V najnovšiom dvojčísle evanjelického periodika asi úradoval novinársky škriatok. Až na dvoch miestach sa dočítame o tom, že najväčším sviatkom evanjelikov je Veľký piatok. Správna verzia textu znie: (nie len) pre evanjelikov je Veľký piatok najväčším piatkom.
Už sme si pomaly zvykli, že túto vetu rok čo rok opakujú v celoplošných médiach. Nasvedčujú tomu i otázky redaktora gen. biskupovi prvej reportáže v piatkovom rádiožurnále o 7.00. Biskup sa snaží uviesť veci na pravú mieru: Veľký piatok je jedna strana tej istej mince – toho istého sviatku – Veľkej noci a nemožno ho oddelovať od Veľkonočnej nedele.
Toto neexistujúce delenie na evanjelický Veľký piatok a “katolícku” Veľkonočnú nedeľu je nedôstojné, nesprávne a nezmyselné. V tomto bode panuje ekumenická jednota. Dúfam, že budúci rok, keď sa všetky cirkvi (vrátane pravoslávnej) budú radovať zo vzkriesena v tom istom čase, zasnie toto posolstvo pre svet ešte jasnejšie.
Faktom ale je, že náštevnosť na bohoslužbách nasvedčuje tomu, že väčšina evanjelikov dáva prednosť piatku pred nedeľou. Ak si myslíme, že účasťou na “trúchloslužbách” prejavujeme pietu Bohu, platí pre nás: “Neplačte nado mnou. Ale nariekajte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami.” Boh nechce od nás pietnu úctu, ale živú vieru. Tá by ťa mala priviesť k hľadaniu vzkrieseného Krista aj na tretí deň.
A ešte jedna poznámka k Večeri Pánovej na Veľký piatok. Zrejme neexistuje teologický dôvod, prečo nie. Problém ale je, že pri väčšine bohoslužobných príležitostí sa neprisluhuje, ale na Veľký piatok zrovna áno. A to v mnohých upevňuje povedomie najväčšieho evanjelického sviatku. Posunutie prisluhovanie VP na Veľkonočnú nedeľu by o.i. bola v našich zboroch výborná katechetická priležitosť.
Slovak