Martin Rázus: ZVONIA
Zvonia! Počujete? Zvonia…
Poďte v chrám!
Ó, neostaňte doma!
Matky, ktoré o plod života sa chviete,
manželky, vy ktoré noci preplačete,
deti, čo tak bdiete v tvrdom vyčkávaní,
aj vy starci, aj vy, milujúce panny.
Poďte!
Hľa, už na oltári voskovice horia,
lebo spŕchne rosou i dnes radosť zhora –
do sŕdc, do tých vašich ubolených duší
a tá naplní hruď mierom, nerozruší.
Poďte všetci!
Lebo poviem kázeň z textu ako vlani,
ale prichystaný , lepšie prichystaný.
Veď, ja kalich horký vyprázdnim tiež na dno,
preto slepo úfať ani mne nie snadno.
Jednak verím, čo hneď hrôzy ducha desia,
že Ten útly v jasliach zvládze Herodesa
A že oči Ráchel sĺz viac nevyronia.
Poďte! Nezúfajte!
Počujete?
Zvonia!…
Slovak