Svetlo do tmy

                                                       Svetlo do tmy

  

Jak v Betleheme, tak i u nás, Pane,

naroď sa, naroď, láska prečistá!

Nech jasné svetlo pravdy Tvojej vzplanie… 

stojíme opäť- kol Tvojho ohnišťa.

Tak spoznáme – i naši milovaní,

že hradby naše len tak obstoja…

Ó, vitaj, vitaj i dnes medzi nami,

Predivný radca, Knieža pokoja! Amen (M.R.)

 

Iz 9, 1-6:” Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo, nad tými ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. (2) Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť. (3) Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. (4) Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa. (5) Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. (6) Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí”. Amen

      

      Drahí bratia a sestry v Pánovi, milí priatelia!

    

      V príbytkoch a v domácnostiach, v kostoloch i na uliciach miest, všade okolo nás sa dnes rozsvietilo množstvo sviečok a svetielok. Tie prvé sa začali zapaľovať už s príchodom adventu a postupne ich pribúdalo viac a viac. V dnešný večer sa zapália všade, v každom dome. – Oprávnene. Udalosť, na ktorú upozorňuje táto vianočná svetlohra je tak veľká a jedinečná, že tých svetiel a svetielok nie je nikdy primnoho. V sviečkach a svetielkach, ktoré ľudia zapaľujú v zhode a súzvuku temer všade okolo nás i vo svete, je vyjadrená túžba človeka po svetle. Túžba mať svetlo a žiť vo svetle. Je to všeobecná túžbu po živote a po jeho trvaní. Ale aj túžba po živote čistom, prepálenom očistným ohňom. 

    Bojíme sa najmä veľkého, zničujúceho ohňa. Bojíme sa plameňa, ktorý nevieme uhasiť, ale túžime po svetle, ktoré ticho žiari, jemne hreje a ktoré ukazuje cestu. Túžime vedome či podvedome po tom, aby trvala a pokračovala chvíľa, znamenajúca zrod všetkého, keď  do ničoty zaznelo slovo: “Buď svetlo!-A bolo svetlo”.(1 M 1,3) To svetlo znamenalo počiatok všetkého. Iskričky tohoto svetla zapálili kedysi aj horiaci ker pred Mojžišom. Ker, ktorý “horel a nezhorel” 

(2 M 3,2)!  Z ktorého zanelo: “Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto na ktorom stojíš, je posvätá pôda”.(2 M 3,5) To hovoril Ten, “ktorý vždy bol, ktorý je a ktorý príde”.(Zjav 1,8) Tak začala cesta k životu jedného v slobode a dôstojnosti jedného národa, ktorý ani nebol národom, ale sa ním stala, ktorí neboli dokonca ani ľuďmi, iba tzv. nástrojmi bučiacimi-otrokmi. 

      

     Pohľady všetkých ľudí a národov sa vždy upierali  smerom hore. Na žiariacu oblohu. Tu sa snažili nájsť zdroj života. Raz v slnku, raz v mesiaci, alebo vo hviezdach. Akokoľvek ich vzývali, obetovali im všetko, tieto svetlá mlčali ako sfinga. Neodpovedali. Napriek silnej žiare slnko iba oslepovalo a hviezdnaté nebo bolo chladné. Do všeobecnej túžby a hľadania zazneli však aj interesanté a jedinečné hlasy. “Výjde hviezda z Jákoba” (4 N 17,24)…Výjde aj iné slnko: “Slnko spásy” (Mal 3,20). Východ a príchod Slnka spásy oznámilo jasné svetlo hviezdy nad Betlehemom v tú noc, keď sa plnilo aj slovo proroka Izaiáša: “Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný”. Na Jeho počesť, na pamiatku Jeho narodenia a príchodu, ako prejav vďaky, lásky a úcty zapaľujeme to množstvo svetiel. 

     

Iste – nie všetky majú tento zámer a cieľ. Vieme, že mnoho ich je zapálených iba zo zvyku. Mnohé sú zapálené len ako dekorácia… Ale všetky majú predsa len jedno spoločné! Vyjadrujú túžbu, aby odstúpili od nás všetky temné veci, temné noci a temné dni”.

        Tmy a temnoty okolo nás i v nás je mnoho. Skúsenosť hovorí: Noc – má svoju moc. Má svoju neraz hrozivú a desivú silu. Nie je to moc dobra, pravdy, alebo moc lásky. Tmu národov a tmu v ktorej chodia naši blížni, si nie vždy a nie všetci uvedomujeme. Ale keď prídu napr.choroby, ukazuje sa ľudská bezmocnosť. Nemoce nenavštevujú len starých, ale aj deti. Aj oči mladých ľudí možu pohasnúť. Môžu aj nečakane zhasnúť. Ľudských očí, ktoré nežiaria, ale sú smutné, je mnoho. Hustá tma nastáva a prichádza tam, kde hasne život nášho blížneho. Zostáva panovať tam, kde nie je prijaté ponúknuté Svetlo zhora. Kde sú zabuchnuté dvere pred Tým, ktorý pravdivo hovorí: “Ja som svetlo sveta! Kto mňa nasleduje nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.” 

    

     Dnes radostne a s najkrajšími pocitmi šťastia a blaha slávime príchod jedinečného, veľkého Svetla do každej tmy. Nanovo nám zneje posolstvo: “Nebojte sa, lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán”! (Lk 2,10) –  On je Ten, o ktorom tí, čo Ho osobne poznali a rukami sa ho dotýkali vyznali: “Bolo pravé svetlo ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. Ním povstal svet  –  Do svojho vlastného prišiel a jeho vlastní ho neprijali.” ( J 1,9-11)

     Život, ktorý “zostáva trúchlivou fraškou, maximálne krásnou tragédiou”, ako to vyslovil S.Weinberg, súčasný americký vedec, agnostik a ateista, Steven Weinberg v knihe: Prvé tri minúty –  zostáva tam, kde tomuto Svetlu nedovoľuje človek svietiť. Je to ľahké – nedovoliť Mu zasvietiť a prežiariť našu tmu. Lebo to Svetlo a Knieža je ako dieťa. Jeho moc, ktorou nás chce odzbrojiť a pozvať k pokoju a radosti, je – úsmev Dieťaťa. Plač novorodenca. Je v plienky, v záhyboch ktorých sa neskrýva žiadna zbraň. Aby nám zasvietil, treba Ho najskôr prijať. Prejaviť Mu plnú dôveru, že prináša a dá svetlo do nášho života.

     

     Tma nelásky panuje v mnohých našich vzťahoch. Sami tomu nerozumieme! Nechápeme, ako sa ľudské slová a city dokážu rýchlo zmeniť na tmu a chlad, ba i nenávisť. Na chlad a nezáujem o blížnych, dokonca i najbližších. Všetci by sme to chceli zmeniť a venujeme tomu všetko možné úsilie. Nepochybne:- Vôľu k dobrému máme! Vôľa k životu v láske, v porozumení, v pokoji a po tichom ľudskom šťastí nikomu nechýba!  Ako je potom možné, že žijeme akoby “v temnej krajine”?  Temnou krajinou myslí prorocké slovo nielen územie, ale aj srdcia ľudí. Ako je možné, že pri vynaložení toľkých prostriedkov, umu a práce rúk “chodíme v tme” ?!  Že tápeme a nevieme ako ďalej v ekonomike, v mierovom spolužití národov v Európe a vo svete?  Znova a znova sú nám kladené pred oči rôzne katastrofické scenáre budúcnosti a cesty do tmy. Nie sme dosť múdry, vzdelaní či skúsení? To iste nie – a predsa v tak mnohých veciach pripomímame ľud, ktorý chodí v tme. Tak vidíme prítomnosť, tak pozeráme na zajtrajšok. Bojíme sa nového dňa. Obávame sa nového roku, bližšej i vzdialenejšej  budúcnosti. Napriek množstvu darov a všeobecného dostatku, končia mnohí v tme skepticizmu a trvalej nespokojnosti. Chodíme a žijeme v strachu: Čo ak “nebude lekára  nielen v Gileáde” , ale aj v našich nemocniciach? Budú k dispozícii  zdravotné sestry, ošetrovateľky, diakoni, konajúci službu Štefana, Nikánora, Zuzany a im podobných?

    

     Dnes, tak ako na betlehemsých poliach v onú svätú noc prichádza k nám ponuka Svetla, ktoré svieti a hreje v každej tme.  Ponuka lásky: “Syn nám je daný!” Poslaný, aby nám slúžil. Aby bol naším Spasiteľom: Vodcom, Záchrancom a Vykupiteľom zo smrti. Aby rozmnožil radosť pre všetkých. Neprišiel proti nám, ale pre nás. Prišiel ako Otcom zasľúbený Immanuel, Boh s nami!  Aby vládol mocou lásky. Mocou slova, ktoré je očistným plameňom.  Plameňom a hrozbou je iba pre hriech, lož a nenávisť a každé zlo. Pre človeka je ale ponukou života. Oddeliť hriech od hriešnika, dokáže iba On.

Boh Otec vyhlásil Jeho príchodom permanentné voľby, aby sme sa pripojili k Nemu. Aby Jeho Syn, Ním darované a obetované Dieťa vládlo. Smieme mu prejaviť dôveru tým, že bude naším Pánom. Iba tak bude palica na našom chrbte dolámaná…Iba tak   zvíťazíme nad každou zlou mocou. Ako keď mladý Gideon so svetlom pod hlinenou nádobou s nemnohými priateľmi zahnali lúpežných Midjáncov na útek. Spolu so Svetlom – nie bez Neho- môžeme získať radosť a pokoj. 

    

    Uznávame a vyznáme aj v dnešný Štedrý večer, že je nám daný: Predivný radca”. Dieťa v jasliach. Ale Jeho rada je jedinečná: Urob zo svojho rozumu, duše, srdca jasle pre Mňa! Pozvi ma k svojmu stolu! Je tu sľub, že nebude prekážať, ani kričať – bude slúžiť. Spoznáš tak Jeho moc ako moc lásky a zdroj lásky, ktorú hľadáš! On vie, ako ju vždy hľadá každý z nás, aj ty, milý brat, sestra, milý priateľ, dieťa, či dospelý! Jeho svetlo je od večnosti a vedie i nás k večnosti Ním pripravenej. Pred Jeho trónom znie pieseň víťazstva, ktorú začali spievať anjeli, poslovia od Boha a ktorej refrén sa naučili jednoduchí pastieri i múdri od východu: “Sláva na výsostaich Bohu a na zemi pokoj ľudu dobrej vôle”! 

(Lk 2,14)

     

    Aj dnes, tak ako vždy nám ponúka svoj život a program pokoja. Nech nás nemýli, že potomkov Herodesa, Judáša a farizejov je tak mnoho… Že “sa zoskupujú zemskí králi” a mocní tohoto sveta sa “stále radia” (Ž 2), ako Ho vystrnadiť z nášho vedomia, z nášho srdca, z nášho života, zo života našich detí, i z našej krajiny…Tento boj tu je a neustáva ani počas sviatkov. Ako odpovedať? Čím sa vyzbrojiť? Ako naložiť s nepriateľmi – to nás učí nanovo Knieža pokoja. Nebeský Pán a Kráľ, ktorý je súčasne aj naším najvyšším Kňazom. On nás pokrstil svojím Krstom a vždy nanovo pomazáva olejom svojho Ducha Svätého. Je z potomstva kráľa Dávida, ale Jeho skutočný pôvod je vo večnosti. Jeho trón je založený na práve a spravodlivosti, upeňovaný mocou odpúšťajúcej lásky. Mocou milosti a pravdy, ktorá víťazí a zvíťazí! -”Horlivosť Hospodina to urobí”!

     Preto – nech svietia svetlá všade na Jeho počesť a oslavu. Nech však horia najmä vaše srdcia tak, ako srdcia emauských učeníkov. Títo pútnici na úteku, zajatí strachom po stretnutí s neznámym spolupútnikom vyznali: “Či nehoreli v nás srdcia”, keď hovoril s nami a my s Ním? Keď sme zasadli s Ním k stolu a On lámal chlieb? Ten neznámy a predsa známy, narodený Ježiš, Spasiteľ, nech je teda prijatý aj k nášmu a k vášmu stolu. Nielen k tomu  dnešnému štedrovečernému, ale k stolu u vás každodenne prestieranému. Nech je u nás i u vás trvalý Hosť, ktorý sa stane naším Hostiteľom. Nech k Jeho pocte a chvále zasvietia sviečky na zelených stromkoch, hlásajúcich nádej, že: “Svetlo prišlo na svet”. Nemusíme žiť a byť v tme, ani bývať v temnej krajine! Vianočné vône nech naplnia naše srdcia tak, aby sme sa z Otcovej milosti aj my stali “vôňou Kristovou” v tomto svete. Nech nás sprevádza dnes, zajtra i naveky: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Nám darovaný Syn Boží, nám narodený Kristus Pán! Amen. 

 

                                             Štedrý večer 2011- Sobotište a Rovensko –  Ľ.Batka st.

Komentovať