Skutky lásky a ospravodlivenie

Keď som si študoval List Galaťanom a Jakubov list, pochopil som, že jeden hovorí o skutkoch Mojžišovho zákona a druhý hovorí o skutkoch lásky. Jeden list hlása oslobodenie od skutkov Zákona (Gal 2,16) a vyplnenie Božích prisľúbení nezávisle od plnenia Zákona (Gal 3,21-22). Druhý list zdôrazňuje skutky lásky, ktoré vieru ako podmienku spásy obživujú (Jak 2,17). Niekedy sa tieto dva typy skutkov u niektorých kresťanov zamieňajú a nevie sa presne rozlíšiť, aký je ich biblický vzťah k spáse a ospravodliveniu.

 

Pavol vyzýva Galaťanov, aby sa nevzdávali svojej kresťanskej slobody, ktorú im vybojoval Pán Ježiš, a neupadali znovu do jarma otroctva zo Zákona. Vtedy má na mysli najmä spoliehanie sa Galaťanov na obriezku a ďalšie predpisy, ktoré by im mali zaslúžiť spásu (Gal 5,1-2). Je to podobné, ako keď niektoré iné kresťanské veľké denominácie majú svoje teoreticky podrobne prepracované systémy sprostredkovania a komunikovania Božej milosti skrze rôzne sviatosti a nábožné skutky. Je to systém právny a náboženský, v ktorom hrajú rolu tradícia a právne predpisy, litera. Drahí kresťania, my sme však nadobudli v Kristovom Duchu Božiu úžasnú milosť, z ktorej v podstate vypadneme (Gal 5,4), ak sa spoľahneme na seba a na svoj podiel, ktorý akože môžeme vykonať na základe skutkov my sami. Už to nebude milosť zdarma (Rim 3,24), ale skôr akási neúplná milosť, milosť vyžadujúca zásluhu, spoluprácu, pridávanie. A to by protirečilo evanjeliovej zvesti, že milosť nie je vôbec z nás, ale ide o Boží dar (porov. Ef 2,8-9).

 

Toto je tiež spoločná črta, ktorá významne spája skutky Zákona na jednej strane a skutky lásky u Jakuba na strane druhej. Obidva typy skutkov totiž nemôžu poslúžiť na spásu a na dopĺňanie vykúpenia. Ani skutkami lásky si nemožno zaslúžiť spásu.

Jakub však píše, že ospravodlivenie je nielen z viery, ale aj zo skutkov (Jak 2,24). A má na mysli, ako vyplýva z kontextu jeho listu, skutky najväčšieho, „kráľovského“ prikázania lásky k Bohu a blížnemu (napr. Jak 2,8), konkretizované aj do jednotlivých prikázaní Dekalógu (Jak 2,11).

 

Čo to všetko znamená?

 

Ako som sa dozvedel pri svojej konverzii, Písmo sa najlepšie vysvetľuje samotným Písmom. Pavol dobre rieši túto tému v liste Efezanom, kde sa vyjadruje aj k dobrým skutkom, skutkom lásky a ich vzťahu k spáse. Je napísané: „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.“ (Ef 2,8-10) V týchto veršoch sa veľmi dobre odstraňuje akýkoľvek náznak rozporu medzi Pavlom a Jakubom. Pavol krásne vysvetľuje, že skutkami lásky si nemožno zaslúžiť milosť, avšak v Kristovi Ježišovi sme si obliekli nového človeka, ktorý je už stvorený pre konanie dobrých skutkov, svedčiacich o tom, že naša viera ako podmienka viery je naozaj splnená, keďže je vskutku živá. Pán Ježiš tiež koniec-koncov sám spomína, že strom, ktorý neplodí ovocie, je – mierne povedané – na nič; vytnú ho a hodia do ohňa (porov. Lk 3,9). To výborne korešponduje s biblickým inšpirovaným posolstvom Jakubovho listu.

 

Avšak aby sme boli v Kristovi Ježišovi stvorení pre dobré skutky, musíme sa najprv pre Krista znovuzrodiť, narodiť zhora (Jn 3,3). A teda okrem pokánia uveriť v Kristovo evanjelium a obliecť si nového človeka (Ef 4,24). Preto je spása a ospravodlivenie z viery a zo skutkov, zo skutkov takejto lásky. Skutkov, ktoré pripravil Boh, aby sme vo viere a v dôvere konali a slúžiac Mu plnili Jeho vôľu (porov. Mk 3,35). Takéto zrodenie v Kristovi a narodenie zhora znamená, že skutky sú tu následkom našej viery, pretože podľa Listu Efezanom až následne po prijatí evanjeliovej zvesti sme pozvaní plniť dobré skutky, pripravené Bohom pre nás. Dovtedy sú skutky neosožné a nemožno si nimi spásu zaslúžiť – bez viery nikdy.

 

Každý totiž dosiahne odmenu za svoje skutky (1 Kor 3,8), no len kresťanom uverivším v Kristovo meno a evanjelium vec osoží k ospravodliveniu. A to i preto, že ospravodlivenie je z takej viery, ktorá je činná a obživená skutkami. Skutky v nás činí Duch, ktorého sme vo viere do svojho života pozvali. Naše skutky sú Božím dielom (Ef 2,10) – všetko v duchu biblickej výzvy, ktorá potvrdzuje, že práve plnením Božej vôle získavame Božie prisľúbenie (Hebr 10,36).

 

Je teda jasné, že zo skutkov Mojžišovho zákona niet spásy, inak by bol Kristov kríž márny (Gal 2,21). No dodržiavanie Dekalógu a najväčšieho prikázania lásky k Bohu a blížnemu zostáva naďalej dôležitým činiteľom v živote nás kresťanov, podľa ktorého Boh môže posúdiť, či naša viera je skutočne živá. Rozhodne nie sme oslobodení od plnenia Božej vôle a nemôžeme sa ani nazdávať, že spásu máme zaručenú aj vtedy, ak naša viera bude pri absencii lásky a skutkov mŕtva. Veď dobré skutky lásky sú najlepším dôkazom prítomnosti Ducha Svätého, ktorého sme do svojich sŕdc pri pokání a uverení prijali (porov. verš Rim 8,14 a verš Mk 3,35). Len viera samotná, áno, ale viera živá a činná skrze lásku, bez poviazaností Zákonom v slobode kresťanskej lásky pri sprevádzaní Duchom Svätým. To je spôsob viery, ktorá sa od nás čaká a ktorú prijímame v duchu Svätého písma a pri ktorej pochopení Jakubov list a výzvy Pána Ježiša na jednej strane a Pavlove biblické učenie o ospravodlivení na druhej strane budú nádherne korešpondovať.

 

Je však potrebné ešte pred ukončením tohto článku napísať, že to neznamená, že si spásu zasluhujeme skutkami, čím sa musíme akože usilovať celý život dokazovať Bohu, že naša viera je naozaj živá a činná skrze lásku. Dielo skutkov lásky, ako bolo naznačené vyššie, je dielom Boha v nás, dielom Ducha Svätého a Jeho darov. Je to následok Jeho božského pôsobenia v nás po tom, ako sme Ho vierou v Kristovo evanjelium akceptovali do svojich sŕdc a stali sme sa sami chrámom Svätého Ducha. Preto hlavný rozdiel medzi tradičným rímskym modelom a biblickým je taký, že rímsky model ráta so spoluprácou človeka s Bohom na svojej vlastnej spáse, zatiaľ čo u kresťanov je jasné a zreteľné, že účinky celého vykupiteľského diela Pána Ježiša vztiahol Boh na nás na základe našej viery. A skutkami len potom nasledujeme Božiu vôľu a v Duchu Svätom našu vieru živíme, aby naša viera nebola márnou, teda podvodom, sebaklamom, že veríme, ale pritom Kristovo evanjelium nežijeme.

 

Záver

 

A tak biblická výzva k starostlivosti o vlastný život viery v Duchu Svätom, ktorý by sa navonok prejavoval konkrétnou láskou, je pre nás dôležitým momentom. Ak vo svojom svedomí a pred Bohom cítime, že v nás Duch nepôsobí živé dielo lásky, je na mieste sa zamyslieť, či sme svoju vieru naozaj prežili a či sme sa odovzdali plne do rúk svojho Pána. A či sme Mu odovzdali vskutku celé svoje srdce skrze radikalizmus našej horlivej viery. Možno až potom pocítime úžasnú silu Božej milosti a obnovíme si v sebe jej vznešené a žiadnymi skutkami nezaslúžené účinky. A evanjelium sa opäť stane veľkou témou našich dní, našich vzťahov a našej modlitby. Nasledovanie Pána Ježiša už nebude len o planej akceptácii, ale aj o reálnom a horlivom živote s Ním. To je najlepšia známka toho, že sme Duchu Svätému a evanjeliu vo svojom srdci otvorili naozaj dvere úplne dokorán.

 

K tomu Vám prajem, drahí čitatelia, veľa Božích požehnaní.

 

S láskou Wilfredo

3 Komentáre k “Skutky lásky a ospravodlivenie

  1. lubo batka st

            Zo žiaka, ktorý ešte pred 2 mesiacmi hľadal základnú orientáciu vo všelijako rozdelenom kresťanstve sa rýchlo stal učiteľ  náboženstva a teológie. Aj k tomu-  zostáva iba poblahoželať!

              Učenie, ktoré ste predostreli je naozaj potešiteľnejšie / spása z viery a skutkov/ ako to býva bežné v rkc, alebo v niektorých protestanstných denomináciach. Čo k tomu dodať?

             Iba presvedčenie, že keď budete takto pokračovať / a pochopíte napr. naplno rozdiel medzi zákonom a evnajeliom/ –

                                            – stane za možno z protestanta aj luterán.

     

             Pokoj Vám!     ĽB st.

    1. Wilfredo

       Áno, chcel by som vedieť presne ten rozdiel medzi zákonom a evanjeliom, hoci mnohé som už relevantné aj prečítal. No, som zabúdlivý typ a musí sa mi vec často pripomínať. Inak, na iných weboch, najmä katolíckych, som už dávno napísal aj 50 blogových príspevkov z oblasti katolíckej teológie a filozofie, aj som čo-to študoval akademicky. Ale tak či tak som naozaj iba začiatočník a potrebujem v rámci duchovného sprevádzania mliečko. Viete odporučiť nejakú webstránku alebo symbolickú knihu alebo publikáciu, kde sa rozdiel medzi zákonom a evanjeliom bližšie rozoberá? Hneď by som si to išiel čítať. 🙂

      Ďakujem za povzbudenie a želám Vám veľa vlastných povzbudení pri Vašej duchovnej púti svojím životom s Pánom. 🙂

      S láskou Wilfredo.

      1. lubo batka st

         najmä zo slov PJK: "Pokánie čiňte a verte  v evanjelium" Mk 1, 14 b. Dostupná  je kniha z Tranoscia: Jaroslav Moncoľ:  Zákon a Evanjelium – / Čo hovorí Božie slovo o spasení a o kresťanskom živote/. Pokoj Vám.

Komentovať