Nedeľa otcov

 Nedeľa otcov

1Kráľ  3, 1- 15:

     

   Bratia a sestry v PJK!

     

   Pred týždňom sme slávili sviatok Svätej Trojice. Na tento sviatok  súčasne pripadol deň, ktorý sa len veľmi pomaly ujíma v našom prostredí a to: Deň otcov. Deň matiek sme už dávno prijali za svoj, ale deň otcov ?!  Málokto si ho pripomína. Tým sa však stále určitým spôsobom zabúda na úlohy muža – otca. Otca rodiny, ktorý má dávať správny vzor a príklad pre svoje deti. Všeobecne je u nás výchova detí prisudzovaná len žene. Školstvo je prefeminizované, ale čo je horšie,  “prefeminizované “ je aj  všeobecné povedomie o správnej výchove, kde otec “hrá druhé husle.” Ba neraz aj tretie, a často sa stáva, že v tejto oblasti už nehrá žiadnu úlohu…

      

Obrazom a zrkadlom našej doby je aj nasledovná skutočnosť.

Prednedávnom sa v našej republike rozhodovalo o tom, či  manželia po rozvode budú mať rovnaké právo a povinnosť starať sa o svoje deti, alebo či budú naďalej ženy, matky zvýhodňované a ich záujmy preferované. K zmene, žiaľ, nedošlo! Spoločnosť otcov bola odsunutá na “druhú koľaj”. Vraj stačí, ak otec pracuje a platí alimenty.

     

     Ak už  rodina  a manželstvo nefunguje a jeho stabilita je narušená, mali by rodičia po rozvode mať v zásade rovnaké práva a povinnosti, práve vzhľadom na záujem detí, pretože deti potrebujú dobré mamy, ale aj dobrých otcov.  Chybou je, ak sa aj sami otcovia zmierujú s takýmto postavením v rodine, v spoločnosti a samozrejme aj v duchovno – náboženskej výchove, čo jednoznačne odporuje Božiemu slovu obsiahnutemu v Písme. Preto dnešnú nedeľu venujeme práve tejto službe. Službe otcov a ich darom od Boha, ktoré  majú byť využité v prospech detí, pre ich duchovný rast .

 

      Príklad z dejín SZ ľudu Božieho je jasný a významný. V centre  prečítaného textu stojí síce mladý kráľ  Šalamún a jeho vzťah a rozhovor s Pánom Bohom, ale nemožno prehliadnuť skutočnosť, že bez svojho otca Dávida, by nebol Šlamún tým, čím bol.

 

    Pán Boh ho učinil kráľom nad Izraelom po jeho otcovi Dávidovi. Dávid bol od mladosti zbožný, ale aj odvážny a statočný muž. Stal sa najvýznamnejším Izraelským kráľom. Jeho veľkosť uznával celý Izrael, jeho deti i jeho nepriatelia. Biblický svedok nie náhodou zdôrazňuje túto skutočnsť: “ Šalamún miloval Hospodina, chodil podľa príkazov svojho otca Dávida…” (3,3) a v modlitbe vyznal:  – “Ty Hospodine, si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred Tvoju tvárou vo vernosti, v spravodlivosti a s úprimným srdcom voči Tebe”.(3,6)

 

 

    Tu sa musíme pozastaviť a pýtať sa, ako nás, otcov, a starých otcov budú raz hodnotiť pred Pánom Bohom a pred ľuďmi naše deti?  Ako budú spomínať na nás? Aký príklad sme im zanechali? Chodíme podľa Božích prikázaní? Choddíme cestami života vo vernosti Bohu? Žijeme tak, že sa pýtame na vôľu Božiu v prácach, v zápasoch, v službe rodičovskej?  Alebo sa riadime názormi ľudí? Často dokonca ľudí pochybnej povesti, nevalnej hodnoty v oblasti morálky a v duchovnej prázdnote žijúcich! 

    – Takou  bola spoločnosť, do ktorej sa dostal a v ktorej zaviazol márnotratný syn z podobenstva, čítaného spred oltára. Až v poslednej chvíli si syn spomenul na dom svojho otca. Na jeho pravú lásku a dobrotu a uvedomil si, čo stratil. Čím nerozumne pohrdol ako slabosťou, ale v čom bola sila lásky: zodpovednosťou  a poriadkom rodičovského domu!

     

   Hovorí sa, že deti a mladí majú právo na omyly. Možno s tým súhlasiť a netreba sa o ne báť, ak sa majú kam vrátiť. Ak majú aj iný príklad pred sebou, akým sú príklady a vzory tohoto sveta. Ak majú v srdci od malička skúsenosť aj iných vzťahov, ako sú vzťahy bežné v tomto svete – narušené a rozleptané mocou a otroctvom hriechu.  

    

     Mladý kráľ  Šalamún mal pred sebu príklad svojho otca Dávida a preto sa dokázal modliť v pokore pred PB: “Bože môj, …ja som však mladý človek, neviem vychádzať, ani vchádzať . – Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého”.(v.7, 9)

  Všetci iste cíteme, bratia a sestry, čo znamená zbožnosť kráľa pre ľud, pre krajinu, pre jej vedenie a ducha ktorý v nej vládne.

      Pán Boh počul a prijal takúto modlitbu. Jeho požehnanie spočinulo na Šalamúnovi a dostal významné zasľúbenie: 

“Pretože si žiadal toto, teda verné a poslušné srdce, a nežiadal si si dlhý život ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal  schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo, hľa učiním podľa tvojej žiadosti”. (v. 11, 12)

 

     Boh počuje a požehná každú prosbu, ktorá je v súlade s Jeho vôľou. Ba aj pridáva viac darov, ako človek prosiť vie, alebo dokáže. To sa ukázalo aj pri Šalamúnovi. Pán Boh mu da sľub: “Hľa, učiním podľa Tvoje žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty. Dám ti aj to, za čo si nežiadal: bohatstvo i slávu..”.(v.12-13)

Vieme, že toto všetko sa v Šalamúnovom živote naplnilo, lebo Boh je verný.

       

     Milí bratia a sestry v Pánovi!

     

    Dôležité je však počuť aj Božie napomenutie: “Ak budeš chodiť po mojich cestách – a  zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni”.(v.14) Dar zdravia a dlhého života mu bol pridaný pod podmienku  zachovávania Božích prikázaní.

 

     Vieme, že mladý Šalamún takto žil, konal a vo vernosti Bohu sa dokazoval. Postupne však začal práve vo vernosti Božím  prikázaniam poľavovať. Bolo to, žiaľ , pod vplyvom jeho prvej manželky – Egypťanky a faraónovej dcéry ( 3,1), ktorá postupne jeho srdce odklonila od pravej viery.  Začal koketovať s pohanskými kultami a názormi a zrejme opojený mocou, bohatstvom a príkladom starovekých vládcov, porušil manželskú monogamniu a vytvoril si hármem. (1000 žien) . Príklad okoliteho sveta, ktorý Šalamún akceptoval v porušení 6. Božieho prikázania, ho priviedol  k pádu aj v iných životných postojoch. Vybudoval síce aj prvý  chrám v Jeruzaleme, ale neopustil úplne pohanské praktiky a tak zlyhal. S ním skončila aj sláva a moc Izraelského kráľovstava, ktoré sa rozpadlo a postupne obe malé kráľovstavá stratili slobodu a zanikli! Šalamún, síce pekne a nádejne začal, ale “nebol verný až do smrti” a preto padol jeho dom i jeho kráľovstvo.

   

     Dnes sa preto chceme povzbudiť v tom, aby sme ako rodičia a menovite otcovia boli sĺpami, oporami rodín a našich detí a vnúčat nielen v ekonomickej prosperite. Ale aj, a najmä v morálnej oblasti. Morálka však vždy plynie z viery!  Je založená vždy na vernosti Pánu Bohu, ako najvyššej autorite, ktorú sa oplatí prijímať, na ktorú sa oplatí spoliehať a jej dôverovať. Prosme za otcov, ktorí o tom dobrom a správnom základe  budú hovoriť svojim deťom, ale aj sami budú nasledovať príklad Božieho služobníka Dávida. A to v tom, že budú ozdobení vernosťou a stálosťou vo viere a tak dajú  jasný príklad svojim synom a dcéram.  

     

    Milí otcovia a matky! 

    Ak deti, niekedy aj strhne prúd sveta, majú vedieť, kam sa môžu a majú v pokání a pokore vrátiť, kde im bude odpustené a  dosiahnu, dar novej lásky, pravej slobody a požehnaný život. Takto budujeme svoje rodiny a svoju cirkev, ako duchovnú matku. Po tomto časnom živote, však čaká na nás ešte viac. Otvorená náruč Božej otcovskej lásky, ktorá sa nás nevzdáva a prijíma nás do nebeského, večného domu. Amen. 

 

                                       Kázeň v 1.N. po Sv. Trojici – 26.6.2011  Sobotište  –    Ľ.Batka    

Leave a Reply