Dom na skale
Mt 7,24-27: ” A preto každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. (25) A prišiel príval, vyliali sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, a nepadol, lebo bol na skale založený. (26) A každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, podobný bude mužovi- bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. (27) A prišiel príval, vyliali sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom, i padol a jeho pád bol veliký”. Amen.
——————————————————————————————
Milí bratia a sestry v PJK!
Keď máme vyriešiť, alebo vykonať veľké veci, alebo mimoriadne úlohy, mnoho ľudí povie – to nemá riešenie! Sú však aj takí, ktorí sa pokúšajú hoci aj o nemožné a sú presvedení, že všetko sa dá zvládnuť, len treba chcieť. – Kedysi sa hovorieval taký vtip: zázraky robíme na počkanie a nemožné – do troch dní!
Zložitou úlohou pre nás je sám život. Dostávame ho ako dar, vieme, že je veľkou hdnotou, ale nie vždy si s ním vieme rady. Neraz nevieme, ako ho zvládnuť, správne prežiť, ako naložiť s touto veľkou hrivnou a bohatsvom.
V mladosti sa zdá život ničím neohroziteľný, nevyčerpateľný a jednoduchý. Mnohých preto neskôr zaskočia rôzne problémy a ťažkosti, ktoré sa zrazu vyskytnú. Mnohí sa zľaknú veľkosti úloh. Niektorí dokonca “dezertujú” zo života. Iní sú nešťastní, a zase iní hľadajú vždy iba rýchle a jednoduché riešenia. Život v podobe Ježišovej “úzkej cesty a tesnej brány” je pre nich príiš komplikovaný a málo praktický (pragmatický). V zrelom veku však stretáme, alebo poznávame veľa nešťastných ľudí, bez radosti, – plných smútku a pesimizmu.
Ak je náš časný život veľkou úlohou výzvou, o to viac to platí o živote večnom. Je veľa ľudí, ktorí si myslia, že dosiahnuť a zabezpečiť si večný život je možné mimoriadnym úsilím, snahou a nezlomnosťou. Iní pochybujú o všetkom a tým viac o takejto možnosti. Považujú ho za utópiu, preto vopred rezignujú na hodnotu večného života.
Mnohí si myslia, že aj tu existujú riešenia jednoduché a priamočiare. Preto sa dokonca stavajú do pozície učiteľov iných v presvedčení, že sami majú dostatočné poznanie i kvality, aby túto hodnotu dosiahli.
Vieme, že riešenie niekotrých zložitých vecí má naozaj riešenie veľmi jednoduché. Stačí geniálny objav niekoho a na svete je zrazu vzorec, ktorí ostatní môžu prijať a riešiť tak svoje úlohy. Takým vzorcom je napr. objav Pytagora a vzorec, ktoreému sa v školách hovorí Pytagorova veta. Geniálnym objavom bol objav teórie relativity prof. Albertom Einsteinom.
Riešenie, – ako môže človek dosiahnúť večný život – ponúkalo mnoho učiteľov. O jednom veríme, že je jedinečné, správne a celkom isté. “Verná je to reč a hodná, aby ju všetci prijali, že Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov”– vyznávame s apoštolom Pavlom.
Keď Pán Ježiš hovorí v závere svojej veľkej kázne, známej ako Kázeň na hore, podobenstvo o múdrom mužovi, ktorého dom nikdy nepadne a obstojí, má na mysli práve to, o čom hovoríme. Život, ktorý nebude zničený! Život, ktorý nijaký príval smrti neodplaví a nezmetie. Život, ktorý zostane a trvá naveky.
Ako to už býva pri riešeniach naozaj geniálnych a pravdivých, aj tu Pán Ježiš o tejto možnosti hovorí nie síce v jednoduchom matematickom vzorci, ale v jednoduchom podobentsve. Môže ho pochopiť a spoznať temer každý a tým ostatným sa dá postupne vysvetliť. Niet divu, že toto podobenstvo pre svoju jednoduchosť je jedno z najpoužívanejších. Aj malým deťom sa často vo forme piesne a niekoľkých pohybov rúk sa sprostredkováva jeho obsah.
Múdry muž postavil svoj dom na skale. “A prišiel príval, vyliali sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom a nepadol.” Aký bol, alebo je dôvod že nepadol? Ten, že bol založený na skale. Povedané stavbárskou terminológiou, mal základ na pevnom podloží. Nebolo ním tekuté piesky, ani nie iba hlina, ale skalné lôžko. Na položenie základu je skala bezpečným riešením.
Lenže aj do dohoto jednoduchého podobestva treba postupne dosadiť tie konkrétne údaje. Kto je “múdry muž”? To sme isteže aj my. – To je aj naša múdrosť, naše rozhodnutie i naše úsilie, ale aj ochota kopať hlboko, až po skalu. A čo je skalou ? Samozrejme, tí, ktorí sú odchovaní našimi nábožnými piesňami a Písmom vedia, že ňou je Ježiš Kristus.
Potiaľto je riešenie celkom zrozumiteľé. Treba stavať a postaviť svoj život, ktorý sme dostali, na Ježišovi kristovi. Riešením je práve táto konštanta v tomto vzorci večného života, ktorou je Kristus Pán.
Lenže aj PJK hovorí, že On je a zostáva pre nás možnosoťu a realitou v podobe SLOVA! “Každý kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi”. (v.24) To sa to už trochu začína komplikovať.
Sú takí, ktorí tvrdia, že Krista vlastnia, lebo Ho majú vo svojom srdci. Preto, údajne, počúvať Jeho slová znova a znova, nie je vraj dôležité. Stačí, že Ho človek miluje. Že povie, ako svojej milej, alebo milému, mám ťa rád – a toto vyznanie a slovo lásky je vraj večné, spoľahlivé a dostatočné.
Sú iní, ktorí povedia, že je to síce riešiteľné, a hovoria o Kristovom slove, či slovách – ako o zákone. Treba plniť Kristov zákon.
Potom je ale otázok viacero. Treba mať na mysli iba slová zo 7 kapitoly? Tu spomína Ježiš nasledovné povinnosti: 1. Nesúďte, aby ste neboli súdení, 2. klopte, modlite sa a bude vám otvorené a 3. varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú v ovčom rúchu. Prípadne možno ešte dopniť, že treba mať schopnosť vyháňať démonov, alebo, čo býva menej častá požiadavka: nedávať psom to, čo je sväté a nehádzať perly sviniam.
Oveľa častejšie sa však myslí na celú Kázeň na hore, so všetkými tam spomínanými povinnosťami. Riešenia bývajú potom dvojaké. Najznámejšie z dejín je to, keď sa učilo a učí: to, čo tu Ježiš hovorí, sú “iba rady pre elitu a vyvolených”. Ostatným stačí plniť Desatoro, alebo ešte menej. Iní ale, napr. český Peter Chelčický a jeho Českí bratia, ale aj L.N.Tolstoj v Rusku hovorili radikálne. Základ je – neodporovať zlu! Lebo toto Ježiš jednoznačne chce. “Neprotivte sa zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé” atď.
Z dejín cirkvi poznáme aj príbeh významného cirkevného otca Origena, ktorý išiel ešte ďalej. Keďže Pán Ježiš hovorí aj takéto slová: “Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto so žiadostivosťou pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci”. (5, 27-28) Origenes “bol dôsledný” – ešte v mladosti podstúpil kastráciu, aby dokázal vzdorovať pokušeniu.
Pán Ježiš skutočne hovorí, aby si človek radšej vylúpil oko a zahodil ho, ak ho zvádza na hriech, alebo aby si odťal ruku, ak ho zvádza na kradnutie. Faktom však je, že sám si ruku nikto nikdy neodťal, ani sa sám nikto neoslepil, i keď odtínanie rúk blížnym a vylupovnie očí bola v dejinách národov vec veľmi častá a bežná. Ale to je zjavný a podstatmý rozdiel: zmrzačiť sa sám, alebo to urobia iní so svojim blížnym!
Môže teda vzniknúť otázka: Ak zachovávanie Kristových prikázaní a iba toto , teda naplnenie Kristovho zákona je cestou k večnému životu, kto teda môže byť spasný?! – Napokon, tak sa pýtali aj učeníci v istej chvíli a vieme, že Ježiš odpovedal:” U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha”!
Je teda cesta k večnému životu bez riešenia? Je to “cesta zarúbaná”? Alebo máme zdegradovať Kristove zákony?
Martin Luther spoznal a našiel veľmi správne riešenie, na ktoré mnohí v cirkvii zabudli. Nebol samozrejme ani prvý, ani jediný, ale v jeho dobe mal odvahu povedať a ukázať na cestu a odpoveď, ktorej sa niektorí báli.
Aj v Kázni na hore totiž, milí bratia a sestry, nie je Kristovo slovo len v podobe a vo forme zákona – teda v podobe príkazov, či zákazov. Plniť zákon Kristov bezo zbytku skutočne nedokáže žiaden hriešnik, žiaden človek. Ani “elita”, ani ten najzbožnejší človek. Lenže v Kázni na hore nie je iba Zákon!
Sú tam aj slová Pána Ježiša, ktoré treba brať rovnako vážne! S dôverou a vďakou ich máme prijať prijať ako pravé Božie slová a posolstvo. Tieto sú evanjeliom, t.j. radostnou správou pre človeka.
Evanjeliom Kázeň na hore vlastne aj začína. (5,3-12) Takým je aj napr. slovo o tom, ako sa máme modliť. Totiž pristupovať k Bohu s plnou dôverou ako k Otcovi. “Vy sa takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach…”. (6,9) To sú nádherné slová pre každého hriešnika!
Podobne je evanjelium aj slovo o tom, že “Boh dáva vychádzať slnku na dobrých aj na zlých “ rovnako. Pán Ježiš dokonca hovorí: “Aj vy, hoci ste zlí” – a toto slovo je tiež naplno pravdivé, -”viete dávať svojim dietkam dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia!” (7,10)
Počúvať a prijať slová PJK znamená teda nielen počuť úžasne prísny morálny kódex a zákon, hodný svätého Boha, ale aj slovo o nekonečnej láske, ktorá je v Božom srdci voči nám a je prejavená v slovách ale i celom diele PJK!
Zákon z Kázne na hore nie je izolovaným a jediným slovom Božieho Syna, ktoré treba počúvať a prijímať. K tejto kázni patrí aj kázeň z Golgoty! Iba tieto “slová”, spolu s viditeľnými slovami Pánovej Večere a vodou Krstu Kristovho sú plnosťu pravdy.
Bratia a sestry!
Cesta a možnosť večného života pre človeka tu teda je! Riešenie pre nás je – ako to už býva pri zložitých veciach – geniálne jednoduché. Znamená prijať celého Krista. Jeho evanjelium, Jeho konanie, Jeho dielo lásky, Jeho vykúpenie – a na toto prvotné a základné odpovedať snahou o čo najlepšie, čo najvernejšie, a najpoctivejšie plnenie Jeho vôle. Viera v jeho milosť a súčasne viera činná skrze lásku k Bohu. K slovu Pánovmu počutému, neviditeľnému, ale aj viditeľnému v sviatostiach a cesta poslušnosti je tou múdrosťou. Ježišova cesta “je úzka a brána tesná”! – Nie je to žiadne “evanjelium prosperity”, ako niektorí falošne slovo Krisovo hlásajú. Takáto cesta a brána je predsa vedúca do večného života.
Po nej šli i naši evanjelickí predkovia. Mnohí velikáni ducha, ale aj ľudia z našich vrchov, prostí ako holubice. O týždeň si pripomenieme v našej obci 170. výročie založenia “SND v Nitrianskej stolici”. Dielo mladých štúrovcov, Samuela Jurkoviča, J.M. Hurbana a jeho Aničky. Nikto z nich nebol zohyzdený a okyptený. Boli ľudmi “z mäsa, kostí a krvi”, ako aj my, ale aj plní Ducha. Vieme, že oni “išli cestou života tŕnistou”. A predsa boli podobní tomu múdremu mužovi z podobenstva. Dom ich života nepadol. Darmo bol Hurban pochovaý ako samovrah v kúte cintorína a temer nikto nemohol prísť na jeho pohreb. Pri jeho odchode nezneli žiadne veľké slová. Prišiel čas, že jeho kosti boli uložené pod dôstojnú mohylu. Ale dôležitejšie je, že našiel trvalé miesot v srdci celého národa a s ním mnohí, ktorí sa mu “ starému konzervatívcovi” dali učiť a viesť. A ešte dležitejšie je, že našiel milosť nad milosť a veríme, že aj dom nie rukami zhotoven! On a jeho generácia nás poslucháčov Slova dodnes učia, ako byť múdrymi staviteľmi života osobného, cirkevného i spoločenského.
Nebuďme nemúdri ľudia (blázni) a naučme sa ľahkú rovnicu dnešného podobenstva. Vzorec je nasledovný: ŽV = K. m/2. s/2. (Čítaj: život večný je: K – krát “m “ na druhú, krát “s” na druhú! ) Život večný rieši K – konštanta – čiže Kristus. “Muž na druhú” – je múdry staviteľ a – “s” na druhú = slovo a sviatosti. Dôležitá je konštanta, ktoru je Kristus, bez ktorej by sme zostali navždy v tme. Jemu patrí sláva a dobrorečenie na veky vekov. Amen.
9.N po Sv. Tr. – 21.8.2011 Rovensko a Sobotište – Ľ.Batka st.
Slovak