Striebra, zlata nemám…
Sk 3, 1 -10:
“ V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do chrámu. (2) Práve priniesli muža, chromého od narodenia, ktorého každý deň kládli ku chrámovým dverám, takzvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. (3) A ten, keď videl Petra a Jána vstupovať do chrámu, prosil si od nich almužnu. (4) Peter a Ján zahľadeli sa uprene na neho a povedali: Pozri na nás! (5) I podíval sa pozorne na nich, lebo úfal, že dostane niečo od nich. (6) I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! (7)Nato chytil ho za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby, (8) takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha. (9) A všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha. (10) I poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnych dverách chrámových a prosieval o almužnu; a zachvátil všetkých údes a vytrženie nad tým, čo sa s ním stalo. Amen
Bratia a sestry v Kristu!
Pred 830 rokmi sa narodil František z Assisi, významná postava kresťanskej cirkvi. Pochádzal z bohatej rodiny, ale otcovského majetku sa vzdal a venoval sa chudobným a chorým ľuďom. Hlásal zásadu apoštolskej chudoby cirkvi. V tom čase stál na čele západnej rímskej cirkvi výzmnamný pápež Inocent III. Čítal som kdesi o ich vzájomnom stretnutí v Ríme. Pápež sa chválil bohatstvom cirkvi a hovoril: ”Vidíš, ja už nemusím povedať s Petrom: “Striebra a zlata nemám!...” František smelo odpovedal: “Ale ani nemôžeš povedať chromému: V mene Ježiša Krista , vstaň a choď”.
V dnešnom svete však nielen cirkvi, ale aj veľké a významné štáty hovorí: striebra a zlata nemám… Vieme o mnohých potrebách a problémoch ľudí i spoločností, ale vlády, rezortné ministerstvá a ministri financiíí opakujú Petrove slová, akoby poznali Písmo: ”Striebra a zlata nemám !”. Peniaze chýbajú obciam i rôznym dobročinným a charitatívnym organizáciam, našu cirkev nevynímajúc. – A aby toho nebolo dosť- ešte aj naši slovenskí olympionici po návrate z Londýna, z olympijských hier, museli povedať – “Striebra a zlata nemám…” – a my s úsmevom dokladáme: tešíme sa aj z bronzu…
Lenže apoštolovia Peter a Ján síce povedali chromému od narodenia, ktorý bol 40 rokov odkázaný na almužny: “Striebra a zlata nemám” – ale Peter doložil aj niečo iné, nie menej významné a dôležité slovo: –”ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď !”. – “Nato chytil ho za pravú ruku a zodvihol . A hneď zmocneli mu nohy a kĺby, takže vyskočil, postavil sa na nohy a chodil.”
Bol chromý od narodenia a 40 rokov svojho života ďakoval iba rôznym dobrodincom, prichádzajúcim do chrámu modliť sa za milodary. ( Sk 4, 22) V ten deň sa jeho život zmenil. Prestal byť odkázaný na dobrotu a milosrdenstvo ľudí a začal žiť nový život. Spoznal Božie milosrdenstvo. Našiel dôvod chváliť Boha a ďakovať Mu spolu s mnohými inými, zdravými a úspešnými. Neskôr sa ukázalo, že začal chváliť Boha nielen za dar uzdravenia tela, ale aj svojej duše, pretože sa pridržiaval Petra a Jána a ostatných, ktorí spoznali Boha v Ježišovi z Nazareta. Ktorí toto meno vzývali a v toto meno dúfali vo všektých svojich potrebách života, ba i v smrti.
Je pravdou, že dnes iba niektorí kresťania na svete majú moc od Pána Ježiša a dokážu liečiť telesné neduhy a uzdravovať ľudí. Kde sa tak deje, je to dar Božej milosti. Charizma daná zhora od Pána, ktorú si nemôže nikto sám vziať. Spústy ľudí by aj dnes uvítali široké uplatnenie tejto charizmy u kresťanov a iste by sa potešilo aj celé naše zdravotníctvo a systém sociánych služieb, ak by dnešní kresťania takýmto darom disponovali.
Milí bratia a sestry,
osobne ma zaujala jedna zdanlivá drobnosť z dnešného svedectva Skutkov apoštolských. Totiž postoj oboch apoštolov, ktorí hovoria, že konajú v mene Pána Ježiša Krista a neskôr svorne zdôrazňujú, že oni sami si tú tú moc nedali, ani nie je z nich. “Čo hľadíte na nás tak uprene, akoby sme svojou silou alebo zbožnosťou boli spôsobili, že chodí? ( Sk 3, 12) Zaujímavý je totiž ich misijný spôsob a štýl práce! Čakali by sme, že apoštolovia budú apelovať na uzdraveného chromého človeka, čo má teraz urobiť! Že budú zdôzarňovať, koho má chváliť a vzývať. Pripomínať, že mal by začať počúvať kázanie o Ježišovi Nazaretskom. Oni však hovoria iba: “Vstaň a choď !”. Uzdravený chromý dostal dar telesného zdravia spolu s darom pravej kresťanskej slobody. “Vstaň a choď”! – hovoria apoštolovia a neviažu ho na seba, ani na svoje spoločenstvo do ktorého patrili a do ktorého smerovali! Nevnucujú mu svoju vieru. Iba oznámili, v koho mene konali a doložili: “Vstaň a choď!” Je pravda, že jeho prvé vlastné kroky smerovali do chrámu k dobrorečeniu a oslave Boha. (v.8) Viacerí dnešní evanjelizátori a misionári robia často pravý opak. Poslucháčom, prípadne telesne, alebo duchovne uzdraveným zdôrazňujú: “Uver a pod’ do nášho spoločenstva! Poď sa s nami modliť a s nami aj zostaň !” Peter a Ján však hovoria napriek tomu, že dali chromému mužovi významný dar zdravia: “Vstaň a choď”! Nenútia uzdraveného k viere.
Je inou vecou, že sa ich cesty ešte stretli. Tiež to, že práve cez tento skutok uzdravenia mnohí iní uverili v meno Ježiša Krista, Syna Božieho a Spasiteľa sveta. Na začiatku mnohých naplnil “údes a vytrženie nad tým, čo sa stalo”, ale po kázni, ktorú Peter povedal ľudu vzrástol počet kresťanov v Jeruzaleme na 5 000 mužov! ( (Sk 4, 4)
Milí bratia a sestry!
Nie všetkým chorým, núdznym a sociálne slabým môžeme my sami, alebo ako spoločenstvo cirkvi pomôcť. Myslím na pomoc, o ktorú najskôr žiadal aj onen chromý muž – pomoc materiálnu a finančnú. Často sme v úzkych a prichodí nám povedať: “Striebra, zlata nemám”…
Dôležité je však aj to ďalšie: či sme pripravení prinášať zvesť evanjelia Ježiša Krista a ponuku spásy a večného života dnešným ľuďom. Mnohí majú viac ako my, iní zase menej – ale všetci rovnako potrebujú a potrebujeme zvesť evanjelia. Svedectvo, zverené apoštolom a celej cirkvi, že Ježiš je – ako neskôr Peter vyznal: “Vodca života, ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych”.(Sk 3, 15)
Mnoho ľudí je dnes nielen telesne postihnutých, nevládnych oprieť sa na vlastné nohy, ktorí Boha nechvália. Ale sú mnohí, ktorí sú síce telesne zdraví, ale Bohu za dar zdravia a chleba každodenného neďakujú. Nemodlia sa, ani nespievajú Bohu na chválu a česť. Kresťania im majú dať dobrý príklad….
A sú zase mnohí “chromí duchovne”, – totiž sú neschopní kráčať správnym smerom na ceste života. Mnohí sú neschopní a neochotní pomáhať tým, ktorí potrebujú, aby ich niekto na kratšiu, či dlhšiu chvíľu podoprel. Možno, aby kráčal s nimi v ich smútku, alebo v ich samote.
To, čo je pre všekých nás: zdravých, alebo viac či menej chorých rovnako dôležité, je poznanie tej pravdy, ktorú apoštolovia nezamlčali ani pred Židmi, ani pred veľňazmi alebo saducejmi.
“Preto kajajte sa, aby vám boli zahladené hriechy, prišli vám časy duchovného osvieženia od Pána a aby vám poslal predurčeného Krista Ježiša”. ( Sk 3,19- 20) . “Predovšetkým vám teda vzkriesil Boh svojho Služobníka a poslal Ho, aby vás požehnal tým, že vás všetkých odvráti od vašich neprávostí”. Sk 3, 20)
Čo teda môžeme, to konajme. Našim blížnym prinášajme svedectvo viery v každodennom dobrorečení Bohu a zvesť evanjelia Ježiša Krista. Amen
12. nedeľa po Sv. Trojici 2O12- Rovensko, Sobotište- Ľ.Batka st.
Slovak