Vďaka za úrody

Vďaka za úrody zeme
Ž 145, 1 – 10:
“Budem Ťa vyvyšovať, Bože môj, Kráľu, na večné veky dobrorečiť Tvojmu menu! (2) Budem Ti dobrorečiť každý deň, na večné veky chváliť Tvoje meno! (3) Veľký je Hospodin a všetkej chvály hoden a Jeho veľkosť nevýstižná. (4) Nech pokolenie pokoleniu vychvaľuje Tvoje diela a hlása tvoje mocné skutky. (5) Chcem uvažovať o nádhere Tvojej slávnej veleby, a Tvojich predivných činoch. (6) Hovoriť budú o sile Tvojich úžasných skutkov a ja rozprávať budem o Tvojich veľkých činoch. (7) Rozhlasujú pamiatku Tvojej veľkej dobroty, plesajú nad Tvojou spravodlivosťou. (8) Ľútostivý a milosrdný je Hospodin, zhovievavý a veľký v milosti. (9) Hospodin je dobrotivý voči všetkým, Jeho milosrdenstvo sa rozprestiera nad všetko Jeho stvorenie. (10) Hospodine, nech všetky tvoje skutky vzdávajú Ti vďaku a Tvoji zbožní nech Ti dobrorečia”. Amen.

Milí priatelia, bratia a sestry v Kristu Pánu!

V dnešnú nedeľu vás chcem pozvať k spoločnej vďake za úrody zeme, ktoré nám všetkým požehnal Stvoriteľ a Otec nebeský. Môžeme tak urobiť slovami 145 Žalmu, v ktorom je opakovane vyslovené dobrorečenie i oslava Božieho mena.
”Budem ťa vyvyšovať, Bože môj, Kráľu, na večné veky dobrorečiť Tojmu menu. Budme Ti dobrorečiť každý deň, na večné veky chváliť Tvoje meno.” Dôvodov k dobrorečeniu vidí Žalmista viacero. Niektoré si aj my chceme povšimnúť.
Tým prvým dôvodom je a má byť samotné stvoriteľské dielo Božie. “Nech pokolenie pokoleniu vychvaľuje Tvoje diela a hlása Tvoje mocné skutky.”
Už v prvej knihe Mojžišovej zaznieva viackrát oslava a chvála stvoriteľského diela Božieho v svedetcve: “A videl Boh, že všetko čo učinil je veľmi dobré”. Všetko, čo je a existuje, je Božím dielom a stvorenstvom. Božia moc a múdrosť konala tak, že všetko, čo Boh stvoril, stvoril pre človeka. Ním stvorený človek je však pozvaný do Božieho odpočinku, do spoločenstva s Pánom Bohom a k radosti z daru života a jeho zabezpčenia. Pokračovanie života je dané mnohými zjavnými i skrytými Božími dielami. Hospodin všetko poddal človeku pod nohy, to znamená, že nám všetko odovzadal do správcovstva a opatery. Už prvý človek bol povolaný k zveľaďovaniu a stráženiu toho, čo je dielom Božej lásky a milosti. Zem i nebesá sú dielom Božím a čím viac a lepšie tieto Božie diela človek poznáva, tým viac ho toto poznanie napĺňa úžasom, obdivom a chválou: “Veľký je Hospodin, a všetkej chvály hoden a Jeho veľkosť nevýstižná”. Na inom mieste žalmista vyznal: ”Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo jeho rúk zvestuje obloha”.

Mnoho ľudí okolo nás sa už nevie nadchnúť k oslave Božieho stvoriteľského diela. Nevidí svet, vesmír, ani zem a to, čo ju napĺňa ako jeden veľký div a zázrak. Človek spyšnel tým, že sponal už pomerne mnoho z tohoto Božieho diela, objavil zákony prírody a fungovania sveta. Mnohým chýba pokora, ktorú mal v sebe napr. Mikuláš Koperník, keď písal dielo o Pohybe nebeských telies, alebo napr. Izák Newton, ktorý objavil gravitačný zákon. Mohli by sme menovať mnohých iných významných vedcov z rôznych oblastí poznania a skúmania stvorenstava, živej i neživej prírody, astronómie, alebo astrofyziky. – Možno si niekto povie v duchu: medzi vedcami je viac agnostikov, alebo popieračov stvorenstva, ako vyznavačov Božieho diela! – Napokon došli veci tak ďaleko, že popieranie samotného Boha sa nazýva dnes vedeckým svetovým názorom a viera v Pána Boha, Stvoriteľla nevedeckým, naivným svetonázorom. Spočiatku to bol názor niekoľkýh jednotlicov, ale dnes je skutočnsoťou, že už niekoľko generácií za sebou je takto v školách systematicky vyučovaných.
Agnostici a ateisti učia, hlásajú a píšu knihy o tom, ako vznikol svet, ako vznikol vesmír, ako naša slnečná sústava, Zem a život na nej. Zdalo by sa, že toto všetko vieme a ak nie, nie je to pre nás problém zistiť pomocou kozmických sond, mohutných teleskopov, obrovských urýchľovačov častíc hmoty a inej techniky.
Prevapil ma preto nedávno filmový dokument, ktorý pojednával o Masiaci. Ide o náš “zlatistý, milý Mesiačik”, ktorý nám svieti v noci na oblohe. Je k Zemi najbližšie zo všetkých vesmírnych telies, s veľkosťou asi štvrtiny Zeme. Vieme, že od pradávna patril medzi tie stvorené Božie diela, ktoré ľudia uctievali, alebo aj ucievajú ako boha, či božstvo. Lenže práve jeho vznik a existenciou si dodnes vedci nevedia vysvetliť. Na vysvetlenie jeho horninové zloženie a obeh okolo Zeme, sa nehodí nijaká dosiaľ známa vedecká teória. Každá nová, iba odhalila slabiny tej predošlej a Mesiac zostáva záhadou. Myslím však, že nás to nemusí nijako trápiť, lebo záhad nielen vo sesmíre, ale aj na Zemi a dokonca aj v jednej-jedinej živej bunke je mnoho. Dosť na to, aby sme mohli povedať: ” Chcem uvažovať o nádhere Tvoje slávnej veleby, o Tvojich predivných činoch – o sile Tvojich úžasných skutkov.”

Deň vďakyvzdania je dňom, keď si môžeme uvedomiť to, že Ten, ktorý všetko stvoril a dal život i nám, je náš milostivý a milosrdný Otec, ktorý sa stará denne o všetko stvorenstvo i o nás. Znova a znova otvára “svoju štedrú pravicu a všekto živé sýti podľa ľúbosti”. Platí teda to poznanie a vyznanie, ktoré vyslovil už dávno žalmista: “Hospodin je dobrý voči všetkým, Jeho milosrdenstvo sa rozprestiera nad všetko Jeho stvorenstvo”. / v. 9/

Bratia a sestry v Pánu!
S Martinom Lutherom vyznávame, že On nás nielen stvoril, ale k časnému životu – “mi hojne a na každý deň dáva odev i obuv, pokrm i nápoj, dom, dvor, manželku i dietky, pole, dobytok a rozličný majetok so vštkými potrebami pre život, mňa pred každým nebezpečenstvom chráni a od všetkého zlého ma zachováva” .
/MK /
Dôležité poznanie a vyznanie, ktoré sa týka telesných darov Božích je však aj v tom, že Pán Boh ako Otec nielen svoje deti, prijaté v Krste na milosť, ale aj všetkých, ktorým daroval život skrze ich rodičov, sýti dobrými vecami a každedenným chlebom. Ako Pán Ježiš Kristus povedal: “On dáva slnku vychádzať na dobrých aj na zlých, na spravodlivých i na nespravodlivých”. Naviac, nám všetkým dáva chlieb každodený “aj bez nášho modlenia” /MK/ – vskutku “ z milosti”. Tak to vyznáva aj žamista slovami: “ Ľútostivý a milosrdný je Hospodin, je zhovievavý a veľký v milosti”. / v.8/

Toto poznanie Božej milosti nás kresťanov vedie k samozrejmej, prirodzenej a radostnej vďačnosti. To je vlastne jediný rozdiel medzi vierou a neverou, medzi veriacimi a neveriacimi v dobrotu a milosť Božiu. Rozdiel medzi tými, ktorí plnia prvé Bžie prikázanie a ktorí “majú iných bohov”. Čiže veria a dôverujú v rôzne modly, vrátane seba. Dôvera v seba samého, v svoju vlastnú prácu a zásluhy je najväčší hriech človeka nielen keď ide o dar spásy, kde človek pre získanie večného života skutočne neurobil a nemôže urobiť nič – ale aj pri zabezpečení chleba a časného života. Mnohí ľudia seba preceňujú a Božiu dobrotu a milosť podceňujú.
Nechcime byť, bratia a sestry, takto vysokomyseľní a preto nevďační. Ďakujme a dobrorečme Pánu Bohu denne, ako to aj Žalmista hovorí: “Budem ti dobrorečiť každý deň”! – A ďakujme aj spoločne , tak ako dnes “žalmaim, hymnami, modlitbami a duchovnými piesňami”.

Vďaka a dobrorečenie nás vedú k prekonaniu strachu z tzv. chlebovej otázky, najmä v časoch, keď sa urodí menej a ľudia sa obávajú nedostatku, zdražovania, alebo krízy. Pán Ježiš hovorí: “Nebuďte ustarostení… ale hľadajte najprv kráľovstvo božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané”!

Vieme a máme skúsenosť, že za nedostatkom potravín stál a stojí spravidla človek. Buď zo svojou chamtivosťou a nespravodlivosťou, niekdy aj so sovjou nerozumnosťou, keď nevie správne hospodáriť. A inokedy zase nevie, či nechce šetriť Božími darmi. Keď Ježiš nasýtil viactisícový zástup z piatich chebov a pár rybičiek, povedal učeníkom: “Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšo nazmar!”/ J 6,12/ To povedal Ten, ktorý aj z kameňa môže urobiť a aj robí chlieb. A predsa práve On hovorí o šetrení a zodpovednom hospodárení s Božími darmi.

Ak teda nanovo zisťujeme, že Božie zasľúbenie dané hriešnemu ľudstvu po potope sa plní a splnilo sa aj tohoto roku, buďme vďační Pánu Bohu a “nezabúdajme na žiadne z Jeho dobrodení” /Ž 103/. Pán Boh riekol Nóachovi, ktorý prinášal obeť vďaky Hospodinu za záchranu života:” Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo zmýšľanie ľudské je zlé od jeho mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. – Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ni žatva, chlad ni horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy nepominú”. /1 M 8, 21-22/.

Vďaka za úrody, za telesné a zemské dary neznamená, že zabúdame na dar najvyšší, na Toho, ktorý povedla o sebe, že je Chlieb života, Ježiša Krista. Kto tento chlieb je, “nikdy nebude lačnieť,” a bude jesť chlieb blahoslavenstva časného i večného. Pán Boh koná stále všetko potrebné pre náš život časný i večný. Preto sa pripojme v duchu a v pravde k výzve SZ Žalmistu:
“Hospodine, nech všetky Tvoje skutky vzdávajú Ti vďaku,
a Tvoji zbožní nech Ti dobrorečia! ( v. 10) Amen

Poďakovanie za úrody zeme- Rovensko a Sobotište 2012- Ľ.Batka st.

Leave a Reply