Ajhľa, voda!
Sk 8, 26 – 39:
“Tu anjel Pánov hovoril Filipovi a riekol: Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gázy a je pustá. (27) I vstal a šiel. A hľa, muž z Etiópie, eunuch, dvoranín etiópskej kráľovnej Kandáces, správca celého jej pokladu, ktorý bol prišiel do Jeruzalema, aby vzýval Boha (28) vracal sa domov; sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. (29) I povedal Duch Filipovi: Pristúp a pripoj sa k vozu. (30) Keď Filip pribehol, počul, ako číta proroka Izaiáša, a spýtal sa: Či aj rozumieš, čo čítaš?
(31) Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí. Potom prosil Filipa, aby vyšiel na voz a prisadol k nemu. (32) Stať Písma, ktorú čítal, bola:
Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril úst. (33) Jeho ponížením bol súd nad Ním zrušený a Jeho rod kto vypočíta? Lebo Jeho život je odňatý zo zeme.
Ohlásil sa eunuch a povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? Sám o sebe a či o niekom inom? (35) Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc od tohto Písma, zvestoval mu Ježiša. (36) Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? (37) Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A eunuch odpovedal: verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.
(38) Nato Filip kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho. (39) Keď vystúpil z vody, Duch Pánov uchopil Filipa, a eunuch ho viac nevidel, ale rozradostený šiel svojou cestou. Amen.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Často sa pýtam žiakov v škole, či sa pamätajú na svoj Krst. Stáva sa, že niektorí mladší žiaci s celou vážnosťou odpovedajú, že sa na svoj Krst pamätajú! Hovorím im: To nie je možné, veď ste boli pokrstení ešte v útlom veku, to si nemôžete pamätať! Spočiatku som si myslel, že si deti azda vymýšľajú, alebo im o ich Krste rozprávali ich rodičia. Skutočnosť je oveľa prozaickejšia. Mnohé deti majú doma fotografie zo svojho Krstu, ktoré si so záujmom pozerajú a radi sa o Krste rozprávajú. Deti radi prinášajú takéto fotografie aj do školy a treba povedať, že je to celkom dobrá pomôcka a východisko vyučovania o prvej sviatosti, ktorú prisluhujeme v našej cirkvi väčšinou už kojencom.
Mám však aj otázku pre všektých: Dá sa Krst svätý nafotiť, alebo natočiť na video? – Možno povieme: samozrejme že sa dá! Veď máme aj my doma fotografie detí alebo vnúčat z ich Krstu a fotoaparát má dnes každý! – Prekvapilo ma, keď som raz v Nemecku v jednom kostole čítal oznam: Nefotografujte pri krste!
Táto výzva naznačuje, že odpoveď nie je tak jednozančná, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Dokonca by som chcel povedať celkom jednoznačne: Krst svätý sa odfotografovať nedá!
Aby ste ma správne pochopili – isteže pripúšťam, že je možné zobraziť na fotoografii okamih, keď voda steká po hlávke dieťaťa, je možné nafotiť modliacich sa rodičov a krstných rodičov so sklonenou hlavou, alebo rodinu, ktorá sa ku Krstu zhromaždila. Je možné nafotiť aj kazateľa, ktorý sa prihovára rodičom,ktorí odriekajú Krédo a vyslovuje krstné sľuby. To všetko samozrejme možné je. A predsa by som chcel obhájiť stanovisko, že Krst svätý sa nafotiť nedá.
Nedal sa nafotiť ani Krst etiópského eunucha, ktorý mu prislúžil diakon Filip a nedá sa nafotiť ani ten náš. Podobe, ako nebolo možné nafotiť krsty, ktoré vykonávali apoštolovia pri zoslaní Ducha Svätého v Jeruzaleme. Ale nie preto, že vtedy neboli ešte fotografické prístroje! Dôvod je iný. Ten, že Krst koná vždy sám Trojjediný Boh. Preto Krst, ktorý sme v cirkvi prijali, menujeme svätým Krstom, lebo svätý je Ten, ktorý ho vykonáva. Nariadil ho konať Boží Syn Ježiš Kristus. K vode, ktorú síce vidieť môžeme pristupuje sám Duch Svätý, ktorý Krst realizuje. On je konajúcim subjektom. My pokrstení sme objektom, ktorý prijíma dar Božej milosti. Duch Svätý viditeľný nie je, práve tak, ako ani náš ľudský duch. Ani milosť Božia a konanie celej Svätej Trojice vidieť očami nemôžeme. Darmo sa o to pokúšame telesným zrakom, alebo objektívom. Možno by sme radi videli Ducha Svätého pri Jeho diele, alebo Ježiša Krista, ktorý zasľúbil: “Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta”. “Čo sa narodilo z tela, je telo” – a telo a telesné dary vidieť môžeme. Ale “čo sa narodilo z Ducha je duch” a toto dielo vidieť nemôžeme.
Milí bratia a sestry, ak však chceme vidieť a vedieť o Krste svätom viac, ako zachytí oko, objektív, alebo ako natočí videokamera, pozrime sa na svedectvo Skutkov apoštolských bližšie.
Boží záujem o človeka hriešneho, zlorečeného a zatrateného môžeme vidieť z Písma tak, ako z najlepšej fotografie. Etiópčan, správca pokladu kráľovenej Kandáces hľadal vo svojom živote aj iné hodnoty, ako len telesné. Vybral sa do Jeruzalema, aby vzýval Boha. Chcel nájsť a poznať Pána Boha. To je možné iba vtedy, keď nás skôr hľadá On. Hľadajúcemu sa dá nájsť rád. Etiópčan zrejme už o Bohu niečo vedel a počul. Preto si aj kúpil zvitok SZ, knihu proroka Izaiáša a pozorne čítal jej obsah a proroctvo.Vôbec pritom netušil, aká je Božia inicitíva a Boží plán s ním. Boh však cez svojho anjela, posla, konal skôr, ako sa eunuch nazdal. Poslal Filipa do Gazy. Poslal ho na miesto zdanlivo pusté.
Pán Ježiš však poslal učeníkov do celého sveta. “Choďte po celom svete a čiňte mi učeníkmi všetky národy....” Od ľudnatého Jeruzalema počnúc, cez Samáriu a strediská kultúrneho, politického a vojenského významu, až po zdanlivo pusté a prázdne miesta – všade chce nájsť Pán Boh svoje deti… Práve na takom mieste sa preťali cesty Filipa a etiópčana, hľadajúceho Boha. Na Boží pokyn sa Filip pripojil k vozu a začul, ako číta slová proroka o Božom Baránkovi. Pre nás ktorí vieme, že predpovede prororok sa naplnili v Ježišovi, ktorý je Syn Boží, Spasiteľ sveta, je text zrozumiteľný. Je to jasné a krásne svedetvo o Kristovi, Božom Baránkovi, ktorý prišiel, aby vzal na seba hriechy sveta a vyniesol ich na drevo kríža. Eunuch však o tomto Božom konaní v Kristu nevedel nič. Nevedel, o kom prorok hovorí, “či o sebe a či o niekom inom”.
Príprava ku Krstu pokračovala nenásilným spôsobom ďalej.
Eunuch sa pýta – a diakon Filip odpovedá. Toto je určite najsprávnejšie a najefektívnejšie vyučovanie! Ak sa najskôr niekto pýta a ak dostáva dobré odpovede. Hoci to vieme, ako kresťanskí rodičia robíme veľa chýb, keď na otázky našich pýtajúcich sa detí nie vždy a nie dostatočne odpovedáme. Neraz chceme, aby sa deti učili niečo, čo ich práve nezaujíma. Možno ich momentáne zaujímajú iné veci. Ak sa však samé pýtajú, ak kladú otázky a nedostávajú kvalifikované odpovede, v kresťanskej výchove a vyučovaní zlyhávame!
Rodičia často hovoria deťom: ešte máš čas… Keď je dieťa malé, nehovoria mu o Božej láske prejavenej v Pánovi Ježišovi, lebo vraj, keď bude staršie, ľahšie sa to naučí. Nehovoria nič o hriechu a jeho moci, lebo to je nepríjemné. No najmä nehovoria vtedy, keď sa dieťa pýta, keď kladie rôzne otázky o Bohu, o náboženstve, cirkvi
atp. Mnohí vtedy povedia iba: “nemám čas”, alebo hešte horšie: daj pokoj, neotravuj atp. Premeškajú tú najvhodnejšiu príležitosť k misii vo vlastnom dome a rodine. Také chvíle sa nemusia opakovať a neskôr možno zistia, syn, dcéra nechce s rodičom o Božích veciach hovoriť.
Mnohí dnes vravia: “až bude syn, dcéra dospelá, nech sa rozhodne sám, sama”…Lenže ako sa niekto môže rozhodnúť pre niekoho, koho nepozná? Ak nevie nič o Jeho láske, lebo ju neskúsil a nezažil? Hoci nikto nehovorí svojmu dieťaťu: rozhodni sa sám, či budeš chodiť do školy,… pre nejaký šport, cudzý jazyk, atď.,- rozhodni sa neskôr a sám…Vieme, že ak by sa tak aj stalo, spravidla premešká dieťa, alebo mladý človek najvhodnejšiu dobu a roky pre dôležité poznávanie a rast. Ale keď ide o poznávanie a život s Kristom, mnohí takto hovoria. Neudržíme za chvost to, čo bolo treba chytiť za rohy!
Filip ochotne, nenásilne a bez stresu mohol etiopčanovi vysvetliť ktoje Boží Baránok, prečo prišiel, prečo trpel a prečo a pre koho zomrel, ale aj z mŕtvych vstal. Eunuch pochopil, že Boh v Synovi konal aj pre neho skôr, ako Ho on sám začal hľadať a vzývať! On je hriešnik, ktorý však može s Kristom zomrieť a byť pochovaný, aby hriešnik zostal v hrobe, ale aby on ako Kristov nasledovník s Ním vstal z mŕtvych a žil večne! Podrobne nám o tom hovorila dnešná Pavlova informácia z listu Rímskym v 6. kapitole.
Keď Duch Svätý priviedol eunucha k poznaniu jeho hriešnosti, k dôležitosti znovuzrodenia a života s Kristom Ježišom, zaznela otázka: “Čo mi bráni dať sa pokrstiť”? Je to dobrá otázka: dať sa pokrstiť! Nie: Čo mi bráni pokrstiť sa, lebo sám sa nikto pokrstiť nemôže. Božiu milosť môžeme prijať tam, kde je daná, ponúknutá a darovaná! Pretože eunuch uveril a spoznal, že je hriešnik a že Ježiš je Spasiteľ, našiel v Ňom pravého Boha a svetlo života. Zveruje Mu svoj život a prijíma od Neho odpustenie hriechov v dare Jeho Svätého krstu. Stáva sa tak Ježišovým vykúpencom a Božím dieťaťom. Od Filipa sa dozvedel, čo Boh v Ježišovi na Golgote pre neho vykonal, vie o Jeho vzkriesení a novote života, ktorý môže prijať skrze Ducha Svätého.
Duch Svätý konal aj pre etiopskejho dvorana skôr, ako to on vedel, alebo tušil. Konal aj v prítomnej chvíli, keď zatúžil po Ježišovvom Krste, po dare, v ktorom získava účasť na Jeho smrti i slávnom vzkriesení. Duch Svätý konal však aj naďalej v Ňom a to tak, že jeho srdce naplnil veľkou radosťou. Našiel Boha ! Našiel ho v Ježišovi, ktorý je bude s ním kamkoľvek pôjde a kde bude žiť. Eunuch Filipa viac nevidel a predsa ich rozlúčenie neznamenalo pre neho smútok a bolesť. Neostal sám. “Rozradostený šiel svojou cestou”.
Bratia a sestry v Pánovi!
Naše cesty sú rôzne. Niekedy kráčame spoločne s bratmi a sestrami, alebo s ľuďmi blízkymi, ktorých máme radi a ktorí majú radi nás. Naše cesty sa však skôr či neskôr rozchádzajú. Ale ak žijeme s Bohom, ktorého poznávame v Ježišovi, v Jeho diele pre nás a s darmi Ducha Svätého, neostane sami a nemusíme byť smutní. Ani v najväčšej opustenosti, a ani pri “rozdelení ducha a tela”, totiž pri smrti, nebudeme sami. Naša cesta je a zostane cestou s Ježišom Kristom a tá vedie vždy k dobrému a blahoslavenému cieľu. Amen.
6. nedeľa po Svätej Trojici – Rovensko, Sobotište- Ľ.Batka st.
Slovak