Vykupiteľ sa nezmenil…
IZ 63, 10.15. a 16:
” Ale oni sa priečili a zarmucovali Jeho svätého Ducha. Vtedy sa im zmenil na nepriateľa. On sám bojoval proti nim. (15) Pohladni z nebies a viď, zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je tvoja horlivosť a moc? Pohyb Tvojich citov a Tvoje zľutovanie sa mi odopierajú. (16) Veď Ty si Otec náš, lebo Abrahám nevie o nás a Izrael nás nepozná. Ty Hospodine, si Otec náš, Tvoje meno od pradávna je Vykupiteľ”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
“Rosu dajte nebesá hora a oblaky nech lejú spravodlivosť!- Otvorteže sa brány večnosti! Haleluja!”– To sú prosby a túžby ľudí ako ich poznáme už z prostredia ľudu SZ a ktoré prevzala aj NZ cirkev. Vyjadruje sa v nich túžba po príchode Božieho kráľovstva, spolu s Jeho Kráľom. “Kiež by si pretrhol nebesá a zostúpil” (Iz 64,1) – znie túžba ľudu SZ dodnes, keďže neprijal Mesiáša v osobe Ježiša z Nazaretu. Cirkev Kristova očakáva však už druhý príchod svojho Pána. V 1. adventnú nedeľu sme si pripomenuli, prvý príchod Pána Ježiša v ľudskom tele. Začal sa “inkarnáciou”- vtelením večného Božieho Syna, skrze Ducha Sätého v telo panny Márie. Prijali sme úlohu poznávať Hospodina. Poznať Ho vždy v Jeho Synovi.
Dnešná druhá adventná nedeľa má pre nás zvesť, ktorá to prvé poznanie dopĺňa a upresňuje. Pán Ježiš ako Mesiáš, Kristus Pán a Spasiteľ totiž nielen prišiel, ale On aj stále prichádza. Naše prosby, modlitby a túžby, aby prišiel a bol s nami, nesmerujú do hlbiny a prázdnoty vesmíru, ale pred trón Boží a Kristov! Smerujú k nášmu nebeskému Otcovi a Tomu, ktorý sa stal človekom pre nás a pre naše spasenie. On však bol aj povýšený do slávy neba a sedí na pravici moci Božej. Boh nie je tak nedoslýchavý, aby nepočul svoje deti a nie je tak necitlivý, aby na ich prosby neodpovedal.
Ak nastane niekedy problém v komunikácii s Bohom, problém nie je na strane Božej, ale je vždy na strane človeka. “Porucha nie je v Božom prijímači”, ale v našom “vysielači”.
Nie je až tak veľa tých, ktorí sa modlia:” Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja…” Medzi modliacimi sú, žiaľ, nepochybne aj takí, ktorí to s príchodm Božieho kráľovsta, príchodom jeho Kráľa a Božou vôľou nemyslia vážne. Dôvod je ten, že človek chce neraz presadiť iba vôľu svoju a chce byť zvrchovaným pánom nad všetkým. Neraz sú modlitby, ktoré síce znejú z úst ľudí- príliš formálne, a dokonca aj neúprimné.
Pán Ježiš zasľúbil svojej cirkvi trvalú prítomnosť. Nie síce telesnú a viditeľnú, ako počas svojho zemského prebývania, ale prítomnosť skrze Radcu, Utešiteľa a Pomocníka Ducha Svätého. “Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni” – povedal Ježiš svojim apoštolom a spoločenstvu, ktoré tu na zemi povoláva, zhromažďuje, osvecuje i posväcuje. “Kde sa dvaja, alebo traja zídu v mojom mene, tam som ja medzi nimi”. Aj ľud SZ mal viaceré sľuby z Božej strany! “Ja im budem Bohom a oni mi budú ľudom”! To bolo základné rozhodnutie Hospodinovo. Ale mnohí Boží proroci a medzi aj prorok Izaiáš museli vyznať tak, ako to počujeme v dnešnom slove: ”Ale oni sa priečili! Oni zarmucovali Jeho svätého Ducha”.
Dnes nám prichodí vyznať a v pokání si uvedomiť, že nielen ľud SZ sa často priečil Božej vôli a že priam zarmucoval Jeho svätého Ducha. Aj v cirkvi, v jej dejinách, ale aj dnes vidíme jasne odpor niektorých voči Božej vôli. Mnohí robia často pravý opak toho, čo by mali. Akoby chceli ukázať: takúto ja mám slobodu a ja si vždy budem robiť čo ja chcem. Cirkev má vo svojich spevníkoch, modlitebných knihách a cirkevných agendách síce pekné návody na pravé modlitby a piesne, vďaky i prosby k Pánovi. Siahame aj po dedičstve modlitieb so Žalmov, alebo po tých tých slovách, ktoré sme na úvod vypočuli, ako zneli z úst svätých Božích v Izraeli: ”Pohliadni z nebies a viď!” Lenže Pána Boha nemožno podvádzať, alebo oklamať. On vždy jasne počuje, vidí, a súdi!
Izaiáš povedal dôležité posolstvo svojim súčasníkom, ktoré je však trvale platné. Ak je zbožnosť povrchná a formálna, je “zarmucovaním ducha Božieho”. Pán Ježiš odkázal cirkevnému zboru v Laodikei: “Znám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci-Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa z úst”. (Zj 3,15-16)
Izaiáš to oznámil takto: “Vtedy sa im zmenil na nepriateľa. On sám bojoval proti nim”. To sa stalo ľudu SZ. Ale to sa stalo aj NZ ľudu.To sa deje aj dnes! Ježiš Kristus, ako Pán, ktorému Otec všetko zveril, prichádza ako sudca, aby súdil a odsúdil nielen každú nespravodlivosť a podlosť, ale aj povrchnú, pozlátkovú zbožnosť. Ten, ktorý sľúbil bojovať za nás – môže byť aj proti nám! Vzdiali od nás svoje požehnanie.
Ľudstvo sa dnes chváli vedou a technikou, a ona sa obracia proti nám. Máme veľa vecí a vysokú životnú úroveň, ale málo lásky. Veľa sudcov, právnikov a prokurátorov, ale málo spravodlivosti. Veľa lekárov, ale choré zdravotníctvo. Veľa celebrít, ale málo osobností. Veľa škôl, ale málo múdrosti, mravnosti a ľudskosti. Veľa sexuálne aktívnych mužov a žien, ale rodiny a národ vymiera. Veľa hudby a piesní, ale málo radosti. Veľa slobody, ale málo zodpovednsoti.
Možno si teraz niekto povie: to nie ja! To nie my! To tí druhí zarmucujú Ducha Božieho! Možno je to tak. Ale smutné je aj to, že my kresťania často mlčíme. Že iným “nesvedčíme o tých veciach”, o ktorých treba! Nerobil tak boháč, ktorý nechal chudáka Lazara ležať predo dvermi hladného a vredovitého, len čo “psy prichádzali a lízali mu vredy ”. Dobré veci nerobili ani jeho bratia. Až v mukách podsvetia, vo večnom plameni pekla , pripravenom diablovi a jeho anjelom precitol! Pošli, otec Abrahám, Lazara, “nech im svedčí o tých veciach, aby neprišli aj on na miesto múk”! ( Lk 16,28) – Odpoveď Božia bola a je rovnaká: “Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú” (v.29)! My máme nad to všetko Kristov príklad a Jeho slová: “Ja som dobrý pastier. Znám svoje a mňa znajú moje..” (J 10,15).
Advent má aj takýto rozmer. Ovce počujú a poznajú hlas svojho Pastiera nasledujú Ho. Ježiš Kristus nielen prišiel, ale aj prichádza!Prichádza aj cez oslovenie skrze Mojžiša a jeho Zákon. Cez mnohé mocné činy v prospech záchrany utláčaných v Egypte. Cez toho Mojžiša, ktorého povolal k službe z horiaceho kra slovami: “Som, ktorý som” a s ktorým potom kráčal cez púšť do zasľúbenej zeme a vždy nanovo dokazuje, že “jeho meno je odpradávna Vykupiteľ!
Prichádza a hovorí aj skrze prorokov SZ.
Avšak stalo sa to, čo Izaiáš musel smutne vyjadriť takto:
“Vôl pozná svojho gazdu i osol pozná jasle svojho pána, Izrael nepozná, môj ľud nechce chápať!! (Iz 1,3) Ježiš hovoril a stále hovorí aj ústami NZ Eliáša – totiž Jána Krstiteľa: “Pokánie čiňte”! Slovami apoštolov a evanjelistov, svojich svedkov a cez svoju cirkev. Ale aj cez všetkých núdznych a slabých, s ktorými sa On stotožňuje a solidarizje. Hladný som bol a dali ste mi jesť!…
Z prostredia cirkvi počuť neraz podobné hlasy, ako zneli už v SZ Izraeli:-” Pohliadni z nebies a viď! – Kde je Tvoja horlivosť a moc? Pohyb tvojich citov a Tvoje zľutovanie sa mi odopierajú!”(v.15)
Namiesto pokánia a zamyslenia sa nad vlastnou horlivosťou, nad hĺbku našich citov a našou vernosťou – prichádza príliš často obviňovaie Pána Boha, Pána Ježiša Krista a celého spoločenstva cirkvi. Apelujeme na Božie city, Božiu vernosť – sami bez citu a s ochladnutou láskou.
V tejto situácii je schodná iba jedna cesta. Potreba zmeny myslenia na našej strane. Uvedomenie si hriechov, vín, oľutovanie a snaha o nápravu z Božou pomocou. Tam, kde túžime, aby sa toto začalo diať, Pán Ježiš prichádza už dnes a teraz. Prichádza so svojím odpustením, s pomocou a milosťou. Jeho meno odpradávna je a zostáva: Vykupiteľ! Je to príchod v slove rozhrešenia, i v daroch Jeho Svätej Večere. Tu všade znie a platí: Ja som s vami, po všetky dni, až do konca sveta!
Dnes sme opäť vyzvaní k pokániu a k spovedi! K pokore i dôvere, že Ten, ktorého meno je odpradávna: Náš Vykupiteľ – sa nezmenil! Je zachraňujúci, plný milosti a odpustenia. Je Darca pokoja, povzbudenia vo viere a tak posilnenia na ceste k Jeho druhému príchodu v sláve! Amen.
2.N.adv.- SLB s VP- 4.12.2011- Rovensko a Sobotište- Ľ. Batka st.
Slovak