Ľahko sa to hovorí, ale, ako všetci vieme, ak treba skutok, tak ten akoby sa nedal. V poslednom čase sa mi zdá, akoby sme potrebovali veľa povedať, ale málo konáme.
Prišiel jeden vedúci partie, ktorá robí všetky stavbárske práce, k majiteľovi domu a dohodli, čo budú robiť, aký materiál použijú, termín a cenu. Podali si ruky a rozišli sa. Samozrejme, ešte sa dohodli a majiteľ domu hneď aj vyplatil zálohu na materiál. Tá činila 50 % celkovej dohodnutej sumy. Keď prišiel termín činu, vykonávania opráv na dome, tak sa nič nedialo. Keď sa majiteľ domu snažil skontaktovať s vedúcim, tak telefón mal vypnutý, bol nezastihnuteľný, a keď sa vybral k nemu, tak zistil, že opravuje svoj dom. Vyhováral sa, že nestihol dokončiť, a tak nemohol prísť a opravovať ten jeho. Dohodli sa na novom termíne. Lenže, keď sa čas priblížil, prišiel vedúci partie a hovorí, že potrebuje ešte peniaze na materiál. Veď som vám už peniaze poskytol! No, niečo som už použil na inú stavbu, a tak ešte potrebujem. Záver už nie je zaujímavý pre túto chvíľu.
„Ale nech je vaša reč: áno – áno; nie – nie; lebo čo je nad to, je od zlého.“ (Mt 5, 37) Tu sa začína slušnosť a poriadok. Nepotrebujeme veľa vravieť, ale žiť to, čo čítame v Písme svätom. „Keby tvoj brat zhrešil proti tebe, choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata.“ (Mt 18, 15) Ďalej to iste poznáte. Tu pokračuje slušnosť a poriadok. Prečo o tom píšem? Nuž, lebo ak sa rozhodneme argumentovať a vzdorovať, tak vždy niečo nájdeme. Aj na to myslel apoštol Pavel, vedel veľmi dobre, akí sú Galatskí, ale iste aj to, akí sú ľudia. Nuž ale akýže vzor stádu, svetlo sveta, soľ zeme?! Lebo „ak sa hryziete a žeriete medzi sebou, pozor, aby ste sa navzájom nezničili“ (Gal 5, 15). Poviem to trochu inak. Zničujúco pôsobia hádky a dohadovanie, kto je lepší vo vierouke, kto je lepší v misii, kto, kde pochybil, lebo „Jeden je dobrý, Boh“ (Mt 19, 17). A my sme len neužitoční služobníci. A je našou povinnosťou vykonať, ako nám Boh prikázal. Nie na svoju obhajobu, lebo pred ľuďmi možno obstojíme, ale pred Bohom (?) Boh vidí do srdca.
Ďalej myslím, že akosi sme sa stiahli do svojej ulity a tam dokážeme „bojovať za dobré“. No to je veľmi jednoduché. Ak tam prídu tí, ktorí chcú, tak akáže námaha? Ale poďme a počujme, čo hovoria tí, ktorí chodili do spoločenstva a nechodia, alebo tí, ktorí sa tešia vo svojom ateizme. Lebo vidia aj videli (?) „dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Mt 5, 16).
Len život viery v Boha Abrahámovho, Izákovho a Jákobovho, toho Boha, ktorý dal svojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, za mňa, za Teba, brat, sestra. Tento život viery prináša skutky – svetlo do sveta, soľ na túto zeme. Tam budú vidieť naše dobré skutky a velebiť nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Nebudeme potrebovať písať, ako sme si uvedomovali a uvedomujeme svoju zodpovednosť, lebo to budeme žiť! Náš život v bázni pred Bohom to sám bude za nás a o nás písať! „Lebo každý dom musí niekto vybudovať, a kto všetko (!) vybudoval, je Boh.“ (Žid 3, 4) Márne naše zásluhy. Tak to nezrúcajme! Ale v bázni a pokore stojme v službe. Ako to napísal Dr. Martin Luther: „Najlepšie zo všetkej práce je, keď sú pohania vyvádzaní z prehnaného uctievania modiel k poznaniu Boha.“ (Ewald M Plass, What Luther says, s. 957)
Milosť Božia buď s nami.
Ján Brozman, dozorca VD ECAV na Slovensku | 13.9.2011
prevzaté z ecav.sk
Slovak
Súhlas