Oči upreté na Hospodina

1 Pt 1,18-21: “Veď viete, že zo svojho márneho obcovania, po otcoch zdedeného, vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecmi, striebrom, alebo zlatom, (19) ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista, (20) predzvedeného síce už pred stvorením sveta, ale v posledných časoch zjaveného vám, (21) veriacim skrze Neho v Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, aby vaša viera bola aj nádejou v Bohu”. Amen

 

     Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

 

     Často hovorievame o ľudskom pohľade a videní nasledovne: Čo bolo v minulosti vieme. Ešte lepšie vidíme a poznáme našu prítomnosť. Nevieme však, čo prinesie budúcnosť. Do budúcnosti nevidíme! Možno by sme aj chceli mať také oči, alebo aspoň okuliare, ktorými by sme videli a poznali našu budcnosť, ale zdá sa nám to nemožné.

     V skutočnosti je to tak, že nevidíme dobre ani do minulosti. Nielen tej dávnejšej, ale aj nedávnej. Je veľa vecí, udalostí, vzťahov, slov, i veľa tvárí, ktoré nám vyblednú a unikajú. Navyše, človek aj veľa zabúda. A keďže nepoznáme dobre ani svoju vlastnú minulosť napr.národnú, cirkevnú a neraz najmä tých mladších nezaujíma ani minulosť vlastnej rodiny a jej korene, osoby a ich osudy, často človek správne a dobre nevidí ani svoju prítomnosť. Potom najmä pohľad do budúcnosti je plný neistoty, tmy, obáv, ba i strachu…

Vždy je dobre, ak máme pri sebe niekoho, kto veci, udalosti, osoby  či vzťahy pozná lepšie ako my sami. Kto nám môže pomôcť, poradiť a možno aj naznačiť niečo o našej bližšej, či vzdialenejšej budúcnosti. SZ Žalmista v 25 Žalme nám dáva konkrétny a dobrý návod, ako naše videnie a poznanie priviesť na vyššiu úroveň a k poznaniu skutočnej pravdy, keď hovorí: ”Moje oči sú upreté vždy na Hospodina, lebo On vyprostí mi nohy z osídla.”

     

     Preto chceme aj my i dnes opäť uprieť naše oči na Hospodina. Na Božie konania. Na svetlo, v ktorom svetlo vidíme. Poslúži nám k tomu svedectvo ap.Petra a zvesť evanjelia, ako ju sám prijal od Ježiša Krista a ktoré podával ďalej či už slovom, alebo písmom. Výzvu ap.Petra možno stručne vyjadriť takto: 

                     

                   Viďme naše dedičstvo

                                           zdedené 1.po otcoch 

                                                           2. po Kristu

                                                           3. po Otcovi

          Bohumilí kresťania, bratia a  sestry v Pánovi!

         

     Dedičstvo po otcoch zdedené, dedovizeň a všetko to, čo nás pozitívne obohacuje, si naozaj treba vážiť! V cirkvi sú známe slogany nasledovného typu: Dedičstvu otcov, verní zostaneme! Môžeme pri tom myslieť napr. na dedičstvo v zmysle duchovného odkazu, ale aj národného odkazu. Dôležité a cenné môže byť dedičstvo kultúrne. Výrobky remeselne zručných rúk, ľudskej šikovnosti a dôvtipu. Ale i materiálne statky vybudované často cez mozole, pot a sebazapieranie. Netreba nič z toho podceňovať, alebo niečím pohŕdať. Dary duchovné, kultrúne i hmotné, vrátane otcovských statkov sú tiež aj výsledkom Božieho dobrodenia a požahnani. Ivan Krasko v básni: Otcova roľa to povedal silne a plný citu, úcty i lásky:

 Pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia,

V oslednom lúči starootcovská horela roľa.

Z cudziny tulák kročil som na ňu bázlivou nohou.

Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou.

Strnište suché na vlhkých hrudách pod nohou praská,

Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča,- na čele vráska,

v láskavom oku jakoby krotká výčitka nemá:

-prečo si nechal otcovksú pôdu? Obrancu nemá!

      Podobne silne pôsobí na nás príbeh z čias samárskeho kráľa Achába, ktorý povedal Jezreelskému Nábotovi: “Daj mi  svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu. Lebo je blízko pri mojom dome. Ja to dám miesto nej lepšiu vinicu…. alebo – peniaze. Ale Nábot odpovedal kráľovi: ” Ako by som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch? -Nedám ti vinicu –  dedičstvo po svojich otcoch”.  Vieme, že zaplatil za to životom, ale jeho úcta k dedičstvu po otcoch vošla do dejín ako príklad úcty a lásky k dedičstvu otcov.

       

A predsa, bratia a sestry, nie všetko dedičstvo po otcoch zdedené, ako pripomína ap.Peter je hodnú úcty! Nie všetko, čo sme zdedili je dobré a prospešné.

      Nejde len o samotnú hriešnu podstatu každého človeka v podobe dedičného hriechu. Tejto by bolo najlepšie zbaviť sa čím skôr a úplne, ak by to pravda bolo možné. Tu podľa ap.Petra je pomocou iba jedno: keď sme “živým a večným slovom Božím znovuzrodení z neporušiteľného semena” /v.23./  Nejde však len o samotnú hriešnu podstatu prirodzeného človeka po páde prvých ľudí, dedičný hriech. Apoštol Peter myslí na dedičstvo, ktoré môže byť zdanlivo výrazom náboženskej aktivity a snahy, ale ide o niečo, čo je v podstae márne a neužitočné. 

    Márnym obcovaním zdedením po otcoch je aj snaha človeka akýmkoľvek vlastným spôsobom, konaním alebo pestovaním falošnej samospravodlivosti snažiť sa dosiahnúť  hodnoty večné, totiž spásu a večný život.

    Spomeňme si v tomto súvise na rozhovor Pána Ježiša s bohatým mládencom. On tiež po otcoch zdedil veľa majetku. Mal aj snahu plniť Božiu vôľu, žiť podľa podľa Božích prikázaní. Ježiš mu povedal: Choď, predaj majetok, rozdaj ho chudobným a budeš mať poklad v nebi. Mládnec odišiel od Ježiša domov smutný….Učeníci, medzi ktorými bol i Peter, sa po tomto rozhovore spýtali: “Kto teda môže byť spasený”? – Pán Ježiš vtedy povedal: “U ľudí je to nemožné..”..

     

   Toto dedičstvo, dedičstvo večného života teda nie je darom po rodičoch, otcoch a dedoch, po našich matkách a starých matkách. 

 “Kto teda môže byť spasený”? – pýtame sa aj my  a chceme vedieť a poznať Ježišovu odpoveď. On povedal: “U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha”!

  

      2. Bratia a sestry v Pánovi! 

      

     Apoštol Peter predsa môže hovoriť o vykúpení človeka ako o istote a pravde, ktorú smieme vidieť ako jasné svedlo dňa! 

Boli ste vykúpení – nie porušiteľnými vecmi, striebrom, alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista”. Toto je to dôležité, čo máme jasne vidieť aj my!  

Nielen hriech v podobe márnej snahy z vlastných síl dosiahnúť vykúpenie! Ale vidieť- že cestou k vykúpeniu a spáse sú zásluhy Toho, ktorý zaplatil náš dlh lásky a všetky naše dlhy voči nesplnenému Božiemu zákonu!

   

Nechceme teda hovoriť len o tých, ktorí si z dedičstva po otcoch, alebo z majetku urobili božstvo, ako kedysi Židia v podobe zlatého teľata. To všetko je možné ľahko a často vidieť aj dnes…

Cheme však vidieť aj iný druh hriechu a zlyhania človeka. Totiž skutočnosť, že mnohí kresťania nechcú vidieť dedičstvo po Kristu! Dedičstvo, v dare spásy smieme prijať a jeho dôsledky užívať pre zásluhy Ježiša Krista! Pre Jeho drahú krv, vyliatu za nás. Za hriech sveta i naše hriechy. Tu je potrebné, aby každý človek a kresťan konal ustavičné pokánie a učil sa spoliehať len a len na toto dedičstvo získané nie nami, ale Kristom Pánom! Viďme dnes naše ddičstvo ktoré máme “po Kristu”. Dedičsvo ktoré máme po “Božom Baránkovi”, ktorý sníma hriech sveta.

 

 3/ Milí bratia a sestry.

      Náš zrak, upretý na Hospodina nám súčasne umožňuje vidieť Božiu milosť, ktorá predchádza všetko to, čo ap.Peter v ďalších slovách spomína. Pán Boh už pred stvorením sveta, myslel na nás a s rovnakou láskou s ktorou nás stvoril nám v plnosti času skrze svojho Syna pripravil cestu k záchrane. Cez Pánovo vykúpenie nám umožňuje návrat k sebe, do nebeských príbytkov, do slávy neba.

   

V pôste pre nás platí výzva: ”Hľaďte na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý pretrpel kríž, pohrdol potupou  a posadil   sa na pravici Božieho trónu.”  Aj v pôstnom  čase, keď myslíme najmä na utrpeni a ukrižovanie Pána je potrebné hľadieť na tú budúcnosť, ktorá je pre nás pripravená a otvorená skrze Ježiša Krista nielen Jeho ukrižovaním, ale aj Jeho vzkriesením a  oslávením. Ani na chvíľu nesmieme zabudnúť na dedičstvo, ktoré máme odložené v nebesiach. Boh, ktorý vzkriesil svojho Syna z mŕtvych, dal Mu aj pôvodnú slávu, “aby naša viera bola aj nádejou v Bohu”! Naša viera je a má byť radostným výhľadom dopredu, do budúcnosti, ktorá je pre každého veriaceho nádejná a radostná.

     Bratia a sestry! 

    Upierajme aj dnes naše oči na Hospodina. Tak správne viďme všetko: v pravom svetle viďme dedičstvo po otcoch zdedené, ale aj dedičstvo prijaté v dare Krstu svätého od Baránka Božieho, Pána Ježiša Krista. Viďme správne a dobre aj našu budúcnosť, ktorá je pripravená u Otca v sláve neba. Hovorme o tomto poznaní a videní aj našim najbližším v našich rodinách, a potom aj iným. Pôstny čas je časom príhodným otvoriť oči a vidieť správne minulosť, našu prítomnosť, ale aj budúcnosť. Budúcnosť pripravenú skrze Krista Pána ako slávnu budúcnosť vykúpených Božích detí!  Amen. 

                                                    3.pôstna nedeľa 2012 – Rovensko, Sobotište  – Ľ.Batka st.

     

   

Komentovať