Martin Rázus: Adventná

Martin Rázus: Adventná.

Keď stíchli polia – zmĺkli šíre luhy
a miesto tepla mráz už sadá tuhý,
Ty ideš, Kriste, medzi ľud svoj biedny,
s potechou ideš – skromnučký a stredný.
Pohladiť ideš utrápených čelo,
rozjasniť všade, kde je neveselo,
dať chudým chleba, bezradným zas rady,
vyrovnať hnevy – uchlácholiť zvady,
siroty zdvihnúť – podopierať vdovy,
nemocných liečiť presvätými slovy…

– Ó, večný Kráľu, zraky vierou svietia –
vstúp medzi nás – hľa, vrúcne čakáme Ťa,
nie s hosannou, len s tichým, vďačným slovom,
chceme zvesť tú o živote novom!
Pohliadni na nás, popraj z lásky časti,
zvlášť chorým našim na boľasti!

A žehnaj bratom, sestrám v diaľnom svete
pre sľub svoj, pre to slovo Tvoje sväté-
chráň ich od žiaľu, uchráň od úrazu!

Nedopusť na nás, ľud svoj , trest a skazu,
vyrovnaj hnevy, lásky popraj očiam,
nech chystáme sa svedčne ku Vianociam,
jak dietky Tvoje, v nich je stála viera,
jak ovečky, čo chcú zrieť na pastiera!
Daj prežiť noc, daj vítať slnka východ,
daj slávne svätiť, Pane, ten Tvoj príchod,
keď stíchli polia – zmĺkli luhy- sady,
Ta poteš stárež, osviež život mladý,
nech zjasní duše svetla Tvojho prameň
a oslávi Ťa, Kriste, ľud Tvoj! Amen.

/Zo zbierky: E.B.Lukáč: K výšinám, Tranoscius/