našej dobe, staneme súčasťou pravej cirkvi. Ako sa naše duše a srdcia stanú chrámom a príbytkom Ducha Svätého. Nepodceňujme a nezanedbávajme zvesť evanjelia v slove, alebo vo sviatostiach! Súčasne platí, že aj odriekanie bezbožnosti je úlohou kresťana nielen pri Krste a pri konfirmácii, ale je to úloha trvalá.

“Bože, keď zvony znejú nám, nech radi sa zhromaždíme
a Teba vrúcne, nebies Pán, modlitbou a spevom ctíme;
hoc ťa svet nezná a nectí, na tvojom ľude nech vidí
milosť a Tvoj pokoj stály. (ESP 262, 5) Amen.

1.slávnosť svätodušná – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.

Komentovať