Ako neminúť cieľ

                                                        Ako neminúť cieľ

1 J 1, 5 – 2, 6:

 

“ A toto je zvesť, ktorú sme počuli od Neho a zvestujeme vám, že Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy. (6) Ak hovoríme, že máme spoločenstvo s Ním, a chodíme v tme, lužeme a nečiníme pravdu. (7) Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu. (8) Ak hovoríme, že nemáme hriechu, sami seba klameme, a nieto v nás pravdy. (9) Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (10) Ak hovoríme, že sme nezhrešili, Jeho robíme luhárom, a Jeho slovo neprebýva v nás. (2, 1) Dietky moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme Prímluvcu u Otca, Ježiša Krista spravodlivého. (2) On je obeťou zmierenia za naše hreichy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. (3) Po tom poznávame, že sme Ho poznali, keď zachovávame Jeho prikázania.(4) Kto hovorí: Znám Ho, ale nezachováva Jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. (5) Ale kto zachováva Jeho slovo, v tom sa láska Božia stala opravdu dokonalou. Po tom poznávame, že sme v Ňom. (6) Kto hovorí, že zostáva v Ňom, má žiť tak, ako žil On”. Amen.

 

                 Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!    

   

     Iste poznáte všetci starý, “bradatý” vtip, ako vzal otec synčeka na strelecké preteky. Po nich sa chlapec chválil kamarátom: všetci poľovníci strieľali mimo, len náš tatenko vedľa samého!

Človek často míňa cieľ. Nestáva sa to len na pretekoch, alebo v športových súťažiach, kde striel na bránu býva veľa, ale mnohé minú cieľ. Ak je takých väčšina, diváci sú veľmi nespokojní a pískajú.

       

      S niečím podobným sa stretávame denne v našom živote. 

Mnohí začnú niečo robiť, ale nedokončia a minú svoj cieľ. Mnohí začnú študovať, ale minú cieľ a štúdiá nedokončia. Mnohí vstupujú do manželstva s vyznaním sľubu vernosti a lásky až do smrti, ale minú svoj cieľ…Všade naokolo vidíme veľa sĺz, bolesti a plaču keď ľudia minú cieľ , ktorý chceli dosiahnúť. Preto vždy a všade naokolo počujeme neraz vyslovené, ale aj nevyslovené otázky: prečo?                          

 

       Prečo sú ľudia takí chladní jeden voči druhému? Prečo sú takí neúctiví? Prečo sa boja jeden druhého? Prečo je medzi nami toľko múrov? Nejde pritom o múry vystavené z telál a kvádrov, ale napr.  múry, vystavené nedôverou voči iným národom, voči inej národnosti a rase. Prečo už deti a školáci poznajú “šikanu”, prečo berú drogy a nie radšej loptu? Prečo je toľko chorôb, že nestačia  žiadne nové a drahé lieky a technológie? Prečo sú krízy, keď všetci plánujú blahobyt? Prečo napr. EU v mnohom v súčasnosti míňa svoje ciele? 

      Jedni hovoria: Potrebujeme, aby ľudia dosiahli vyššiu životnú úroveň! Iní tvrdia: musíme napraviť sociálnu nespravodlivosť! Prijíma sa množstvo zákonov, ale mnohé míňajú svoj cieľ! Hovorí sa: Potrebujeme lepšie psychologické vedomosti, aby sme porozumeli ľudským zlyhaniam, prečo toľkí míňajú cieľ . Mnohí ľudia sú napriek dosiahnutému stavu nespokojní a nešťastní. Prečo si nepomáhame viac, keď vieme, že by sme to mali robiť? Prečo sú mnohí vtiahnutí do konania otvoreného zla, hoci vedia, že je to nielen zlé, ale aj trestné a končiace tragicky? Prečo je tak málo usmiatych ľudí? Prečo tak zriedka stretneme ľudí šťastných, hoci sa majú tak dobre!?

  

     Človek často a v mnohom míňa svoj ceieľ. Toto poznanie, hoci nie je povzbudivé, poznal aj apoštol Ján. Hovorí to v našom texte  nepriamo, ale jasne. Hovorí najskôr zvesť o Pánu Bohu, ktorý svoj cieľ neminul a nemíňa. Ktorý je plné a pravé svetlo a nieto v ňom nijakej tmy. Neni v Ňom totiž hriech. Svetlom myslí plný a pravý život, tmou myslí hriech. Stará zmluva používa pre slovo hriech slovo, ktoré doslovne preložené znamné to, čo sme práve spomenuli:  minúť cieľ!

Ked človek hreší – míňa cieľ. Náš cieľ – prvý a základný je totiž spoločenstvo s Pánom Bohom. Preň, pre spoločenstvo s Ním sme boli stvorení, aby sme v ňom našli plný a pravý život. Ak tento cieľ človek míňa, ak ho nepozná, alebo sa mu úmyselne protiví, ak sa nechá niekým zviesť a ovplyvniť, minie svoj cieľ .

  

   Ten, ktorý človeka mýli, láka a zváza je Jánom menovaný: ten Zlý, alebo Otec lži. “Ten starý nepriateľ, ktorý by nás chce zničiť”- spievme v našej hymne. Ktorý priviedol a privádza človeka mimo cieľ, pre ktorý sme stvorený. Ak mu človek “naletí”, alebo dokonca slúži, dostane odmenu od neho. Dostane jeho mzdu a plácu. Nie je to však nikdy život, ale smrť. Všetko to, čo sme spomenuli a čo smrti predchádza. Mnohé a opakované míňanie cieľa.

     

  Apoštol Ján hovorí o sebe, ale aj o nás všetkých: “Ak hovoríme, že nemáme hriechu, sami seba klameme a nieto v nás pravdy”

Možno niekto naozaj bude tvrdiť, že hriech nemá, ale súčasne vie a pozná, ako v mnohom minul a míňa svoj cieľ – túžbu po láske, po pokoji, dobre a spravdlivosti. Ján ako Pánom Ježišom Kristom  poslaný služobník hovorí: “Dietky moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili”! Chce, práve tak ako Boh a Ježiš, aby sme nemíňali a neminuli svoj cieľ. Aby sme: “Nestrieľali mimo, ani vedľa samého”…

 

     Do neutešenej situácie človeka a sveta, v ktorm žijeme a sme postavení, zaznieva zvesť, nielen o našom blúdení, našej duchovnej slepote a tme, našich chybách a omyloch s následkami, ktoré sú trpké, ale aj zvesť o Božej milosti. Zvesť o Božom zámere. O tom, že Pán Boh nás volá späť k sebe a sám pre tento návrat pripravil cestu. Pripravil ju obeťou svojho Syna, ktorý chce vziať na seba naše hriechy a všetky jeho následky.

Ak niekto zhrešil – smie počuť riešenie!

Je povzbudívé a jasné! “Máme prímluvcu u Boha”! Je to Ten, ktorý  sa ochotne a dobrovoľne stal obeťou zmierenia za naše hriechy – a nielen naše, ale aj za hriehy celého sveta! Preto Jeho služba a ponuka patrí celému svetu. Patrí aj nám dnes. “Krv Ježiša, Jeho Syna očisťuje nás od každého hriechu”. Tie naše hriechy nie sú bremenom, ktoré musí trvalo ostať na nás. On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.

   

     Ak v niečom minieme cieľ, dáva nám novú možnosť, nový pokus, nový začiatok, novú nádej. Nemusíme v našom minutí cieľa a blúdení zostať. Nemusíme sa báť dôsledkov cesty, po ktorej sme vykročili a ktorá sa ukázala ako cesta minutia nášho cieľa, ktorým je život vo svetle, v láske, v čistote a pokoji. Ježiš  sa stal dobrým Pastierom. Prišiel, aby hľadal a spasil, čo by inak zahynulo.  Evanjelium hovorí o Jeho zostúpení z neba a zídení do tohoto sveta, kde každú zblúdilú ovečku, ktorá nenašla svoj cieľ – dvere pôvodného ovčínca nájde, zdvihne na ramená a v náručí ju odnesie tam, kam pôvodne patrila.

 

    Bratia a sestry! Ježiš opustil slávu neba, aby nás vytrhol a vyniesol aj z tej najväčšej tmy – z  rokliny smrti. Zostúpil do pekiel, ale vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. Prijímajme vždy nanovo Jeho ponuku. Ponuku svetla, ponuku pravého cieľa, ponuku pravého domova. Nemusíme minúť svoj cieľ – život večný, pre ktorý nás Pán Boh stvoril. Máme Prímluvcu, darcu spasenia, pomocníka. V dnešnú nedeľu sa týmto poznaním opäť povzbuďme, oduševnime a s radostýnm srdcom a mysľou chváľme nášho Pána a Toho, ktorý nás povoláva do svojho predivného a večného svetla. Amen

 

                                                   3.nedeľa po Svätej Trojici 2012- Rovensko a Sobotište- Ľ.Batka st.

     

Leave a Reply