Výstraha pred zvodmi

                                                         Výstraha pred zvodmi

 

Ef 5, 18 b- 20:

 

       

“…ale naplnení buďte Duchom. (19) Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. (20) Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcu v mene nášho Pána Ježiša Krista”. Amen.

 

     Bohumilí kresťania!

     

      Na vrchol najvyššej hory sveta Mount Everest vedú minimále dve cesty – ľahšia z juhu a ťažšia zo severu. Tou ľahšou cestou sa v r.1953 dostali na vrchol “matky nebeies” (Čomolungma) , ako Mont Everest volajú domorodci, ako prvý Edmund Hyllary a domorodec, šerp Tenzing Norgay. Odvetedy sa to podarilo už mnohým ľuďom a to rôznym spôsobom. Podobne aj na iné osemtisícovky a iné vrcholy vedú rôzne cesty. Nedá sa povedať, že by na vrcholy hôr viedla iba jedna cesta.

        

     Dnes sa však chceme pýtať, či aj do neba, do života večného a k Pánu Bohu možno prísť viacerými cestami? – Pán Ježiš hovorí: “Ja som cesta, pravda i život – nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa”. Tak, ako Edmund Hyllary potreboval sprievodcu Tanzinga, tak človek potrebuje na ceste k výšinám Sprievodcu a Vodcu, ktorým je Ježiš Kristus.

     

     Možno niekto povie: výnimkou je ľud SZ, ktorý postrádal Krista a Jeho prítomnosť na svojej ceste do Kanaánu. Ap.Pavel to vidí inak. Aj s ľudom SZ a so všetkými vernými, ktorí chodili s Bohom, bol Kristus. “Nechcem však bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, všetci boli pokrstení v Majžiša v oblaku a v mori, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus”. / 1 K 10,1-4 / Ani dnes k životu večnému nevedie iná cesta, iba cesta s Kristom. 

      

      Problém však zostáva v tom, či sme my, a všetci naši zemskí vodcovia a učitelia dôveryhodní v tom zmysle, že vieme jasne ukázať na Kristove šľapaje. Že nič a “nikoho iného nezvestujeme, len Krista a to Toho ukrižovaného” . Tak to chcel a činil aj ap.apoštol Pavel stojaci v službe korintským kresťanom. 

       

      Dnešná nedeľa nás totiž upozorňuje na slová samotného Pána Ježiša, ktorý hovorí: “Varujte sa falošných prorokov”! Sám Ježiš  upozornil svojich nasledovníkov, že mnohí, ktorí v Kristovom mene učia a prorokujú, ktorí Ježiša vzývajú a hovoria: “Pane, Pane”, a dokonca konajú určité divy a zázraky, nie sú v skutočnosti tí, ktorých On poslal a ktorým možno dôverovať. Ježiš má preto pre nás výzvu: “ Varujte sa falošných prororkov, ktorí prichádzajú v ovčom rúchu, ale o vnútri sú hltaví vlci”. /Ev.Mt 7 , 15 nn/

       

     Otázka teda znie, kto sú tí falošní proroci? Prečo a v čom sú falošní, ak ústami vyznávajú meno Pánovo a hovoria: Pane, Pane …Pod falošnými bratmi netreba mysieť iba na inoveriach ľudí. Falošným sa môže dokázať aj ten, koho skutky sa diametrálne rozchádzajú s jeho slovami. V takomto prípade Ježiš hovorí, ako to povedal o svojich súčasníkoch, zákonníkoch SZ: “Ich slová počúvajte, ale podľa ich skutkov nerobte”…

 

      My sa však najčastejšie stretávame s označením falošní proroci, alebo falošní učitelia vtedy, ak ide o ľudí inak veriach, či   inak vyznávajúcich vieru v Ježiša, ako to robíme my sami, alebo ako se zvyknutí v našej Evanjelickej cirkvi.a.v.  Skúsme si to povedať konkrétnejšie. Poznáme kresťanov rôznych vyznaní: rím.kat., poznáme aj baptistov, kalvínov a mnoho iných  kresťanských vyznaní. Aký vzťah zaujať k nim?  A vôbec, ako o nich zmýšľať? Sú falošní proroci? A ak áno, v čom máme vidieť ich falošnosť?

          

     Milí bratia  a sestry! 

     Ak niekto hovorí o sebe verejne a pravdivo, akého je vierovyznania, ako verí a ako učí o Kristu, má na to právo a treba si ho primerane uctiť. Ak žije a koná podľa toho vo svojej cirkvi, vo svojej duchovnej rodine, vtedy môžeme povedať: v poriadku, rešpektujeme tvoju cestu k výšinám, ktorou kráčaš, i keď ja, alebo my kráčame hore, k výšinám tiež, ale inou cestou. Náš “sprievodca”, od ktorého sa učíme je iný, ako ten, od ktorého sa učíš ty – milý brat, sestra!

   

     Nechceme povedať, že by do neba a života s Pánom Bohom viedlo iba naše vlastné vierovyznanie a náš spôsob uctievania, vzývania a dobrorečenia Kristu Pánu. Falošnosť ktoréhokoľvek brata, alebo sestry možno vidieť tam a vtedy, keď prichádza s úmyslom získavať duše, srdcia a ľudí pre jeho vlasnú cestu. Pre jeho spôsob nasledovania a uctievania Ježiša ako Pána a Spasiteľa. Falošnosť spočíva v tom, že nezískava iba nezištne pre Krista, ale najmä pre svoje spoločnstvo do ktorého sám patrí. Pre svoju cirkev, s ktorou kráča a snaží sa dostať k vrcholu a myslí si, že je to bezpečnejšia, alebo istejšie cesta ako iné. Súčasne inoveriacich spravidla podceňuje, či dokonca ponižuje.

    

     Ak však príde do nášho ovčínca niekto na pozvanie a vysvetľuje, aká je jeho cesta za Kristom, cesta Jeho spoločenstva, môžeme to prijať ako niečo inšpirujúce a podnetné. Ak však cudzí učiteľ nejde “cez dvere do ovčínca”, ale prelieza ploty a ohrady pod rúškom “tmy”, ak prichádza v rúchu pokorného baránka, ktorý však chce získať v našom košiari ovcu, či dokonca čím viac oviec odviesť, je to falošný brat, falošný misionár, falošný učiteľ. Dôvod falošnosti je v tom, že zatajuje, skrýva skutočnosť, že chce získavať veriacich pre údajne lepšie, ľahšiu alebo bezpečnejšiu cestu k Pánu Bohu, – ale len cez svoju skupinu a spoločenstvo. Za takou snahou o falošný prozelitizmus je postoj čoveka, ktorý tvrdí, že on sám je lepší a dokonalejší ako sme my, alebo ako naše spoločenstvo.

       

     Ako sa môžeme brániť, alebo, ako vôbec reagovať, milí bratia a sestry? Sme svedkami toho, že v otvorenej spoločnosti sa rôznym učiteľom a prorokom celkom dobre darí. Často majú dobre prepracovanú stratégiu i taktiku svojej činnosti. Je ťažké hneď rozpoznať ich pravé zámery a ciele. Ježiš hovorí o nich výstižne ako o “vlkoch” v ovčom rúne. Ako o takých, ktorí preliezajú ohrady ovčíncov, alebo sa do nich úlisne zakrádajú, aby ničili stádo. Ak sú pristihnutí, krútia sa a vyhovárajú sa na misijný príkaz Kristov. Nie je nutné, aby sme dnes konkrétne pomenovávali falošných prorokov, alebo ich spoločenstvá. Ani nie je naším cieľom učiť sa ich vierouku, alebo spoznávať všetky ich praktiky.

   

    Našim cieľom je a má byť dobré poznanie našej vlastnej odentity, nášho vierovyznania a jeho hodnoty. To sa koná v podstate na každých Službách Božích, v každej kázni, ale aj pri iných aktivitách cirkvi. Našou úlohou je spoznávať vôľu Kristovu a cestu posvätenia. Tiež spôsob apoštolskej praxe a jej význam pre náš súčasný duchovný rast.

 

     Dnešný text z listu ap. Pavla efezským kresťanom zdôrazňuje to podstatné a základné. Ak sme vnútorne duchovne zdraví a silní, nemusíme sa obávať nepriateľov prichádzajúcich zvonku. Základom pre to je Božie Slovo. Tak môžeme plniť ap.výzvu: ”Naplnení buďte Duchom!”

  

      Pre naplnenosť Duchom Svätým sú Slovo a sviatosti základom. Dôležité je aj ďalšie napomenutie a usmernenie: ” Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom”.

Naša evanjelická cirkev mala vždy vynikajúcich pevcov. Autorov nádherných nábožných piesní i pekných melódií. Ich základ je dobrý vtedy, keď vychádza z Písma – totiž zo žalmov SZ, a tiež z NZ  osôlavujúcej meno Ježiša Krista. 

V našom kraji pôsobil už v začiatkoch reformácie muž menom Ján SILVÁN. Skladal a vydal piesne, ktoré patria k prvotným literárnym dielam našich predkov  / “Písne na 7 žalmú kajících..”/. Neskôr sa stal vyhnancoma odišiel do Čiech.

Mohli by sme významné osobnosti dlho spomínať. nejde však o to, chváliť sa  J.Tranovským, S. Hruškovicom, M.M.Hodžom, M.Rázusom a mnohými ďalšími. Alebo evanjelickými hudobníkmi a pevcami, ako boli J.S.Bach, aleob P.Gerhard. Pre náš dnešný život a duchovné obživenie cirkvi i našich rodín je dôležité uvedmiť si význam samotnej nábožnej piesne a s ňou spojených domácich pobožností.

     

Najmä spievanie pri stole v rodinnom kruhu, aspoň cez nedele a sviatky, keď je na to čas a priestor, primeraná atmosféra a slávnostne prestretý stôl s Božími darmi, je možnosť a spôsob posilniť naše evanjelicko- kresťanské povedomie. Naše vlastné deti, ale aj naše vnúčatá tak môžeme duchovne viesť a súčasne chrániť pred nežiadúcimi vplyvmi. Tu sa radi učia a pripoja. Tam, kde  sa spieva v rodine Pánovi srdcom, tam sa nemusíme báť nijakých falošných prorokov!

      Počet a obsah piesní z nášho nového Evanjelického Spevníka je bohatý, vieroučne správne zameraný a básnicky a melodicky kultivovaný. Niekedy býva Spevník terčom kritiky kvôli novým, rytmickým melódiam. Toto nie je odôvodnené, pretože aj nábožná pieseň môže, a má byť rytmická. Ak sa však doteraz niekde spieva ťahavo a zdĺhavo, je to podnet k posmechu i kritike z rôznych strán.

     

Možno povedať, že aj v minulosti mala nábožná pieseň pre našu cirkev na Slovensku rozhodujúci význam. Jednak pre zachovanie jej vieroučnej čistoty, ale aj ducha náboženskej vrúcnosti, pravdivosti, horlivosti a odhdlanosti. Preto, nech je tak ako hovorí apoštolské slovo dnes i naďalej. V rodinách i v chrámovom spolčenstve:” Dobrorečme  stále za všetko Bohu a Otcu v mene nášho Pána Ježiša Krista”. AK BUDEME SPIEVAŤ A PLESAŤ PÁNOVI SRDCOM, ZOSTANEME PRI ŇOM A ON NÁS BEZPEČNE POVEDIE K VÝŠINÁM, DO ČASNÉHO I VEČNÉHO SPOLOČENSTVA S NAŠÍM NEBESKÝM OTCOM. AMEN. 

 

                                         8.nedeľa po Sv. Tr.- Rovensko, Sobotište 2012 – Ľ.Batka st.

3 Komentáre k “Výstraha pred zvodmi

Komentovať