Na úvod vyznám, že som ním nebol vždy. Spočiatku som bol iba hriešnik ako poleno. Bol som zatratený a stratený pre nebo. Trvalo to “celú večnosť”- ak zvážim, že “u Boha je jeden deň ako tisíc rokov”… Všetko sa zmenilo v mojom živote dňa 6. 6.1949. Dostal som od Pána Boha dar milosti. /gr. charis= milosť, charizma=dar milosti/ Z Jeho milosti som bol prijatý za Božie dieťa. Po týždni časného života som bol charizmatickým farárom Pavlom Proksom pokrstený. Dodnes žije v požehnanom veku /vyše 9O ročný/ v Holíči. Z môjho narodenia i duchovného znovuzrodenia “z vody a Ducha” (J 4) sa radovali moji rodičia i starí rodičia. Tiež dostali viacero charizem od Pána. (Kto ste ich poznali, venujte im kratučkú, tichú spomienku.)
Tak som sa stal ratolesťou spoločenstva, v ktorom o dare Krstu svätého s charizmaticky mimoriadne obdareným farárom Martinom Braxatorisom – Sládkovičovom vyznávame: Som dieťa Božie.
Tak veľkú lásku Boh mi preukázal
v tom najmilejšom svojom Synovi.
Tak úzkou páskou so sebou ma zviazal,
ó, kto tú milosť vdostač vysloví!
Od hriechu obmyl ma pri Krste svätom,
mňa ako dieťa otec zaľúbil
a v sľube láskou prenesmiernou vzňatou
mi milosť, spásu, život prisľúbil.
Kde vzácnejšie je nad tú milosť zbožie?
Som dieťa Božie. /úryvok/
Aj jeho otec Andrej Sládkovič, Pán Boh ho osláv, bol veľký charizmatik. Myslím, že o tom niet sporu. Stál v rade tých veľkých charizmatikov, ktorých menami sa – Pane odpusť- dodnes hrdíme- ako Martin Luther, Filip Melanchton, ale aj Slováci: Juraj Turzo, Eliáš Láni, Izák Abrahamides a celý veľký oblak charizmatických svedkov, cez J.M.Hurbana, M.M.Hodžu, bratov Karola a Ľudovíta Štúra, Jána Kollára, Šulekovcov, Kolényovcov, charizmatického Martina Rázusa, Milana Rúfusa, mnohých mojich učiteľov a vôbec celú riavu mužov a žien, Božími dari obdarených evanjelikov, luteránov. Pekný obraz o tomto zástupe namaľovala pre Malý kostol na Panenskej ulici sestra Janka Krivošová. Všetci títo a mnohí iní, tu nemenovaní, ráčte mi to odpustiť, spolu s Pavlom a prvými kresťanmi z doby apoštolskej vyznávame,, Aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo” (1 K 12,13).
Ak sa pýtate, aké charizmy /dary milosti/ sme prijali, spomeniem aspoň niektoré podľa R 12 : proroctvo, diakonia, vyučovanie, potešovanie a napomnanie, delenie sa s hmotnými hodnotami, organizačné a duchovné vedenie spoločenstva, milosrdenstvo, láska, bratská láska, horlivosť, služba Pánovi, modlitba, schopnosť vcítiť sa do potreby druhých, dobrorečenie, radovať sa s radujúcimi, plakať s plačúcimi, zmýšľanie, ktoré vedie k jednote, sloboda od namyslenosti, neodplácať sa zlým za zlé, usilovať sa nažívať v pokoji, nepomstiť sa, preukazovať aktívne dobro aj nepriaeľom, nedať sa premôcť zlému, dobrým premáhať zlo.
Podľa 1 K 12 spomeniem tieto: slovo múdrosti, slovo poznania, viera, dar uzdravovať, schopnosť robiť divy, proroctvo, schopnosť rozlišovať duchov, druhy jazykov, schopnosť interpretovať jazyky. Podľa G 5 z bohatstva ovocia Ducha uvediem: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotivosť, vernosť, miernosť a sebaovládanie.
Našli by sme aj ďalšie charizmy. Platí nasledovné: Nikto nemá všetky dary Ducha Svätého a nikto neni neobdarovaný!
A keďže v našom charizmami bohato obdarenom spločenstve “sme neprijai ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čoho sa nám z milosti dostalo” (1 K 2,12) – nemusím závidieť iným a v Evanjelickej cirkvi a.v. mám dosť milosti. Preto som rád charizmatikom-luteránom.
Ľ. Batka st.
Slovak
Ďakujem za krásne vyznanie! K takémuto luteránskemu charizmatizmu sa radostne priznávam aj ja!
Ďakujem.
Brat farar
pekne napisane. ano aj my evanjelici sme charizmatici pretoze mame Ducha Svateho (DS).
…ale je v tom, ze potom nechapem tu histeriu okolo charizmatikov. A pomaly kazdy aktivny laik je charizmatik, smiesne. Vsetci sme charizmatici inak nemame DS.
Vsade su aj u katolikov, oni ich respektuju. A u nas ked niekto zvolava DS uz na neho pustame siru. Aby ma niekto nechytal za slovicko. S tzv charizmatikmi ktori zneuzivaju DS samozrejem nesuhlasim, pretoze odporuju Pismu. Pekne o tom bolo napisane v poslednom majovom Evanjelickom vychode. Charizmatici si vyzva! A ja dodavam nie vsetci su rovnaki, treba rozlisovat ak berieme ze najvyssi dar DS je laska.
Tú histériu riešil už Pavol v Korinte… Tí, čo mali jeden dar sa vyvyšovali nad tými, čo mali druhý. Aj vyháňali inak obdarovaných zo zboru. To sa deje aj medzi niektorými "KS charizmatikmi" a "ECAV charizmatikmi"
Riešenie je – ako obyčajne – v Biblii 🙂
18Takto však Boh rozložil údy v tele, jeden každý z nich, ako On chcel.19Keby však všetky (údy) boli jedným údom, kdeže by bolo telo? 20Takto je síce mnoho údov, ale jedno telo. 21Veď oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa! alebo hlava zas nohám: Nepotrebujem vás!22Ba čo viac: údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú veľmi potrebné, 23a tie, ktoré sa nám zdajú menej cennými na tele, tým väčšmi si ich uctievame, a našim neslušným (údom) dostáva sa tým slušnejšieho odenia, 24ale naše slušné (údy) to nepotrebujú. Tak zostavil Boh telo, že zaostalému dal väčšiu česť, 25aby nebol v tele rozkol, ale aby údy navzájom rovnako sa starali o seba.
je poučná a aktuálna. Historické poučenie nemusí byť hysterické.
– už na neho pustame siru".
Milý Tomáš! Nemienil som regovať na tento a podobné Vaše výroky. Ale vzhľadom k tomu, že ste mi poslali mail a všeličo osbobné spomenuli, dovolím si reagovať. /Pozn. Dúfam, že na mail samotný budem mať čas odpovedať neskôr./
Vyššie spomenuté tvrdenie považujem za nepravdivé a škodlivé našej cirkvi. Naša ECAV DSV vzýva pravideľne, Jeho dary poznáva a prijíma. Predpokladám, že chodíte aj do našich bohoslužobných zhromaždení. V nich sa pravideľne deje nasledovné:
1. Už v predspevoch je "zvolávanie DSV!"
2. Piesne v ESP
3. Antifóny: od č.41 – 45
4. Všetky biblické texty / SZ, epištola , evanjelium/ a kázeň
5. Krst svätý – ktorý je kúpeľom znovuzrodenia v Duchu Svätom
6. Večera Pánova -viditeľné Slovo
7. Modlitby
Vo všetkých týchto booch sa deje zvolávanie DSV!
Milý Tomáš, neohovárajte našu cirkev, príďte na SLB, vzývajte DSV a uvidíte, že nie síru – ale Oheň DSV!
"…S nami je každého času, Pán s darmi svojho DUCHA"..!! (ESP 263, 4) Nič Vám to nehovorí?
Pokoj Vám!
Evanjelická cirkev je ďaleko od toho, aby mohla hovoriť , že bohoslužby sú vedené Duchom Svätým, všetko je to len tradícia – všetko sa len opakuje, 10 krát, či sto krát, je to taká umelina, aj liturgia je tiež tradícia, Boh ale nepotrebuje našu tradíciu, ale naše srdce a oddanosť, srdce potrebuje celé, nie len tretinové. Bohoslužby majú začínať tou jednoduchou a obyčajnou modlitbou . To sa ale u nás nedeje. Mladí ľudia sa tratia a utekajú od vlažnosti a nudy. A ja sa ani nečudujem, cirkev ktorá nedáva do popredia Pána Ježiša a Ducha Svätého odumiera, taká je realita. Realita je úpadok a vlažnosť, suchota a únik mladých ľudí, väčšinou do sveta.
Toto je modlitba ktorou majú začínať Bohoslužby, nie liturgia NAJSVETEJŠÍ.
“Ježiš, chceme ťa privítať na tomto zhromaždení, ty konaj dnes medzi nami, dávame ti toto zhromaždenie do tvojich rúk, aj naše životy, zjavuj sa a konaj medzi nami svojim Duchom , ty si Pánom, chceme ťa aj dnes chváliť a uctievať. Veď nás a uzdravuj nás aj naše rodiny, celé toto spoločenstvo, lebo ty máš moc aj vládu, tebe ju dávame aj na týchto nedeľných sľužbách. …………………..”
Takto si ja ako letničný a charizmatický kresťan predstavujem začatie nedeľných, či akýchkoľvek iných zhromaždení kresťanov naplnených Svätým Duchom.
Všetko ostatné je len tradícia a srdce človeka je od toho vzdialené, preto to ani BOH neberie, a preto je také veľké odpadnutie od Boha v ECAV,
Miroslav Kucek,