Radosť z posolstva Veľkého piatku

Radosť z posolstva Veľkého piatku
Mt 27, 33 – 46:
“ A keď došli na miesto, menované Golgota, to je Lebečné miesto, (34) dali Mu piť vína zmiešaného zo žlčou; ale keď ochutnal, nechcel piť. (35) Keď Ho ukrižovali, losovaním si podelili Jeho rúcho, aby sa naplnilo, čo povedal prorok: Podelili si moje rúcho a o môj odev losovali. (36) Potom si sadli a strážili Ho tam. (37) Nad hlavu vyložili Mu nápis viny: Toto je Ježiš, kráľ židovský. (38) Spolu s Ním boli ukrižovaní dvaja lotri, jeden sprava, hruhý zľava. (39) A tí, čo chodili tade, rúhali sa Mu, potriasali hlavami a hovorili: Hej, Ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystaviš, zachráň sa, ak si Syn Boží a zostúp z kríža! (41) Podobne sa Mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími, hovoriac: Iných zachraňoval a seba nemôže zachrániť! Je izraelským kráľom, nech teda zostúpi teraz z kríža, a uveríme v Neho! Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak chce veď hovoril: Syn Boží som! (44) A podobne potupovali ho aj lotri, ktorí boli s ním ukrižovaní. (45) Od šiestej hodiny (t.j.12-tej) nastala tma po celej zemi až do deviatej (15.h) hodiny. (46) A o deviatej hodine zvolal Ježiš veľkým hlasom: Eli, Eli, lama sabachtani? To je: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Amen

Bohumilí kresťania!

Posolstvo Veľkého piatku, umocnené opätovným vypočutím Pašíí, dejov utrpenia a smrti Ježiša Krista Pána, nemá za cieľ rozplakať, rozcítiť a k lacnej ľútosti priviesť svet, ktorý je často bezcitný a tvrdý. Čo a aký je svet bez Boha, skúsil a pozná azda každý z nás, každý dospelý človek. Deti v rodinách sa snažíme ešte uchrániť pred závanmi ľuského hriechu, hriechu a falše, keď však vstupujú do sveta dospelých, vstupujú aj do sveta hriechu a bludu. Do sveta poznačeného najrôznejšími prejavmi hriechu, ktorý stojí v opozícii voči požiadvke Božieho zákona, ktorého obsahom je láska.

Veľký piatok nie je časom, ktorý nám má pomôcť rozcítiť sa a plačom uvoľniť nahromadené pocity bezmocnosti a beznádeje, keďže zlo a hriech sa nezastaví pred ničím, ani pred svätým Bohom a Božím Synom.
Pán Ježiš však jasne hovorí ženám, ktoré plakali nad jeho údelom a cestou k smrti: “Ženy jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami”…Tento odkaz stojí nad všetkým, čo sa dialo s Ježišom Kristom, ale aj nad každou rozpomienkou a výročnou pamiatkou Jeho umučenia a smrti na kríži.
Ježiš nestojí ani o takú pozornosť človeka, ktorá ponúka zmiernenie jeho bolestí a smrteľnej úzkosti – preto odmieta víno so žlčou a myrhou a každý falošný utišujúci prostriedok. Ten je znakom starého Adama, ktorý sa chce tváriť ako milosrdný, súcitný a láskavý priateľ. Preto – lacná ľútosť- nie je zmysel a posolstvo tohoto sviatku, ktorý je rovnako veľký pre všetkých kresťanov bez rozdielu vyznania. Práve tak je Veľkonočné posolstvo Božou odpoveďou na ľudský hriech, ktorá je rovnako úžasne veľká – pre všetkých.

Je tu jedna vec, milí bratia a sestry, ktorá je zásadným rozdielom medzi tým prvým Veľkým Piatkom a udalosťami Golgoty a všetkými ostatnými sviatkami Veľkého piatku. My dnes už naše mysle, duše a životy smieme zveriť ukrižované Kristovi, ktorý však je a zostáva súčasne vzkrieseným Kristom, a preto Pánom nad všetkým. Sudcom, ktorý súdi a bude súdiť každého, Víťazom nad smrťou a peklom, Darcom života a spasenia! My dnes neoslavujeme smrť, ani mŕtvejho Ježiša, lebo vieme, že On je Pánom pánov a Kráľom kráľov!

Pilát dal vyvesiť tento nápis viny nad hlavou utýraného, zdeptaného a všetkými opusteného Krista Pána snažiac sa ponížiť Ježiša. Pilát iste nebral vážne toto obvinenie. Z jeho strany to bol iba spôsob ľudského výsmechu Židom, a súčasne spôsobom posmechu cti a dôstojnosti zbaveného človeka. Židia protestovali proti označeniu viny “Kráľ židovský”, ale Božím riadením nápis zostal, aby hlásal významnú pravdu: Ježiš je Kráľ Siona, je Kráľom lásky a darcom najväčšieho dobra pre všetých občanov Jeho kráľovstva, ktorí prijímajú Jeho vládu a panstvo!
Boh Otec totiž svojho Syna učinil skutočným Kráľom a použil teda aj tento ľudský hriech k sláve Ježišovej a k našej pomoci. Je to celkom osobitný spôsob Božieho humoru, aby nám – aj napriek vlastnému blúdeniu, alebo zlej vôle mocných tohoto sveta, dal úsmev, radosť a nádej! Ježiš Kráľom bol a zostáva a kráľovstvo Božie pre nás otvoril.
Dokumentoval to už tu, na kríži. Ako jeden z prvých to pochopil aj kajúci zločinec a preto Ho prijal ako kráľa: ”Pane Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva!” Hriešnik zaplakal správnym spôsobom, lebo zaplakal nad sebou a svojimi skutkami, nad svojím životom a údelom a to mu prinieslo vstup do kráľovstva Kristovho. Preto mu osobne zvestuje: Veru, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji”.
Preto nie je Kristova smrť až taká tragédia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať! Práve tak, ako veľkonočné ráno a slnko neprinieslo len úsmevy a radosť, ale aj škaredé grimasy a obrovský strach pre tých, ktorí nepoznali času svojho navštívenia!

Pre vernosť pravde však treba povedať, že Ježiš Nazaretský je Kráľom nielen Židov, kráľom ľudu Starej zmluvy, ktorý prijal Boží zákon ako Zmluvu zákona, ale je Kráľom aj tých, ktorí prijali a prijímajú aj Jeho Novú Zmluvu. Tým sme aj my, sme ľudom Božím, sme Novým Izraelom a nehanbíme sa za to, lebo to znamená účasť na vzkriesení a živote, aj na večnom kraľovaní Ježiša, Kráľa Siona, i Kráľa všehomíra!
2/ Bratia a sestry, milí priatelia!
Iným pohoršením a škandálom Veľkého Piatku sa zdá byť obvinenie, že Ježiš je falošný staviteľ, lebo povedal: Zborte tento chrám a za tri dni ho vystavím!
Ak by sme zostali opäť iba pri ľudských dielach, pri ľudských stavbách a ľudských predstavách, ktorých ukážkami sú nielen stavby starých, mocných národov, ale aj stavby súčasných mocných a bohatých národov, či jednotlivcov, nepochopili sme slová o zborení a stavbe Chrámu, ktoré povedal Pán. Ak by sme mysleli na stavby, v ktorých mali a vidia ľudia svoju babylonskú vežu, prezradíme tak iba známu túžbu z raja: Budete ako Boh!
Opäť by sme podľahli klamu. Nie ľudská stavba, či stavby sú to, čomu máme veriť. Nie ľudské predstavy a možnosti, ale Božia pravda a Božia stavba, ktorá má na Golgote položený najhbší možný základ!
Tou stavbou je sám Ježiš. On je chrámom Ducha Svätého. On sám je teda Ten, ktorému majú patriť naše modlitby, naše pocty a naša nádej pri túžbe za pravým šťastím a pokojom. On je živou stavbou, a jeho osoba a život sú predmetom všetkého, po čom raz navonok, raz v skrytosti duše túžime a prahneme! On je živá skala, Skala vekov, živý Pán a živý Chrám, z ktorého vyviera rieka života, čistá ako kryštáľ a ktorá je rozdelená na štyri strany sveta, určená pre všetkých ľudí na celej zemi.

Ak by Ježiš z kríža zostúpil, a vyhovel by nezmyselnej požiadvke zaslepených židovských predákov, zachránil by seba! Ale ON nepriišiel zachrániť seba – ale nás! Je živým kameňom a my smieme byť kráľovským kňazstvom Kristovým už tu a teraz a potom aj naveky v nebesiach. Smieme skze Neho žiť večne pred Bohom. “Jeho ranami sa nám dostalo uzdravenia”. Preto si považujeme za najväčšiu česť, patriť do tejto Jeho duchovnej stavby, Jeho Cirkvi, ktorej je Hlavou, v ktorej smieme byť ako živé kamene pospájané spojivami spoločnej služby a lásky.

Bratia a sestry!
Ľudská surovosť a tuposť, slepota ducha bola uspokojená, keď Ježiš na krži zvolal: Eli, Eli, lama sabachtani…
Teraz konečne prestali úškrnky, posmech a najhlbšie sily smrti a skazy v človeku sa nasýtili. Teraz – mysleli si, už je jasné, že aj On je ako my podrobený smrti! Obyčajný chudák, zbavený moci, slávy, nárokov na kráľovstvo i nárokov na morálne kázanie! Nárokov na poctu, ktorá patrí iba Bohu. Teraz je konečne kladený do smrti, priradený k mŕtvym a vstupuje do podsvetia, do ríše večného mlčania, kde človek nemôže Boha chváliť, ani prosiť, kde je totálna nula. Teraz je : opustený ľuďmi, učeníkmi, ale najmä – opustený Bohom! Nesúci trest za svoje hriechy, pády a skryté prestúpenia.

Áno, Pán Ježiš tu na Golgote zomiera ako skutočný hriešnik.
Ba môžme povedať, že ako veľký hrešnik! Ešte viac – On zomiera ako najväčší možný hrešnik! Takým aj bol – lebo vzal vedome a dobrovoľne na seba všetky surovosti, bezcitnosti, hlúposti a podvody ľudí, ktorí mu tento batoh a ťarchu naložili na plecia! Od okamihu, ako Ján Krstiteľ povedal: Hľa, baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta! – ide a kráča Ježiš v tomto svete ako hľadač a zberač hriechov. Je to tak, ako napísali už poroci, medzi nimi aj Izaiáš: “Ale On niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti,.. Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.”( Iz 53)

Vypiť kalich smrti do dna, nebola hračka ani pre Ježiša Krista. S balvanom hriechov zostúpil do ríše mŕtvych, k ohnisku toho neuhasiteľného ohľa, ktorý nezhára, k červu, ktorý neumiera (Iz 66,24), aby hriechy zničil – ale aby hriešnikov z tohoto väzenia vyslobodil a zachránil! Týcm, ktorí Mu dôverujú sa stane vysloboditeľom. Tak aj vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. Život v svätosti a neporušiteľnosť v novom, vstanúc v očistenom a oslávenom tele.
“Zostúpil do pekiel! – vyznáva slávnostne Cirkev až dodnes! “Zostúpil k zosnulým”- a stal sa nám teda naozaj podobný vo všetkom, okrem hriechu ! Aj v tom prežití ťarchy smrti a diabolskej moci, v pocite bezmocnosti tých, ktorí chú byť ako Boh a idú cestou diabolského zvodu. Táto cesta k životu nepomôže!
To, čo pomôže a pomáha, je cesta s Kristom. Život i utrpenie s Ním, odovzdanie hriechov Kristovi a prijatie Jeho života. Život z Božej milosti. Dnešný deň je sviatočný, lebo nám pripomína, že sme boli a smieme byť Kristovými zásluhami ospravedlnení a očistení. Zachránení pre život v silovom poli lásky Otca, Syna a Ducha svätého.

Cesta k tomuto cieľu vrcholila na Golgote. “Tam je naša útecha” (ESP) spievame aj dnes, tam je úsmev Božej milosti a lásky, ktorý začal Kristovým ponížením už v Jeho vtelení, v inkarnácii a pokračoval do smrti, ktorej brány a moc rozboril a zničil!
To je úžasne veľká a radostná zvesť! Radosť z posolstva Veľkého piatku! Kiež nás všetkých aj dnes nanovo povzbudí, poteší a orientuje na cestu dôvery v Muža bolesti, Kráľa vekov, na Toho, ktorý synovstvo Božie dokázal vykupiteľskou smrťou za nás a pre nás. Amen

Veľký piatok 2013- Rovensko, Sobotište – Ľubomír Batka st.

Komentovať