Prepodivné veci videli sme dnes

                                     Prepodivné veci videli sme dnes

Lk 5,17-26 

Raz, keď učil, sedeli tam farizeji a učitelia zákona, ktorí sa boli zišli zo všetkých galilejských a júdskych mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval.(18) A hľa, mužovia niesli na nosidlách porazeného človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho. (19) Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom, a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša. (20) Keď Ježiš videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. (21) Nato zákoníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúštať hriechy, ak nie sám Boh? – (22) Ale Ježiš znal ich myšlienky, odpovedal im a riekol: O čom premýšľate v srdciach? (23) Čo je ľahšie povedať: odpúšťajú sa ti hriechy!, a či povedať: vstaň a choď? (24) Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúštať hriechy na zemi, – povedal porazenému: – Hovorím ti: Vstaň, vezmi si nosidlá a choď domov! (25) Zaraz vstal pred nimi, vzal, na čom ležal a odišiel domov, velebiac Boha. (26) A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes.Amen.

       

                      Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

 

Dnešnú nedeľu svätíme v našom spoločenstve cirkevného zboru ako krstnú nedeľu. Po dlhšom čase opäť môžeme v rámci Služieb Božích pokrstiť dieťa, dcérku kresťanských rodičov. Stane sa tak aj Božím dieťaťom, Božou milovanou dcérou a dedičkou Božích zasľúbení. Popri slove Písma, smieme byť dnes účastní aj sviatostného konania Božieho, skrze Ducha Svätého v kresťanskom, t.j. Kristovom Krste.

        

Tu si môžeme uvedomiť hneď v úvode dve veci. Najskôr skutočnosť, že aj my sami sme boli tým istým Krstom pokrstení a prijatí za Božie deti, synov a dcéry Božie. Aj nám dal Trojjediný Pán Boh tie isté dary a to isté zasľúbenie, ktoré aj dnes  bude znieť od krstiteľnice: “Kto uverí a bude  pokrstený, bude spasený.. (Mk 16,16).

Tu, v Krste svätom sa začína a rodí náš život v osobnom vzťahu k Pánu Bohu, skrze Ježiša Krista, Jeho Syna a nášho Pána. Krst svätý je duchovným znovuzrodením človeka, ako to chce a hovorí Pán Ježiš: “ Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. ( J 3,5) Tak to vyjadril Pán Ježiš v onom známom nočnom rozhovore s tajným učeníkom Nikodémom. Slová: “Treba sa vám znovu narodiť”  (J 3,7) z vody a Ducha, znamenajú práve Krst Ježiša, ktorý ho ustanovil a ktorý ho koná skrze Ducha Svätého! (Mt 28) 

     Dnes sa tu teda udeje opäť to, čo sa stalo aj pri našom pokrstení. Bez tohoto nového vzťahu nemôžeme byť spasení. Preto Pán Ježiš hovoril učeníkom i rodičom detí, ktoré k Nemu boli prinášané: “Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takýchto je kráľovstvo Božie”! (Mk 10, 14) Tu pred naším zrakom sa narodí nová “občianka” kráľovstva Božieho.

 

     Jedna z našich mladých rodín sa narodením svojej dcérky teší z novej ratoliestky na svojom strome pokrvného príbuzenstva. Dnes môže byť ich radosť umocnená aj v tomto širšom spoločenstve viery, kde ich vítame a žehnáme im hojnosť Božieho požehnania do ďalšieho života.

Tešíme sa z tohoto daru spolu s nimi a radostne dieťatko (X) vítame a pozdravujeme v našom kostole a na Službách Božích.  

To je tá druhá dôležitá  vec, ktorú si takto, Krstom svätým v rámsci Služieb Božích sprítomňujeme. Totiž, že tvoríme  vďaka tomuto Božiemu konaniu s nami jednu veľkú rodinu  Božich detí. V nej, v cirkvi Pánovej sme navzájom spojení Božou milosoťu, a láskou Kristovou, ako Jeho telo. Viditeľné i duchovné spoločenstvo. On tvorí z nás svoju viditeľnú cirkev.

   

Milí bratia a sestry v Pánovi!

Je iste dobre a správne, keď v chráme Božom nielen končí naša pozemská púť a vykonáva sa tu posledná rozlúčka s našimi zosnulými bratmi a sestrami, ale keď tu, na mieste posvätnom, životná cesta človeka aj začína. Uvedomujeme si tak jeden dôležitý článok Viery všeobecnej kresťanskej:”Verím – v spoločenstvo svätých”. Toto spoločenstvo je spoločenstovm Bohom omilostených a Kristom prijatých do osobného, nerozborného, nikým a ničím nezničiteľného spoločesnstva, ktoré začína na zemi a  trvá aj v smrti a po smrti, či napriek telesnej smrti človeka. Tak, ako pri Večeri Pánovej vidíme pri oltári polovicu toho kruhu spoločenstva svätých, ktorý tvoríme vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi, tak pri Krste svätom  je do tohoto polkruhu prijatý človek, aby konaním Ježišovým tvoril s posvätenými a vykúpenými jeden kruh, jedno spoločenstvo Božích detí.

   

    Mladá rodina, manželia  M. a E., spolu s krstnými rodičmi i starými rodičmi, sa teda rozhodli priniesť svoju dcérku, krstnú dcéru a vnučku k Pánovi Ježišovi Kristovi. 

     Konáte tak, ako konali obyvatelia jedného izraelského mestečka, ako sme o tom počuli v dnešnom slove Písma. Keď ich príbuzný a blížny utrpel porážku, rozhodli sa ho priniesť k Ježišovi, aby ho uzdravil. Niesli ho na nosidlách a nič nemohlo zmeniť ich presvedčenie a vieru, že jediný Pomocník a Spasiteľ  pre chorého na smrť je Ježiš Kristus! Keď to nešlo inak, spustili ho cez strechu domu na nosidlách priamo pred Ježiša. Táto ich viera a rozhodnosť bola bohato odmenená. Pán Ježiš  tomutoto nemohúcemu, nehovoriacemu človeku odpustil hriechy a dal mu aj telesné zdravie a silu. 

   

Aj vy prinášate svoje dieťatko pred Ježiša. Ono nehovorí, nevládze ísť samo, nemôže vysloviť svoju túžbu po láske. Ale vy viete, čo je preň najlepšie dnes, a čo bude preň najlešie aj v budúcnosti. Stretnutnie s Ježišom a zotrvanie vo vzťahu viery s Ním. Tento vzťah a spoločenstvo dnes Ním vytvorené, má sľub z Jeho strany, že sa stane trvalým a večným.

 

   Porazenému človeku, chorému na smrť, Pán Ježiš najskôr odpúšťa hriechy. Pre prítomných v onom dome to bolo prekvapujúce. Lebo nešlo o odpustenie nejakého  previnenia, ktoré môže odpustiť aj človek. Pán Ježiš hovorí o odpustení všetkých hriechov a hovorí to tak, že je  všetkým jasné, že tieto hriechy sa onomu človeku nebudú počítať ani na poslednom súde. Hovorí ako Boh. Ako Ten, kto je rovný Bohu. To pochopili tam prítomní učitelia zákona i jednoduchí ľudia.- “Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh?” (21)

 

Inak povedané: Kto rozhoduje o účasti v nebi a na večnom živote, ak nie jedine Boh? A Ježiš  práve toto potvrdzuje a vyhlasuje. Koná ako ten, ktorého Boh poslal k spáse človeka! Jeho odpustenie vyslovené tu na zemi, platí aj v nebi! A aby dokázal, že to nielen myslí vážne, ale to naplno  platí, urobil na potvrdenie svojich slov div. Urobil to, čo človek urobiť nemôže! Porazeného ukamžite uzdravuje. Ten sa postavil na nohy a spoznal, že dostal aj telesné zdravie a život. Toto konanie nemožno prehliadnuť. Preto ďalej  počujeme že, “všetci zostali ako bez seba”.(v.26)

 

Aj tu je, milí bratia a sestry, podobnosť s Božím konaním pre nás v dare Krstu svätého. V Krste svätom pokrstenému odpúšťa Pán všetky hriechy. Nemluvniatkam hriech dedičný, ktorý je ostňom smrti v každom človeku prichádzajúcom na svet. Syn človeka má túto moc na nebi i na zemi. Je mu daná Otcom. Tak skrze Ducha Svätého koná aj dnes. 

 

K duchovnému očisteniu a uzdraveniu, ktoré je základom našej účasti v nebi, pripája aj dary telesné. Tie sú tiež z Božej ruky a aj nimi nám slúži v tomto časnom živote. Aj vy, ktorí nesiete k Pánovi svoju dcérku, krstnú dcérku a vnučku, smiete a máte v tieto dary veriť a dúfať. Ale nielen to.

 

Milí bratia a sestry,

evanjelium dnešnej krstnej nedele nám pripomína, že uzdravený, ale aj Ježišom ospravedlnený človek “ odišiel domov velebiac Boha!”. Šiel naspäť k svojim s chválou na perách a s radosťou v srdci. Ak na tieto dary od Pána nezabudol, neprestala v jeho živote ani jeho radosť. 

    

     Aj vy, rodina pokrvná, ale ja my všetci ostatní, ako rodina Božích detí by sme namali nikdy zabudnúť na to, čo nám Pán dal v dare Krstu svätého. Totiž, plné odpustenie hriechov. Otvoril nám tak dvere neba a prijal za svoje deti. Pridáva aj všetko ostatné potrebné pre naše telo a telesný život. Za toto všetko Jeho chváľme, Jemu ďakujme dnes a potom vždy znova. Choďme v Jeho svetle a po Jeho cestách spravodlivosti a nového kresťanského života.  Choďme spoločne v istote Božej lásky a milosti, v poslušnosti a v trvalej chvále Toho, ktorý je naším Stvoriteľom, Vykupiteľom i Posvätiteľom. Tak dokazujme, že sme s darmi prijali aj Dárcu a Jeho nikdy nekončiacu milosť. Amen.

 

                                        Sobotište – 14.8. 2011 – 8.N.po Sv.Trojici-  Ľ.Batka st.

     

Leave a Reply