M.Rázus: K Tebe, Kriste, zrieme.

Martin Rázus: K tebe, Kriste zrieme.

Jak Ján zo žalára – k Tebe, Kriste zrieme,

Teba vyčkávame, k Tebe putujeme…

Tys’ ten, Tys’ ten iste, koho ľud Tvoj  čaká

keď ho  morí bieda, trápi bolesť všaká!

Pohľad Tvoj  je liekom chorému, čo klesá,

radostná zvesť Tvoja  slabým zvestuje sa:

Tys’ ten, ktorý kráča ticho v ťažké boje

za svet Tvojho ducha – za kráľovstvo svoje!

Nechže Tvoja pravda nájde u nás sluchu,

na mysli nás zmocní – zmocní i na duchu,

a nech slovo Tvoje v žitia nebezpečí

našich smutných teší, našich chorých lieči!

Radostná zvesť nech nás všetkých pevne spája

doma, jak i s tými, čo šli vo  svet z kraja!

Daj im srdce čisté, myseľ sviežu, jarú,

chráň ich od nešťastia – z práce popraj zdaru!

Tvoj duch nech nám svetlom, čo tma neuháša,

by nám bola milšia chalúpočka naša,

v nej pri zdraví, sile na duši i tele

našli by sme chleba – rástli by sme v diele.

Potechy praj z dietok, udrž mládež v cnosti,

tak nás všetkých z lásky svojej rozradosti:

nechže časy tieto k osohu nám slúžia,

srdcia naše mäkčia – vôľu našu túžia –

a my hľadíme ta, zkade zrak Tvoj  svieti.

Tys’ ten…príjm nás,Pane, ako svoje deti! Amen.

/ z Antológie slov. evanj.poézie- dr.E.B.Lukáč, Tranoscius 1936/        Požehnaný čas adventný!

Komentovať