Ktorý je, ktorý bol a ktorý príde

                                                     Ktorý je, ktorý bol a ktorý príde

 

Zjavenie Jána 1, 4 – 8:

 

“Ján siedmim cirkevným zborom v Ázii: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmych duchov, ktorí sú pred Jeho trónom, (5) a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vladára zemských kráľov.

    Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov (6) a učinil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi, Jemu sláva a vláda na veky vekov! Amen. 

   (7) Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Nariekať budú nad Ním všetky národy zeme. Tak je, amen! (8) Ja som Alfa i Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny.” Amen

 

     Bohumilí kresťania, bratia a sestry!

 

     Je neporovnateľný rozdiel nielen v príprave, ale aj v samotnom svätení sviatkov narodenia Krista Pána a sviatku Vstúpenia Krista na nebo. Tento rozdiel existuje nielen v neveriacom svete, ale aj v  cirkvi. Je to tak nielen preto, že v SR nie je dnešný sviatok  sviatočným, ale pracovným dňom. Nepochybne, aj mnohí kresťania sú sústredení na prácu a zarábanie peňazí, na školské a spoločenské aktivity. Nikto dnes nikomu neblahoželá, nepraje:“ požehnané Vstúpenie” ! Neexistujú pohľadnice k dnešnému sviatku, neposielajú sa SMS-ky, neexistuje žiadna výzdoba a chýba aj všadeprítomná reklama. 

     Reklama o nebi, o nebeskom kráľovstve by síce mohla byť celkom zaujímavá. Zložitejšie je to s reklamou na tému: koniec sveta a posledný súd. Aj toto sú témy a myšlienky, ktoré sa nevyhnutne spájajú s posolstvom dnešného sviatku.” Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba” (Skutky ap. 1,11).

 

     Pokiaľ ide o nebo a Pánovo vstúpenie do neho, z Písma je zrejmé, že skôr ako Ježiš Kristus prišiel do tohoto sveta, bol v nebi. Bol totiž “od večnosti”. Bol a je Bohom Otcom od večnosti splodený, nie stvorený. Neni stvorený v čase ako tento svet, alebo samotný človek. Jemu vlastná existencia je existencia nebeská. Taká je však pre nás neviditeľná a nepoznateľná našimi zmyslami: zrakom, sluchom, čuchom, alebo hmatom. Ako smieme a máme teda vnímať nebo?  Určite nie je súčasťou nášho stvoreného sveta, vesmíru, nech by sme išli do akýchkoľvek vesmírnych diaľav, alebo hĺbok.

       V plnosti času sa Pán Ježiš pre nás počal z Ducha Svätého a telo prijal od svojej pozemskej matky panny Márie. Jeho príchod a jeho narodenie v čase predchádzalo Jeho vtelenie. Bol teda v našom svete od chvíle, ako sa počal v živote matky. Spočiaktu síce “neviditeľne”, ale stal sa viditeľným, počuteľným, hmatateľným a skutočným človekom. V súvise s Jeho vstúpením na nebo môže vzniknúť otázka: odložil Pán Ježiš svoje ľudské telo a vstúpil do neba ako “čistý a dokonalý duch”? 

     Tu stojíme pred prvým radostným zistením: Pán Ježiš zostal navždy nielen pravým Bohom, ale aj pravým človekom. Do neba, do “neviditeľna” vstúpil aj s telom, ktoré prešlo tou jedinečnou premenou – totiž Jeho slávnym vzkriesením. Toto svoje oslávené telo “vzal so sebou”. Nevzdal sa ho, neodložil ho. Preto aj my, spolu s ap.Pavlom smieme jasať a plesať: že sa raz “aj my premeníme”.

Presnejšie povedané: budeme premenení! Smieme očakávať nové, oslávené telo, podobné Jeho oslávenému telu a tak byť s Ním v sláve neba.

 

     V tomto súvise potrebujeme počuť a prijať dve dôležité veci, ako ich zvestuje a oznamuje aj apoštol Ján: milosť a pokoj! Očakávanie neba je totiž darom milosti Boha Otca a Pána Krista, ktorý pretrpel smrť i darom Ducha svätého. Budúcnosť, ktorá nás očakáva je tým najväčším darom. Po časnom “závdavku Ducha Svätého” smieme čakať ešte omnoho väčšie veci: plné spoločenstvo s Bohom: Otcom, Duchom Svätým a Synom v jednote.

     V súvise s premenením nášho terajšieho telesného tela je zrejmé, že máme očakávať aj premenenie celého stvorenstva. Pán Ježiš o tom hovorí a naznačuje túto novú budúcnosť slovami: “Ajhľa, nové činím všetko!” Toto svedectvo, naša nádej a naše predstava s tým spojená sa však nemá uberať ďalej, ako nás Slovo Božie vedie. Tak, ako učeníkom “oblak zastrel Ježiša”, sú tieto veci dnes zastreté aj nám a všetkým ostatným veriacim. Bolo výnimočnou milosťou, ak traja apoštolovia smeli na hore premenenia spoň na okamih nahliadnuť cez tento závoj a vidieť “veci nevysloviteľné”.

 

    Uvedenie do slávy neba všetkých v Krista veriacich sa udeje s druhým príchodom Pána Ježiša k súdu. Koniec starého veku a začiatok nového, ktorý smieme vnímať ako “slávnu slobodu Božích detí” – nie je správou, po ktorej nám má naskakovať “husia koža”. Toto všetko je Boží plán, ktorý sa realizuje a uskutočňuje napriek všetkým ľudským predstavám. Veriam v Krista prináša pokoj. Nie znepokojenie, alebo strach, ale plnosť a dokonalosť pokoja každému, kto sa na Neho spolieha. Kto Ježišovo dielo vykúpenia prijíma a kto nežije len z tela, ale aj z Ducha Svätého a Jeho darov.

 

     Ježiš vždy bol, je a zostáva pravým Bohom, ale súčasne sa nám stal svedkom o týchto veciach, ktoré smieme a máme očakávať. Je pre nás “prvorodený z mŕtvych”, ktorý svedčí a ukazuje, že nie smrť, ani človek, ani nijaká zlá moc – či je viditeľnej, alebo neviditeľnej povahy,- nemá hlavné slovo nemá ani budúcnosť.

Otázka o konci tohto sveta nie je nejakým objavom jehovistov, alebo nejakých iných náboženských “osvietencovô. To je posolstvo milosti a pokoja pre Cirkev Ježiša Krista. Ak s asvte nepriznal a nepriznáv ku Kristu a neprijíma ponuku Jeho milosti v Jeho krvi, vyliatej na golgote, ponuku odpustenia hriechov, sám sebe privoláva osdúenie a tak aj –  strach, neistotu a smútok.

         Toto nie sú dary Trojice Svätej, ale to je dôsledok myšlienok človeka , ľudského rozumu a možností, za ktorými však my veriaci vidíme to povestné “čertovo kopýtko”. Ako kresťania smieme denne žiť z Božieho odpustenia skrze Krista nám darovaného. Žiť vo viere, že Pán je s nami a na našej strane, že Kristus Pán, tak ako Otec “nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme”.  Tak smieme žiť a povzbudiť sa aj v dnešný sviatočný deň v nádeji, že vtedy, keď nastane zmena tohoto dnešného stavu s viditeľným návratom Pána, bude to pre nás, veriacich v Neho, deň radosti a šťastia, ktoré zostane už naveky.

    Slovo o súde je vážnym upozornením na panstvo Ježiša Krista, ktorý je skutočným pánom nad smrťou, hriechom a diablom a tým viac aj nad všetkými dočasnými zemskými vladármi a pánmi, nech si o sebe myslia, alebo vyhlasujú čokoľvek. “Ja som Alfa i Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny”. (v.8)

      Preto ani slovo o súde nie je strašiakom. Posledný súd a súdny výrok na ňom je a môže byť oslobodzujúci, potvrdzujúci blahoslavenstvo a víťazstvo v Pánovi. Je to súd Toho, ktorý nás miluje a ktorý nás oslobodil od našich hriechov. Zbavil nás strachu aj z tých skutkov, pre ktoré boli prebodnuté Jeho ruky, nohy i srdce a dôvodom vyliatia Jeho krvi. Tu však platí, že tí, čo činia pokánie a veria v dielo a obeť Kristovu, sú vyhlásení už dnes za ospravedlnených. 

 

     Bratia a sestry, ide teraz o to, aby sme my, ktorí sme z milosti, zásluhami Pána Ježiša ospravedlnení skrze vieru, boli a zostali  skutočným kráľovským kňazstvom. Aby sme slovami i životom dokazovali, že patríme Kristovi. Že sme ľud Boží a ovce Jeho pastvy. Že si vážime dary Ducha Svätého, ktoré nám boli dané už v dare Krstu svätého. Ako kráľovské kňazstvo konajme a slúžme verne nášmu Pánovi. Amen 

 

                                          Sviatok Vstúpenia Krista Pána – Sobotište 2O12 – Ľ.Batka st

Leave a Reply