Božie narodenie

                                                              Božie narodenie

Za milosť veľkú, čo svet raz zmôže,

chvála Ti Bože – chvála Ti , Bože !

Milosťou touto ráč srdcia vznietiť

a daj dnes svätiť – 

radostne svätiť! Amen  /M.R./

 

                                    Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry 

                                                            v Pánovi Ježišovi Kristovi!

 

     Prvé a základné posolstvo, ktoré sa viaže k Vianociam a ktoré vychádza z evanjelia, je posolstvo o možnosti prekonania strachu. “Nebojte sa !”...hovorí Boží posol tomuto svetu. Základom viery v Ježiša Krista ako Pána, nemá byť strach, ale radosť. Evanjelium, radostná správa o Kristu, znamená najskôr povalenie strachu, ktorý spútava človeka. Lebo stav človeka, ktorý prichádza na svet, je stavom hriešnika vyhnaného z raja. Je stavom neistoty pred Bohom, ktorý sa javí prirodzenému človeku ako nezmieriteľný nepriateľ. Základný pocit, a prirodzené vedomie o Bohu je obava a nedôvera pred Tým, ktorý je Pánom a Darcom života. Nám, evanjelickým kresťanom je tento pocit dobre známy z pocitov, ktoré hlboko prežíval mladý M.Luther ako mních v kláštore. Opísal ich ako tieseň a hlboko poctivé “hľadanie milostivého Boha”. “Ako nájdem Toho, ktorý je môj Stvoriteľ, ale ktorého sa ja obávam”?

M.Luther Ho našiel v evanjeliu: “Nebojte sa”! Našiel ho v Ježišovi Kristovi! Preto nám radí: Chceš poznať naozaj Pána Boha? Chceš vedieť, či je priateľsky nakonený svetu a človeku? Pozri sa nie do výšok neba, ale na zem. Skloň sa k jasličkám! Pozri do betlehemskej maštale! Pozri do plienok, aby si našiel a spoznal odpoveď- tu nájdeš poklad- Boží úsmev!

      “Nebojte sa”!- potrebuje počuť aj tento svet. Napríklad mladí ľudia, ktorí sa boja vstúpiť do manželstva, oženiť sa, alebo vydať sa. Skúsme počúvať ich dôvody. Zistíme, že ich hlavným refrénom je strach z budúcnosti. Ak žijú spolu – boja sa mať deti. Dôvody? Ako ich vraj vychovajú,  ako ich môžu zabezpečiť?! Iní hovoria, že majú strach priviesť ich do tohoto zlého sveta, plného hrozieb, zneužitia, drogových a iných závislostí a podobne. Dôsledok je jeden – postupné vymieranie národa i cirkvi. “Prázdne sú kolísky”…

     Aj starší a starí hovoria o strachu, keď vidia úpadok vlastných síl. Na koho a na čo sa ešte dá spoľahnúť?…Tí, čo sú v pracovnom procese zapojení naplno, hovoria o strachu zo straty zamestnania,  o vážnych obavách z budúcnosti, o permanentnej kríze…”Kríza” – podľa pôvodného významu slova znamená “súdny výrok”, súd. Kríza nie je príčina, ale násleodk niečoho, čo predchádzalo terajší stav!

     Tí, čo majú svedomie živé a citlivé na hlas Boží i hlas ľudí, tiež môžu mať strach z moci hriechu, keď s ap.Pavlom pravdivo a poctivo musia vyznať: ”Vo svojom duchu uznávam Boží zákon, ale  vo svojich údoch, v tele, vidím iný zákon – zákon hriechu. Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohoto tela smrti?!”  Aj pre tento strach a stav človeka, ktorý je vlastne stavom človeka “na úteku” pred  Bohom- je odpoveď vianočného evanjelia jedinečná a nenahraditeľná! “Nebojte sa, lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ”!

      Toto je Božie posolstvo, ktoré platí všetkým ľuďom. Akoby Boh hovoril: ”Neutekajte! Nebojte sa! A nesúďte predčasne…!” Preto si povedzme s betlehemskými pastiermi aj dnes: “Poďme až do Betlehema a viďme, čo nám oznámil Pán Boh!” Táto cesta, tento návrat je počiatok zmeny. Úsvit radosti, ktorý môže rásť do plného svitu svetla a slnka Božej milosti. Do dňa radosti, v ktorej smieme žiť, chodiť, pracovať a byť spolu v rodinách, v cirkvi, v spoločenstve s blížnymi.

   K tejto odvahe viery sme opäť vyzvaní aj v dnešné ráno! Po štedrej večeri a pobudnutí vo svetle vianočných sviečok Štedrého večera, s nádejou pohliadnime do betlehemských jaslí. Skôr však, vyžiadajme si k tomu pomoci v modlitbe Pánovej:

Otčenáš….

 

Text: 1 Ján 3, 1-6:

“Viďte, akú lásku  dal nám Otec, aby sme sa menovali dietkami Božími, a nimi sme. Preto nás svet nezná, že nepoznal Jeho. (2) Milovaní, teraz sme dietkami Božími, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je. (3) A každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa, ako je čistý On. (4) Každý, kto páše hriech, koná aj proti zákonu; hriech je prestúpením zákona. (5) A vy viete, že On sa zjavil, aby sňal hriechy, a v Ňom nieto hriechu. (6) Ktokoľvek zostáva v Ňom, nehreší; a ktokoľvek hreší, nevidel Ho, ani nepoznal”. Amen

 

       Milí bratia a sestry v Pánovi !

       

       Evanjelista a apoštol Ján, najmladší učeník Pánov, akoby predpokladal ľudské obavy a strach pri pohľade ľudí na Ježiša Krista. Preto povzbudzujúco hovorí: “Pozrie, akú lásku dal. nám Otec…”. V betlehemských jasliach je Božie osobné Božie vyjavenie, Božie slovo, ktoré sa stalo telom. Ježiš je stelesnená Božia láska.

Boh nie je vysokoučeným slovom o láske. On je láska. Nie je prúdom básnickch slov o láske, On je láska sama. Ak nejaké slová môžu vyjadriť to, čo videli pastieri, apoštolovia a mnohí iní svedkovia, je to naplnenie prorockých slov Izaiáša, : ”Ajhľa, panna počne a porodí syna..” a súčasne aj slov Micheáša: ”A ty Betlehem, Efrata, nijako nie si najmenší medzi judskými čeľaďami...”. Bet- Lechem, Dom chleba, začína sýtiť ľudstvo nebeským chlebom, nebeskou mannou. Tu vyšlo “splnko spásy” (Malachiáš), ktoré sa usmieva na svet úsmevom Nemluvňaťa. Početnosť a variabilita vianočných spevov, od jednoduchých kolied až po slávne skladky majstrov sú oprávnené. Všetky spolu sú vlastne odpoveďou na Božie konanie a slovo, ktoré “sa stalo”!  Všetky:  “o tom dive rozprávajú”...

 

     Pohľad na narodeného Božieho Syna si však vyžaduje aj určitú trpezlivosť, lebo Dieťa je v nedôstojnom prostredí. Žiadna katedrála ani palác – Boh si ustlal v jasliach, “na sene a slame”… Boh v plienkach! Oni sú obal, možno až príliš tvrdá škrupina orecha, v ktorom je skryté cenné jadierko. Nový život, ktorý chce byť naším životom! “Pozrite, akú lásku dal nám Otec”- povzbudzuje nás Ján a hovorí o sile tejto lásky. Boh nám dal svoju lásku v Synovi, “aby sme sa my volali- stali- Božími deťmi”.

     To je plodom, ovocím a cieľom tohoto Božieho daru. Aby sme boli synmi a dcérami Božími. Nie ľuďmi na úteku od Boha, od nášho skutočného Otca a od nášho domova a nášho dedičstva nám pripraveného. Boh chce, aby sme sa stali Jeho deťmi a tak aj dedičmi. To, čo Boh stvoril – patrí deťom. To, čo posvätil – posvätil pre nás. To, čo sa snažil a snaží diabol s jeho anjelmi uchmatnúť a privlastniť si – On vracia nám. “Goliáš”– lúpežník, sám je olúpený o korisť, ktorú si privlastnil . Vianoce majú v sebe aj skrytý Boží humor! Všetko nám vracia a ponúka Otec v Kristu – v Synovi. Tak si to pripomínme v známom, hymnickom chorále: ”Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa!..”(pôvodné znenie v češtine).

   Aj to, čo sme sami spôsobili naším konaním, naším odchodom z domu Otca, On napráva tým, že nám ponúka zmierenie a odpúšťa nám náš dlh, ktorý sme spôsobili našou ľahkovážnosťou. “Boh je zmierený, svet je vykúpený, radujme sa, radujme sa, kresťania”- spievame oprávnene slovami ukrajinskej koledy.

     Milí bratia a sestry! Božie deti! “A nimi sme”- svedčí Ján. Nimi, deťmi Božími, sme sa nenarodili – ale nimi sme sa “stali” novým, duchovným znovuzrodením v Krste Pána Ježiša Krista. Je to Krst celej Trojice Svätej a dar jej lásky. To znamená, že sme nimi neboli. Nimi sme sa stali milosťou Božou, skrze dar Vianoc, skrze Pána Ježiša Krista a Jeho zníženie sa k nám. Nimi sme dovtedy, kým za toto dedičtsvo ďakujeme a vážime si ho, kým sa ho ľahkovážne nevzdávame. Kým zostávame v “dome nášho nebeského Otca”, v cirkvi Ježiša Krista. Kým sa nestaneme ľuďmi, ktorí povedia: Otče, daj mi môj podiel, hneď tu a teraz a ja urobím so svojím životom čo chcem sám…Zostaňme v spoločenstve a v dome nášho Otca!

   

   “Svet nás nepozná” – hovorí Ján o Božích deťoch, o Božej cirkvi, o spoločenstve veriacich. Nepozná a neprijíma ho, lebo nepoznal a neprijal Toho, ktorý je obsahom a pravým Darom Vianoc. Pre svet je vždy celá cirkev v takej polohe, ako jej Pán. Svet vidí vždy iba ten obal. Niekto vidí iba maštaľ, niekto iba jasle, alebo prípadne len plienky. Uznávame, že to nie je nejaký vábny obal. Ide o plienky, ktoré sa neskvejú prvotnou belobou – ale aj tu sa treba pozrieť ďalej, do toho “obalu”. Lebo v cirkvi je v Slove a Sviatostiach Ježiš Kristus prítomný stále. Obal treba čistiť, oprať- preto platí: cirkev má byť stále opravovaná ( ecclesia semper reformata). 

 

      Bratia sestry v Pánovi ! 

     Základné rozhodnutie Božie už padlo. Boh prišiel do tohoto sveta, k nám, ľuďom na úteku a skrze Krista nás hľadá. Pobáda a povzbudzuje nás k trvalej dôvere voči hlasu nášho dobrého Pastiera. “A každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa, ako je čistý On”. On – je poklad, On je vždy to pravé a čisté zlato, ktoré nie je znehodnotené ani v plienkach, ale ani vtedy, keď ho nosíme v našich srdciach. “ Zlato zostáva zlatom, aj na ruke, či na hrudi padlej ženy, alebo muža”.

   Pán Ježiš neprišiel a nenarodil sa preto, aby nás, ľudí na úteku, odsúdil v našom stave: v páde a v hriechu. Apoštol Ján  svedčí o tom, čo sám spoznal a prežil. “Hriech je prestúpením Zákona”. Zostáva hriechom a vzburou, ale Ježiš prišiel preto, abynás očistil od hriechov”. Aby sňal hriechy a ich jarmo z nás. Boží Syn je preto našou radosťou a nádejou, že ako Božie deti spoznáme a uvidíme Boha “tvárou v tvár”. Kristom premenení tak, aby sme mali účasť na sláve Boha Otca Stvoriteľa a Pána večnosti. Áno, právom spievame: “Dobrý Pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil”...To je dôležité posolstvo pre svet, pre každého z nás. A je to aj “radosť nad radosti”, (ES 55) ktorá má trvať a prebývať v nás trvalo.

      

     Odvaha, vydať sa do Betlehema, odvaha skloniť sa nad pred Božím Dieťaťom a Synom panny Márie, odvaha prijať Ho ako Spasiteľa, ktorý prišiel od Boha, je obohatením a netušeným prínosom pre každého človeka. 

      Nech nás nepohorší žiaden spôsob Jeho príchodu k nám! Ani ten prvý – v maštali, ani príchod v Slove zvestovanom v cirkvi. V Slove zabalenom v svedectve evanjelistov, apoštolov, služobníkov cirkvi a služobníkov Kristových. Veď tento poklad “máme vždy iba v hlinených nádobách”, ako to za všetkých vyznal apoštol Pavel. Hľadajme a viďme obsah, nie vonkajší obal! Nech nás nepohoršuje slovo rozhrešenia, zvesť o odpustení našich hriechov z milosti – toto slovo je pravdivé. Boh ho položil pred nás tak, aby sme Ho bez strachu, obáv a nedôvery mohli prijať s veriacim srdcom. Nech nás nepohoršuje ani ten nebeský dar, podávaný nám v chlebe a víne. S nimi, s darmi neba i zeme, prijímame Jeho telo a krv, Jeho čistý a svätý život, ktorý nám slúži  k životu večnému.

     

     To všetko, a k tomu ešte mnoho lásky a milosti nám dáva a ponúka Boh v Synovi. V Slove, ktoré sa stalo telom. “Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne”, – povedal Pán Ježiš Kristus. Preto “postojme dnes pri jasliach v Betleheme”  v duchu a v pravde a príjmime nám narodeného Pána! Amen.

                                         1. sviatok vianočný -Božie narodenie- Sobotište 2011    Ľ.Batka st.

 

Komentovať