Advent

Keď cez deň šedé hmly sa prelievajú,

rána sú mrazom stuhnuté,

advent tu! – k večernému jeho taju

patrí chrám, spev, vzdych, kľaknutie.

Kľakáme vďačne, Kriste, pred Tebou,

príď aj k nám v sláve, príď k nám s velebou!

  

Kým prídeš znovu, je čas našej viery,

vážiť si slovo presväté

a ono prenikne, až človek celý

túži žiť jak Ty na svete,

čas viery, borby, našich zápasov,

čas rastu, dozrievania do klasov.

Kým prídeš znova, našej lásky čas tu,

milovať Boha, človeka,

nech plody z toho povyrastú,

čo srdcom denne preteká,

a hoc čas prejde, nie je stratený,

zostáva láska s nami na zemi.

  

Kým prídeš, nádeje, hľa našej čas tu,

čo si nám sľúbil, splníš sám.

Kiež lampy viery nevyhasnú,

keď blízko Ty si, Ženích – Pán.

Kľakáme i dnes, Kriste, pred  Tebou,

príď aj  k nám v sláve, príď k nám s velebou!

 

Andrej Hajduk

Prevzaté z antológie básní z tvorby slovenských evanjelikov: Nad obzor.

Vydal Tranoscius 1991

Komentovať