Dôstojnosť človeka

Dôstojnosť človeka

Jk 2, 1 – 13:

“Bratia moji, nebuďte prijímačmi osôb, keďže veríte v nášho osláveného Pána Ježiša Krista.
(2) Veď ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v nádhernom rúchu, a vošiel by aj chudobný v chatrnom rúchu, (3) a vy s úľubou by ste pohliadli na toho, čo má nádherné rúcho, a povedali by ste: Ty sa posaď pekne sem! – ale tomu chudákovi by ste povedali: Ty stoj tam, alebo sadni si mi ku nohám! – (4) či ste nerobili rozdiel medzi sebou a nesúdili podľa zlého uvažovania? (5) Počujte, bratia moji milovaní: či Boh tých, čo sú v očiach sveta chudobní, nevyvolil, aby boli b o h a t í v o v i e r e a dedičia kráľovstva, zasľúbeného tým, čo Ho milujú? (6) Ale vy ste znevážii chudobného. Či nie bohatí vás utiskujú a vláčia po súdoch? (7) Či sa nie oni rúhajú slávnemu menu, ktoré bolo vyslovené nad vami? – (8) Iste, akže plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! – dobre činíte. (9) Ale ak ste prijímačmi osôb, pášete hriech, a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov. (10) Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. (11) Veď Ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš!, povedal aj: Nezabiješ! A keď aj necudzoložíš, ale zabíjaš, prestúpil si zákon. (12) Aj hovorte, aj konajte ako ľudia, kotrí majú byť súdení podľa zákona slobody. (13) Lebo nemilosrdný bude súd nad tým, kto nečinil milosrdensvo; milosrdenstvo bez strachu očakáva súd”. Amen

Bratia a sestry v Kristu!

Ján Kollár, básnik a evanjelický farár v Pešti, sa stal známy o.i. aj výrokom: Nábožnosť a národnosť sú sestry! Podľa neho majú teda obe spoločného Otca. Osobne nie celkom súhlasím s týmto výrokom a nadľahčene by som povedal, že sú skôr “sesternice”. Podobne by sa dalo povedať, že nábožnosť a kultúrnosť sú “sesternice”, lebo tiež majú k sebe veľmi blízko. Sestrami sú však nábožnosť a mravnosť.
Nábožnosťou človeka myslíme vieru v Ježiša Krista. Viera v Ježiša ako Spasiteľa a Pána, viera v Jeho oslávenie a v slová, že Mu “je daná všetka moc na nebi i na zemi”, má svoje dôsledky. Apoštol Jakub spomína dôsledky kresťanskej viery v mravnom zmýšľaní a konaní, ktoré vedie k dôstojnosti človeka.
Dôraz na dôstojnosť a hodnotu človeka pred Pánom Bohom je dôraz typický aj pre našu evanjelicko – kresťanskú identitu. Evanjelici tým, že spočiatku boli a neskôr sa postupne zase stali menšinovou cirkvou, museli svoju identitu náročným spôsobom chrániť a udržiavať. Týmto úsilím sa vymedzovali jednak voči svetu, keď nechceli “ťahať jarmo s neveriacimi” a na druhej strane sa vymedzovali aj voči iným kresťanom, tým že vedome budovali svoj život a spásu na Kristu a Jeho evanjeliu. Verili, že Ježišovo evanjelium je “mocou Božou na spasenie každému veriacemu” a jeho moc súčasne vedie k viere, ktorá je vždy činná v láske. Život v láske je dôstojným životom.
Dnes sa pýtame aj my: Ako a čím posilníme našu dôstojnosť?Na základe apoštolského svedectva odpovedáme:
1/ Prijímačmi osôb nebuďme
2/ Boží zákon ochotne plňme
3/ Boží súd bez strachu čakajme

Bratia a sestry v Pánovi!

Naša kresťanská viera nám prinesie a daruje skutočnú ľudskú dôstojnosť vtedy, ak sa nestaneme “prijímačmi osôb”. Čo tým apoštol Jakub myslí? Nie je celkom ľahké jedným slovom vyjadriť v slovenskej reči to, čo mal Jakub na mysli použitím gréckeho slova “prosopolempsia” – doslovne: “ pozeranie na tvár”. Iné preklady NZ toto miesto prekladajú takto: ”Nedávajte prednosť!”, alebo jendoducho: “Nepodliezajte” (ľuďom) ! Jakub akoby si bol vedomý zložitosti výrazu, vysvetľuje ho hneď konkrétnym príkladom. Taký sa zrejme niekde v zbore aj stal, možno stával častejšie. Môže sa ľahko stať aj dnes.
Do spoločenstva, alebo do kostola môže prísť bohatý človek, ktorý okázale dáva najavo svoje bohatstvo, alebo postavenie. Dnes navešané zlato nahrádza skôr značkové oblečenie a luxusné auto. Osobou boháča môže byť niekto, kto sa v našej spoločnosti nazýva “celebrita”, alebo patrí do “smotánky”. Ľudia, ktorí dnes patria k tým hore, tvoria teda “smotánku”. Mnohí pritom majú skôr “maslo na hlave”…. Dnešné celebrity do kostala nechodia vôbec, alebo veľmi málo, ale napriek tomu dostávajú veľký priestor aj v kresťanských rodinách! – Ako? Tak, že vstupujú do našich domov a domácností, do našich obyvačiek a kuchýň, možno aj spální prostredníctvom rozhlasu a obrazoviek televízorov. Vstupujú tak do našich životov. Vytvárajú verejnú mienku a nehľadia na spôsoby. Sú často vulgárne, až prevrátené a takto vlývajú na život aj našich detí a mládeže. Minister kultúry M. Maďarič povedal o mnohých programoch komerčných televízií, že “spôsobujú idiotizáciu spoločnosti”. Zrejmým sa stalo, že namyslenosť a nafúkanosť spojená s vulgárnosťou sa stali “normálnym” konaním. Býva dokonca obdivované a slúži ako vzory a normy správania! Najmä mladých ľudi, ktorí o živote toho ešte veľa nevedia. Stávajú sa ich obeťami, najmä keď sami dospelí kresťania takýmto ľuďom, ich slovám a konaniu “podliezajú”.

“Sadni si sem”- hovorí apoštol Jakub o konaní tých, ktorí boháča povyšovali, napriek tomu, že on sám ich ponižova. Tí, ktorí sa vyhlasujú, alebo nechávajú “pasovať” za spoločenskú smotánku, dávajú najavo, že sú viac ako iní ľudia, lebo vlastnia viac ako iní. Predkovia hovorievali: ”Chudoba cti netratí”. Aj chudobnejší mali svoju hrdosť a dôstojnosť. Najmä však vedeli o tom, že v Božích očiach nie sú chudobní! Vedeli, že sú “dedičmi kráľovstva Božieho” a preto nemorálnym ľuďom nepodliezali!

Podliezanie namysleným boháčom, často pervezným v ich morálke, by sa nemalo dostávať úcty a obdivu najmä v cirkvi . Apoštol Jakub takto konajúcich ostro kritizuje a hovorí na ich adresu: ”Vy ste znevážili chudobného”!
Dnes napríklad temer celý učiteľský stav v našej spoločnsoti hovorí a dáva najavo, že sa cíti znevážený, nedocenený a zle platený za dôležitú prácu a službu. Boháči z vládnucej garnitúry im hovoria, že je to v poriadku. Sú vraj iné priority a ušetriť na iných miestach netreba. A práve kresťanské školy podozrivo mlčia. Apoštol Jakub dokázal položiť kresťanom otázku: ” Či nie bohatí vás utiskujú a vláčia po súdoch? Či sa nie oni rúhajú slávnemu menu, ktoré bolo vyslovené nad vami” ?
Pri Krste svätom sme prijali meno “kresťan” a stali sme sa Kristovým ľuďom. Cirkevné školy a deti kresťanov nemajú, podľa niektorých názorov nárok na plnú podporu zo štátnych prostriedkov. Opäť sa kresťania stali občanmi druhej kategórie?!
Bratia a sestry v Pánovi!
Záleží na postoji každého kresťana, či sa nechá manipulovať svetom, boháčmi a diabolsvom ľudí, ktorí sa tvária, že sú “vyvolení”, a “celebity”. Evanjelickí kresťania sa neraz dokázali vzoprieť tým, ktorí ich ponižovali, keď išlo o národnosť, sociálnu nespravodlivosť, alebo náboženský útlak. Dnes ide o postavenie cirkvi a kresťanov v spoločnosti, kde hlas kresťanov v morálnych otázkach je terčom výsmechu a v hospodárskych otázkach vidieť aroganciu moci. Preto ani dnes prijímačmi ľudí nebuďme! “Ak ste prijímačmi osôb – pášete hriech a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov”! Apoštol hovorí o “podliezaní” ako o duchovnej zrade Pána Ježiša Krista. Je to hriech, ktorý je tak vážny, ako hriech vraždy, alebo smilstva. Preto prijímačmi ľudí nebuďme, ale zákon Boží plňme!

2./ Milí bratia a sestry v Pánovi!
Apoštol Jakub pripomína aj ďalšiu dôležitú vec. Kto prestúpi jedno Božie prikázanie, “previní sa proti všetkým”. Je to vážne chápanie Zákona Božieho, keď prestúpenie jedného prikázania znamená, že človek prestúpi vlastne všetky! Kráľovský zákon, ktorý spomína, je Desatoro a jeho obsah (summa): “Milovať budeš Pána svojho Boha….a svojho blížneho, ako seba samého”.
Zachovávanie tohoto dvojprikázania je východiskom pri hľadaní správneho pomeru k Bohu i k ľuďom. Ak kresťan odmieta namyslenosť, pýchu, duchovnú práznotu a aroganciu v morálke i vo verejnom živote, má to svoj dôvod vo viere a v snahe ľúbiť sa Bohu a nie ľuďom. Pravá viera a poslušnosť voči Pán Bohu blížnemu zle nečiní. Odmietanie hriechu posilní dôstojnosť každého človeka a vedie k úcte a pomoci voči blížnym. Žiaden ľudský zákon nedáva čoveku právo na lásku. Dáva ho iba zákon Boží, ktorý hovorí : “Milovať budeš”…! Toto prikázanie je v Desatore “premenené na drobné”, aby bolo čo najlepšie použiteľné v každodennom živote pre dobro blížnych i naše vlastné. Plnením Zákona síce nezískavame spásu, ale získavame skutočnú dôstojnosť časného života.

3./Bratia a sestry!
Dôstojnosť blížneho i voju vlastnú posilníme tiež tým, že Boží súd bez strachu očakávame. Viera v Spasiteľa, ktorý príde súdiť živých i mŕtvych, ktorý oddelí “zrno od pliev”, odstráni zlo a zlého, a ktorý tých, čo v Neho dúfajú príjme do večného života, nám dáva pokoj a radosť a tak aj pravú dôstojnosť. Boží zákon nemusíme plniť zo strachu o našu spásu, lebo spasenie dosahujeme vierou v Spasiteľa. Viera súčasne v pokoji očakáva Jeho príchod a súd.
Apoštol Jakub tiež pripomína, že “súdení budeme podľa dokonalého zákona slobody”. Nie podľa toho, či sme dokonale naplnili Desatoro, ale podľa viery, v ktorej sa rozhodujeme konať to, čo je Bohu milé a ľuďom prospešné. Nikto z nás nie je síce dokonalý v láske. Dokonalý v láske je však Ten, ktorý nám ponúka a privlastňuje svoju vlastnú spravodlivosť, svoje zásluhy, aby sme istotne na súde obstáli. Preto Ježišov príchod k súde veriaceho nemusí desiť, ale môže tešiť. Smieme byť s Kristom, či žijeme, či umierame. Pred Ním, ktorý nám priniesol “milosť nad milosť” sa smieme skláňať s pokorou a vďačnosťou, bez toho, že by to znižovalo našu dôstojnosť. Nebuďme však prijímačmi osôb, nepodliezajme ľuďom, Božie prikázania plňme a bez strachu očakávajme príchod Spasiteľa, ktorý nás uvedie do príbytkov večných. Amen.

18.nedeľa po Sv.Trojici – Sobotište 7. 10.2012- Ľ.Batka st.

Komentovať