Starý rok

                                                       Starý rok

Ty si nás viedol, Bože láskavý

a v boji žitia Tys’ nám stál po boku.

Dals’ telu, dals’ i duši potravy

a nedals’ zhynúť v tomto starom roku.

A preto, keď sa dnes rok odberá,

my k trónu Tvojmu nebeskému zrieme

a v tichý sviatok tohto večera

ďakujeme Ti, Pane, ďakujeme!  Amen  /M.R./

 

Ž 136, 1-7, 16, 23-26:

(1) “ Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá naveky!

  1.   Ďakujte bohu bohov – lebo Jeho milosť trvá naveky!
  2.   Ďakujte Pánovi pánov – lebo Jeho milosť trvá naveky! 
  3.   Jedinému, čo robí veľké divy – lebo Jeho milosť trvá naveky!
  4.   Tomu, čo múdre učinil nebo – lebo Jeho milosť trvá naveky!
  5.   Tomu, čo rozprestrel zem nad vodami – lebo jeho milosť trvá   naveky!     
  6.   Tomu, čo veľké svetlá učinil – lebo Jeho milosť trvá naveky! 
  1. Tomu, čo ľud svoj viedol cez púšť- lebo Jeho milosť trvá naveky!
  2. Tomu, kto si na nás spomenul v našom ponížení, – lebo lebo jeho milosť trvá naveky!
  3. Oslobodil nás od našich utláčateľov – lebo Jeho milosť trvá  naveky! 
  4. Tomu, čo každému telu dáva chlieb- lebo Jeho milosť trvá naveky!
  5. Ďakujte Bohu nebies – lebo Jeho milosť trvá naveky! Amen.

 

        Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Krisotvi, milí priatelia!

 

     Pred šiestimi dňami sme slávnostne naladení začínali Služby Božie radostou výzvou: “Poďakujme – všetci spolu..”.Dôvod našej vďaky bol a zostáva jeden: Kristus, ktorý sa narodil!…Myslím, že táto vďaka stále trvá v nás. Preklenuje a spája aj starý rok, ktorý dnešnou polnocou skončí s novým rokom, do ktorého – Deo volente – vstúpime.

    Dnes nesvätíme cirkevný a kresťanský sviatok. Ale keďže sa svet pripojil k sláveniu Vianoc k nám, kresťanom, dnes sa pripájame k svetu my. Samozrejme, pripájame sa k občianskej spoločnosti v ktorej žijeme naším vlastným spôsobom. Nie inak, ako s poďakovaním a súčasne aj s prosbami k Pánu Bohu. Robíme tak na sklonku každého dňa a dnešný nie je výnimkou. Dnes však, spájame v našom vedomí skúsenosti viery ľudu Božieho SZ, vyjadrené v nádhernom 9O-tom žalme, ktorý sme spoločne spievali.  K nemu pristupuje aj slávnostná liturgia ľudu Božieho SZ zo Žalmu 136, ktorého časť si priblížime v kázni podrobnejšie. A potom, v  záverečnej liturgii pripojíme sa ku širokospektrálnej litánii prosieb biskupa Karola Kuzmányho”Za všetkých všade, prosíme ťa Hospodine”…. Modlitbou všetkých kresťanov, Otčenášom v staroslovienskom znení, si pripomenieme, že veríme a patríme k spoločenstvu svätých, ktoré nie je iba toto naše putujúce spoločenstvo a stádočko cirkvi, ale aj tí, čo nás predišli do večnosti a prebývajú s Kristom Pánom v sláve!  

 

     Dve slové budú teda dnes na prvom mieste v našom prejave: vďaka a prosba! Dobrorečenie-  a prosba o požehnanie. Oslava Toho, ktorý bol a zostáva ten istý a ktorého roky neprestanú, s prosbami k Tomu, ktorého milosť trvá naveky! 

 

    “Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo Jeho milosť trvá naveky”.

To je slávnosntý refrén na záver roku, ktorý nám bol popriaty k životu. Je možno prekvapujúce najmä to druhé pomenovanie Hospodina, ako “Boha bohov”. Dnes, na záver roka, sa totiž jasne ukáže rôzne zameranie, presvedčenie a rozličná viera ľudí vo svete. Na jednej strane je to viera v Boha Trojjediného – a na druhej strane pretrvávajúca a prítomná viera v rôzne božstvá a v rôznych bohov. Naša viera v Ježiša, ktorý nám ukázal Otca, Jeho milosť a lásku, má následný prejav napr. v novom kresťanskom letopočte a novom počítaní času. Svet však pozná aj mnohé iné počítanie času, iné kalendáre a iných bohov, ako je práve Kristus Pán. 

     Ale aj v krajinách a častiach sveta, kde kresťanstvo má významnejšie zastúpenie, zostávajú panovať a vládnuť rôzne božstvá a rôzni bohovia, ktorých Biblia pozná a menuje v časoch pred Kristom i po Ňom. Z tých najznámejších je to napr. veličenstvo mamony,  potom viera v rozličné sily, moci a mocnosti, až po človeka samého, ktorý verí, že je, či “bude ako Boh”!  Sčítanie ľudu, ktoré sa konalo v končiacom sa roku 2011 sa zameriavalo na  vierovyznanie a cirkevnú príslušnosť občanov – ale my vieme, že je to veľmi povrchný rámec, v ktorom sa stráca práve to najvnútornejšie založenie a zakotvenie človeka.

      

    V tomto skutočnom a reálnom mnohobožstve spoločnosti a sveta a v trvalom zápase rozličných vier i povier, rozličných svetonázorov, ale i domácich, rodinných i súkromných bôžikov jednotlivcov, zostáva naša viera ako jedna z mnohých. Raz rešpektovaná a inokedy nenávidená, podľa toho, ako človek miluje seba samého a ako nenávidí to, čo nie je z jeho sveta, alebo z tohoto sveta vôbec. Na to upozorňoval Ježiš Kristus svojich jasnou rečou: ”Svet nenávidí, čo nie je zo sveta”! Preto aj spoločenstvo veriacich, cirkev – nenávideli nielen zástancovia všetkých totalitných systémov, ale je tŕňom v oku aj súčasným tzv.liberálom. Nikomu dnes nevadí, ak niekto uctieva slnko, mesiac, hviezdy, stromy, vodstvá, zvieratá ako božstvá, ale proti Stvoriteľovi a Jeho vyjaveniu sa v Synovi zápas nekončí a žiadne prostriedky sa vevyberajú a nešanujú!

    

      Ako kresťania sme však spoznali a spoznávame, že “Hospodin 

je dobrý, že jeho milosť trvá naveky”. Poznávame a vyznávame, že on je Pánom pánov, i keď sa to zemským pánom nemusí vždy páčiť. Tie najväčšie divy, kotré nás obklopujú, boli a sú dielom Jeho prstov, Jeho myšlienok. On múdro, ba geniálne utvoril vesmír, nebo a zem, i to, čo ju napĺňa. Jeho Duch je vyvýšený nad celou zemou i všetkými vodami. Tam, kde ľudský rozum vidí zázrak, že z vody povstal život, tam viera vidí Ducha Božieho “nad vodami”. – A ďalej:  tam, kde ľudský rozum určuje ako rozhodujúcu vec ľudské poznanie o Bohu, o Ježišovi a Ducha Svätom, tam sa opäť On vznáša nad vodami a ukazuje, že sa jej nemieni vzdať v prospech nikoho. Zem je síce okupovaná padlým anjelom, Satanom, ale  platí, že ” Kristus sa narodil, nás a všetko vyslobodil od smrti večnej  i moci diabolskej”… 

 

    Naše osobné vyslobodenie a tak “výmena panstva”, začína pre nás v dare Kristovho Krstu Svätého. V ňom nám dáva Ježiš účasť na svojom kňazskom, prorockom i kráľovskom úrade a na svojom živote. Je priam symptomatické, ako začiatok a prenikanie tohoto Kristovho panstva, Jeho dobroty, milosti a lásky dvíha žlč  človeku, ktorý si zakladá na sebe! Ktorý hovorí o tom, čo on urobil, čo on dokáže, čo on zmenil a vykonal. Taký nevystojí Pána Pánov na Jeho tróne. O Jeho moci, dobrote a milosti, ktorá všetko predcháda  nielen že pochybuje, ale ju znevažuje a dehonestuje. 

   

   Žalmista nás vedie inak, a inou cestou! K chvále a oslave Stvoriteľa! K dobrorečeniu Tomu, ktorý všetko múdro učinil a súčasne nám dáva všetko z milosti, z lásky a preto, “lebo je dobrý”! Boh stvoril čas a až následne človek kalendár, ale kalendár iba  “zhruba” počíta  a habkajúco delí to, čo patrí Pánu Bohu v plnosti.

S Martinom Lutherom a jeho úprimnou, detinskou vierou smieme ďakovať za to, že i nás, “ako aj ostatné tvory On ráčil stvoriť, dal nám telo i dušu… a denne nás bohato zaopatruje všetkými potrebami pre život.”

 

          Vyznanie SZ žalmistu je cenné aj preto, lebo ukazuje na stále aktuálne Božie konanie, smerujúce k životu a jeho zachovaniu. Lebo človek, Pánom Bohom stvorený, bol a mal zostať  

od počiatku slobodný a nad všetko vyvýšený – okrem Stvoriteľa. Niesol a má niesť znaky pravej slobody a dôstojnosti.

     Božie konanie s ľudom Izraela je príkladom, vzorom a ukážkou Božích zámerov a ciest. To, čo je v tomto vzťahu rozhodujúce a typické, to sa týka všetkých národov. Preto nielen vyslobodenie z moci Egypta, ale aj pomoc pri prechode cez Červené more i  Sinajskú púšť, až po dar novej zeme v spoločenstve s inými, je zjavením Božej vôle s nami. Božie vedenie je predobrazom Božieho zámeru priviesť nás do slobody Božích detí, pod jeho vládou a panovaním. Neskôr Boh v Pánovi Ježišovi ukázal, že pozdvihnutie všetkých ponížených je nemenným Božím zámerom. “Jeho milosť trvá na veky” – smieme poznávať a vyznávať aj my dnes. Zneužitie moci, ktorá je človeku daná, Boh trestá tým, že ju nechá padnúť a človeku ju odoberie. Aj chlieb dáva všetkým, každému telu! Dáva ho dosť pre všetkých. Ak sa niekde niekomu nedostáva darov pre telo a dušu, je to následok a doklad zlého ľudského konania a ľudského sebectva. Je to prejav nemilosti a nelásky srdca človeka, nie Božieho srdca a úmyslu. 

 

     Milí bratia a sestry

      toto sú naše myšlienky aj na prelome rokov. Za chlieb každodenný, za úrody zeme ďakujeme každý deň a preto aj dnes. Tiež za naše pozvanie k slobode, ktorá nie je ľudskou svojvôľou, ako si niektorí naivne myslia, ale je Božím darom i úlohou. K poznaniu a naplneniu tejto úlohy nám ako spoločenstvu dáva Hospodin mnoho darov Ducha Svätého a svoje požehnanie. O tieto dary smieme aj dnes spoločne prosiť a dobrorečiť za všetko, čo sme z Božích rúk až doteraz prijali. “Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo Jeho milosť trvá neveky”. Ďakujme Bohu nebies, ktorý nás vo všetkom prevyšuje, ktorý však nikoho neponižuje, ale pripravil nám dedičstvo časné i večné. Preto stojme vo viere pevní, neklátiví a zakončime rok s vyznaním: “Dobroreč duša moja Hospodinu a na žiadne z Jeho dobrodení nezabúdaj” (Ž 1O3, 1-2). Amen

                                          Závierka Starého roku 2011 – Rovensko , Sobotište-    Ľ.Batka st.

Komentovať