Spis Martina Luthera

 Spis M. Luthera Erhardovi von den Tannen

O vkrádačoch a pokútnych kazateľoch 

1532

 

1. Počul som o tom, môj milý pán a priateľ, ako sa u Vás a vo Vašom okolí radi vkrádajú novokrstenci, aby svojím jedom otrávili našich ľudí. Ako som sa dozvedel, dosť ste sa poučili z knihy Justusa Meniusa[1]. Prijali ste napomenutie, čo dokazuje aj Váš chvályhodne a čestne zastávaný úrad, keď odolávate takýmto diablovým poslom.

Keďže ale diabol sa nerád vzdáva, a je mnoho takých, čo keď nejakú knižočku prečítali, hneď s tým bežia do kútika, a hneď aj zabúdajú na napomenutia, ktorým sa im dostalo, treba nám dennodenného a neprestajného vedenia. Preto aj ja chcem týmto listom na všetkých ostatných mužov v úrade, magistráte a verejnej správe napomínať a prosiť, aby ste bránili takýmto vkrádačom.

2. V prvom rade ich ľahko a vpravde spoznať tak, že sa ich pýtame na ich povolanie (vocatio): Kto ich volal, aby prišli a po kútikoch takto kázali. Tu sa ukáže, že k tomu nemali ani poverenie a neodpovedia. Ja to takto hodnotím: Keby títo vkrádači nemali ani najmenšieho zlého skutku, a boli celí svätí, tak už táto jedna vec (že sa bez poverenia vkrádajú a bez vyzvania prichádzajú) ich celkom jasne usvedčuje z toho, že sú diablovi poslovia a jeho učitelia. Pretože Duch Svätý sa nevkráda, ale verejne zlieta z neba. Hady sú to, čo sa plížia, holubice lietajú. Preto takéto vkrádanie sa pravým prejavom toho, ako „kráča“ diabol.

3. Už som počul o tom, ako títo vkrádači pridajú k ľuďom počas žatvy, a kážu na poli popri práci. Takto chodia aj k uhliarom a ľuďom na kopaniciach v lesoch. Všade rozosievajú ich semeno, šíria ich jed, odrádzajú ľudí od ich farností. Aj tu vidno pravú podstatu diablovho chodenia, ako sa vyhýba svetlu, a lašuje po nociach. Kto je taký slepý, aby si nevšimol, že sú to diablovi poslovia? Ak by boli od Boha a boli čestní, tak by sa vždy hlásili najprv u pána farára, a začali jednať s ním. Ukázali by mu, kto ich povolal, a rozpovedali, čo veria a či im dovolí toto aj iným verejne zvestovať. Ak by to pán farár nedovolil, nech sú pred Bohom ospravedlnení, nech si strasú prach z nôch a nech idú. Pretože farár má zodpovednosť za zvesť slova Božieho, za Krst a Večeru Pánovu, a aj celá dušpastierska činnosť jemu prislúcha. Ale títo vkrádači chcú farára a jeho povolanie obísť potajomky – sú to praví zlodeji a vrahovia duší, rúhači a nepriatelia Krista a Jeho cirkvi.

4. Tu sa nedá inak, ako to, aby tu oba regimenty, duchovný a svetský, usilovne začali konať. Duchovný stav musí ľudí neustále usilovne vzdelávať a im hore spomenuté jasne vštepovať, aby žiadneho vkrádača nepustili k sebe a spoznali ho ako diablovho posla. Nech sa učia pýtať: Odkiaľ prichádzaš? Kto ťa poslal? Kto ti prikázal, aby si mi zvestoval Slovo Božie? Kde máš poverenie a osvedčenie, aby sme poznali, že ťa ľudia poslali? Kde sú divy a zázraky, aby sme videli a poznali, že ťa Boh poslal? Prečo nejdeš za naším farárom? Prečo sa ku mne tak vkrádaš a ťaháš ma rôznych kútoch? Prečo nevystúpiš verejne? Ak si dieťaťom svetla, prečo pred svetlom utekáš?

5. Ja si myslím, že takýmito otázkami sa im dá poľahky ubrániť, pretože oni nedokážu dokázať ich povolanie. Keď vyučíme ľudí významu „povolania“, tak si s takýmito vkrádačmi poľahky poradíme. Veďme ich teda k tomu, aby o takýchto plížičoch povedali aj pánovi farárovi, a to je aj ich povinnosť, ak sú kresťania a chcú byť blažení. Pretože, ak tak neurobia, tak pomáhajú diablovmu poslovi a vkrádačovi ukradnúť farárovi (áno Bohu samému) jeho kazateľský úrad, Krst, Večeru Pánovu, duchovnú starostlivosť, k tomu ukradnú potajomky aj členov zboru a takto vyplienia a zničia zbor. Keby ľudia počuli takéto napomenutia, a rozumeli, že to má do činenia s „povolaním“, tak by mnohé zbožné srdcia na takýchto pokútnych kazateľov a prekrúcačov u pána farára poukázali. Lebo je ako hovorím, tam, kde sa začne hovoriť o „povolaní“, tam sa diabol začne triasť. Farár môže spokojne tvrdiť, že verejne vykonáva kazateľský úrad, prisluhuje sviatosť Krstu a Večere Pánovej, a stará sa o duše ako pastier právom. Jemu bolo nariadené, aby toto vykonával, a aby sa to u neho aj vyhľadávalo a od neho očakávalo. Ale cudzí vkrádači a prekrúcači sa týmto nemôžu chváliť a musia priznať, že prichádzajú ako cudzinci, aby sa zmocnili úradu niekoho iného. Toto by nemohol vykonať Duch Svätý, to dokáže len zlý diabol.

——-

pokračovanie nabudúce


[1] Kniha z roku 1530: O učení novokrstencov a ich tajomstvách. Odmietnutie založené na Písme Svätom. 

Leave a Reply