Pastierska služba v cirkvi a v rodine

Pastierska služba v cirkvi a v rodine

J 21, 15 – 19:
“Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol Mu Ježiš: Pas mojich baránkov! (16) Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či mam miluješ? A on mu odpovedal: Áno, Pane, ty vieš, že Ťa milujem Riekol mu: Pas moje ovečky! (17) Aj po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! (18) Veru, veru ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám, a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky, a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. (19) To povedal,, aby označil, akou smrťou oslávi Boha. A keď to povedal, riekol mu: Nasleduj Ma!” Amen

Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

V každej rodine sa tradujú rôzne veselé príhody a výroky, ktoré prechádzajú z pokolenia na pokolenie. V časoch detstva som počul rozprávanie o človeku, ktorý pracoval ako nádenník u bohatého, ale skúpeho gazdu. Keď prišli k obedu a zjedli polievku, gazdiná položila na stôl misu plnú voňavých buchiet, do ktorých sa nádenník pustil s veľkým potešením. Gazda sa s nevôľou pozeral, ako buchty rýchlo miznú. Vzal si teda buchtu do ruky, a zavelil: Poďme a jedzme! Nádenník sa nedal pomýliť, vysypal buchty za košeľu a povedal: Tak, poďme a jedzme!… – Pracovať o hlade je veľmi ťažko.

Platí to aj v službe Pánovej. Keď Pán Ježiš vyučoval päťtisícový zástup na brehu Genezaretského jazera, a bolo už mnoho hodín (Mk 6, 35nn), povedal učeníkom: Dajte im jesť! Keď to učeníci nedokázli, sám vykonal div a nasýtil zástupy.

Ježiš po svojom vzkriesení nepozýval učeníkov k oslave, ale do svojej služby. Neprestala ani po veľkonočnom víťaztve. Ježiš chcel, aby v hlásaní evanjelia všetkém ľudu pokračovali aj jeho uženíci. Preto ich pripravoval na misiu a evanjelizáciu sveta. Ale skôr, ako ich poslal pracovať- dal im jesť! Sýtiť slovom Božím a evanjeliom iných, môže iba ten, kto ho aj sám prijal.

Keď v evanjeliu čítame a počujeme vetu: ”Keď si zajedli”, je to však nielen slovo o telesnom nasýtení učeníkov. Svedectvo o priatí pokrmu pre doplnenie telesnej energie. Nie je to len správa o zvláštnych raňajkach na miestach, kde Ježiš sýtil zástupy, ale je to posolstvo aj o duchovnom sýtení a pokrme. Preto tu Ježiš totiž sám pripravil chlieb i rybu pre učeníkov, ako svedčí Ján. Nevzal z rýb, ktoré ulovili oni , ale ktoré On sám pripravil. Nikto z učeníkov sa Ho neodvážil spýtať: “Kto si Ty? Lebo vedeli, že je to Pán”. ( J 21,12)

Podobne, ako emauskí učeníci aj oni Ho spoznali “po lámaní chleba”. “Lámanie chleba” bolo v prvotnej cirkvi pomenovanie Pánovej Večere. Tu, v tomto prostredí, Vzkriesený Pán svoju prítomnosť a svoju službu, svoju obeť za hriech sveta pripomína pokrmom, ktorý sám pripravil a určil ho k zachovaniu a povzbudeniu ich viery. Ich viera vo vzkrieseného Krista sa má prejaviť v ich ďalšej službe.

Ján, ktorý bol účastný tejto zvláštnej eucharistie, naznačuje, že Ježiš hovorí a koná rovnako, ako predtým. “Vzal chlieb a dal im”.
( J 21, 13) Nešlo tam len o obyčajné romantické raňajky v tráve, ale aj o prijatie osláveného Pána vo viere novým spôsobom, aby mohli stáť v Jeho službe. Všetci totiž potrebovali odpustenie hriechov. Večera Pánova toto vždy ponúka a dáva. Všetci potrebovali milosť Božiu a odpustenie, aby ich srdcia horeli plnou dôverou vo Vzkrieseného a aby na lásku Kristovu odpovedali novou poslušnosťou.

Tá chvíľa bola plná nevšednej dramatičnosti. Tu Pán Ježiš “vrátil do hry” učeníka Petra, ktorému bol sľúbil, že bude prosiť za neho, aby jeho viera nezanikla, aby po svojom obrátení utvrdzoval vo viere aj svojich bratov. Každý z učeníkov si uvedomoval krízu viery v Ježiša, Pána, ktorou prešli. Každý si uvedomoval i náročnú úlohu viesť a pásť cirkev Božiu, Božie ovečky a baránkov. “Lebo Boh nemá väčšiu radosť a záľubu, ako hľadať a zachraňovať stratených, zblúdilých, márnotratných, pochybujúcich, neveriacih a vôbec, všetkých hriešnikov” . ( M. Luther) Boh Otec nám daroval Syna, ktorý sa narodil v maštali. Bol privítaný pastiermi, aby sa stal Pastierom a Biskupom, t.j. Dozorcom a teda strážcom ľudských duší.

K aktívnej účasti na hľadaní a záchrane stratených hriešnikov pre nebo pozval Pán Ježiš ako dobrý a najvyšší Arcipastier aj hriešnikov. Použiteľní sú však iba omilostení hriešnici! Tí, ktorí milosť a odpustenie sami prijímajú, potom môžu “rozväzovať “ a “zväzovať” iných. Smú zvestovať a prisluhovať slobodu ostatným.
Z Kristovho poverenia smú hriechami spútaným a poviazaným ľuďom oznamovať slobodu. “Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im”, hovorí Pán Ježiš a Jeho slovo iste platí.

Otázka znela: Platí stále aj pre Petra? Pre učeníka, ktorý Pána výslovne tri krát zaprel? Ktorý sa ukázal ako hriešnik, nestály vo viere? Ako ten, ktorý viac staval na seba, na meči, na svojej odvahe ako na Božej milosti? Preto práve jemu Pán Ježiš adresuje otázku: “Šimon, syn Jonášov miluješ ma väčšmi ako títo”?

To boli slová, ktoré zazneli, keď sa učeníci hádali o prvenstvo, aj potom, keď Peter vyhlásil, že “ak by Ježiša aj ostatní opustili, on Ho nikdy neopustí! Táto otázka ide do živého! Pán Ježiš zjavne neoslovuje Šimona novým menom: Peter, t. j.skala, ktorý ho označil pri Cezarey Filipovej, kde Ježiša pomenoval Kristom, Mesiášom. Teraz sa mu opäť prihovára, ale starým, pôvodným menom: Šimon syn Jonášov. Petrom, ( aramejsky Kéfas), po slovensky: skalou bol iba z milosti Toho, ktorý mu dal poznať a vyznať pravdu. Na tejto vyjavenej pravde, nie na Petrovi stojí cirkev Ježiša Krista. Stojí na tomto vyznaní, nie na starom Šimonovi a Jonášovom synovi. Iba tak môže cirkev verne konať svoje poslanie. Cirkev je Pánov, Kristov ľud, nie zástup nasledovníkov Šimona, Jonášovho syna!

Preto skúša Šimonovu lásku otázkou: Miluješ ma väčšmi ako títo? Ježiš sa tu Šimona pýta na skutočnú, obetujúcu sa lásku. Šimon Peter zoči – voči Kristovej obeti na kríži a Jeho zmŕtvychvstaniu, nemôže povedať, že on je človekom rovnako milujúcim Krista! Milujúcim tak, ako Kristus Pán miloval jeho. To by nebola pravda a poctivé tvrdenie. Preto Šimon hovorí, ako je to v gréckom texte NZ celkom zjavné, pokorne a pravdivo: “Áno, Pane. Ty vieš, – že Ťa mám rád”! Akoby povedal: Teraz viem, že som Ťa nemiloval, ale Ty si mňa naozaj miloval a Ty si dal svoj svätý život za mňa! Ja si to vážim, cením a preto Ťa mám rád, nie viac, ale podobne, ako ostatní učeníci.

Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Ľudská láska nikdy nie je, nebola a nebude rovnocenná s Božou a Kristovou láskou! V našom, slovenskom jazyku nemáme tak výrazné slová na vyjadrenie toho rozdielu, ktorý evanjelista Ján zaznamenal o láske Božej, Kristovej a o láske človeka v jazyku gréckom. Ale práve tu a v týchto slovách je Petrova odpoveď cenná a pravdivá. A takúto odpoveď Pán Ježiš hľadá a prijíma, lebo má v sebe skutočnú pokoru. Obsahuje úprimný zármutok nad sebou a dôveru v Krista! Preto mu nielen odpúšťa jeho zapretie, ale ho poveruje pôvodným poslaním: “Pas mojich baránkov”!

Toto je prejav vpravde nezaslúženej, nevýslovnej milosti a lásky. Prejav milosrdného srdca Syna Božieho. Nie je tu iba pripomienka trojnásobného zapretia, ale ide o prejav Pánovej lásky a pochopenia vnútorného stavu Šimona Petra. Je to aj odpoveď pre tých, ktorí tam boli s ním a potrebovali sa utvrdiť o Pánom opustení. Ježiš sa aj po druhý krát pýtal: “Šimon, syn Jonášov, či Ma miluješ” ? A Peter opäť pokorne odpovedal :” Áno, Pane, Ty vieš, že ťa mám rád”!
Ospravedlnený hriešnik Šimon, syn Jonášov, preto prijíma poverenie:” Pas moje ovečky”!
Šimon v Pánovej škole lásky predsa len obstál. Preto tretia otázka Ježiša Krista je už položená tak, aby na ňu mohol odpovedať pravdivo, nie pyšne, nie nabubrelo a farizejsky, ako sa, žiaľ , v cirkvi neraz stáva, keď mnohí radi rozhlasujú pred ľuďmi, ako Pána Ježiša milujú.

Šimon, syn Jonášov, máš ma rád? Odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že Ťa mám rád! Slová: ”pas moje ovečky” sú potvrdením, inštaláciou Petrovho apoštolstva, ktoré smie vykonávať
nie vo vedomí nejakého primátu a prvenstva, ako niektorí hovoria o Šomonovi Petrovi, ale v rade s ostatnými, smie Šimon pásť Pánov ľud, ovečky a baránkov Pána, Božie deti.

Milí bratia a sestry!
Pastiersky úrad a poverenie Kristovo zahrňuje dvojakú úlohu.
Je reštitúciou pôvodného Božieho stvoriteľského poriadku a poslania z raja, kde človeku znelo poverenie obrábať a strážiť rajskú záhradu.
Pastieri cirkvi majú Pánove ovce a baránkov privádzať na zelené pastvy Slova a Sviatostí! Týmto duchovným pokmom, ktorý každý pastier, počnúc apoštolmi, mal a má sýtiť zverené stádo. Druhou, rovnako dôležitou úlohou je Božie stádo chrániť pred nepriateľmi zvonku.
V dnešnú nedeľu Dobrého Pastiera si však máme uvedomiť, že skrze Krst svätý sme sa aj my všetci stali Kristovými pastiermi. Pokrstené nemluvniatka, naše deti, prirodzene ešte nemôžu nikoho “pásť”, totiž chrániť a sýtiť, lebo samé potrebujú vhodný pokrm a sýtenie evanjeliom Pána Ježiša Krista. Lebo Ježiš nepovedal učeníkom iba to, aby krstili všetky národy, ale aj to, aby ich “učili zachovávať všetko”, čokoľvek svojim ovciam a baránkom prikázal konať. Deti kresťanských rodičov sú a majú byť od chvíle Krstu svätého v Pánovej škole.
Ňou je najskôr rodina ako prirodzené prostredie a potom spoločenstvo cirkvi. Tu všade máme my starší a zodpovední Pastierovi našich duší primerane sýtiť Božím slovom ako pravým pokrmom, naše malé ovečky aby rástli a potom boli pripravené aj iným pomáhať nasledovať Ježiša Krista.
Máme im Ho ukázať a predstaviť spôsobom svojho života v rodinách, ako najvyššieho Pastiera a Pána. Popri sýtení, má sa diať v rodinách i v cirkvi aj služba ochrany pred “dravou zverou” tohoto sveta, pred zvádzaním na hriech a pred hrozbami, ktoré maličkým a neskúseným skutočne hrozia.

Výzva k nasledovaniu platí nielen pre Šimona Petra, ale pre všetkých v Krista Pána pokrstených. Neberme teda ani my nadarmo milosť Božiu a ako pastieri Kristovi konajme! Chráňme Pánove deti, ľud draho vykúpený, pred duchovným zahynutím. Sýťme nielen seba, ale i najmenšie ovečky Božím slovom ako také, ktoré sú nám naším Arcipastierom zverené. Sú nielen naše, ale aj Božie deti. Sú vykúpené Kristove.

Všetci máme mať účasť na službe zverenej apoštolom. Duchovný pastier v cirkevnom zbore, ale aj rodičia vo svojich rodinách. Tak, ako apoštolom živý Kristus Pán zvestoval lásku Boha Otca, konajme aj my v sile prijatej Kristovej lásky Jeho pastiersku službu. Nasýtení posolstvom sviatkov veľkonočných i dnešnou zvesťou povzbudení, pasme v cirkvi s bázňou a trasením tých, ktorých máme radi a ktorých túžime priviesť do večného spoločenstva lásky Kristovej v nebeskom kráľovstve. Amen

2.nedeľa po Veľkej Noci – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.

Leave a Reply