Prehodnotenie hodnôt

                                    Prehodnotenie hodnôt 

 

Lk 19,5:Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať”. Amen.

      

      Bratia a sestry v Pánovi!

      

      Pred pár dňami na ceste zo školy som celkom náhodne vypočul rozhovor dvoch starších evanjelických Božích detí. Týkal sa modlitby. Základom rozhovoru bola, posledná /t.č./ televízna relácia: Modré z neba. Hoci nesie v názove slovo nebo, nie je to primárne náboženská relácia. Jej posledný príbeh hovoril o ťažkom položení jednej mladej rodiny, v ktorej krátko po uzavretí manželstva, v radostnom očakávaní nádejného potomstva, prišiel ťažký kríž a šok. Asi v treťom mesiaci tehotenstva, mladá manželka po predchádzajúcej mozgovej príhode upadla do kómy a lekári stratili nádej na jej uzdravenie. Usilovali sa len o to, aby plod ostal nepoškodený a aby sa mohlo narodiť a žiť aspoň dieťatko. Rodina, najmä sestra a teta mladej manželky boli veriace r.katolíčky a ich túžbou bolo, aby by sa mohli ísť modliť do Vatikánu v očakávaní zázraku. Modré z neba im túžbu splnilo a zrealizovalo. 

     Spomínaný rozhovor ma zaujal však tým ( reláciu som aj ja sledoval), že dve evanjelické deti, z rodín nábožensky skôr vlažných, sa rozplývali nad tým, ako sa tie dve ženy modlili o zázrak k nebohému pápežovi Jánovi Pavlovi II. pri jeho hrobe. Vnímali to priam ako vzor kresťanskej viery.

     

    Uvedomil som si inú tragédiu mnohých evanjelických kresťanských rodín. Totiž, že na jednej strane sa mnohí dávno modliť prestali a na druhej strane obdivujú modlitbu ako uctievanie človeka!  Modliť sa – k teraz už síce tzv. blahoslavnému – ale predsa len človeku, je skôr degradácia modlitby a samotnej kresťanskej viery, ako dôvod obdivu a pozornosti. Ak sa toto medzi nami deje, tak sa naši reformační otcovia musia ”v hrobe obracať”.                 

     

     Samotná myšlienka, že modlitba vo Vatikáne k pápežovi je viac, ako modlitba v hociktorej komôrke ktoréhokoľvek domu je tiež scestná. Akoby bol Pán Boh prijímateľ a udeľovateľ nejakej zvláštnej protekcie. Akoby neplatili slová PJK o tom, ako a kedy počuje a vypočuje Boh Otec svoje deti. Že si to myslia tvorcovia jednej relácie v komerčnej televízii, to iste neprekvapuje. Ak takto vníma modlitbu  príslušník inej cirkvi, je to jeho vec. Ak sa však takáto myšlienka a názor podarí prepašovať cez dojímavý a emotívny príbeh nešťastnej rodiny do myslenia  a duchovného povedomia evanjelikov, je to nešťastie. Vec boľavá a smutná. Nejde tu samozrejme iba o jednu udalosť, ani o jedinú vec. Toto je skôr špička onoho povestného ľadovca náboženskej negramotnosti a povrchnosti.

     

      Dnes nám slúži ako ilustrácia z nášho prostredia, keď chceme  a možeme počuť posolstvo, že vzkriesený a živý PJK chce byť s nami a chce byť oslavovaný a vyvýšený  zvlášť v našich domoch a v našich rodinách.

   

    Vkzkriesený Pán totižto vstal slávne z hrobu, ale Jeho povýšenie pokračovalo Jeho vstúpením na nebo. Aby, ako sám povedal, “bol s nami po všetky dni”... Ak nám teda ponúka svoju prítomnosť, svoje spoločenstvo v ktorom dáva svoju milosť, lásku a mnohé duchovné dary a požehnanie, chce tak robiť naozaj všade. Konkrétne to ale znamená, že chce byť s nami aj v našich rodinách, domoch a domácnostiach.

       

     O tom svedčí a hovorí aj dnešný prečítaný  úryvok z Lukášovho evanjelia. Pán Ježiš prišiel do domu colníka Zachea. Zacheovi, sediacemu na strome, ktorý mu slúžil ako “tribúna”, z ktorej mohol  dobre pozorovať Ježiša, sa dostalo oslovenia a pozornosti zo strany samotného Pána: “Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať”! Zacheus zostúpil a pozval Ježiša do svojho domu. A potom, po tomto pozvaní a prijatí sa začali diať – ako mnohí iste viete – v jeho živote veľké veci. Možno ich označiť aj za veľké zázraky. Veď išlo o premenu celého jeho života. Nastalo u neho duchovné prebudenie. Nastalo tu skutočné  znovuzrodenie a nový život, ktorý iba Boží Syn pôsobí a koná. Pán Ježiš sám o tom hovorí v závere tohoto príbehu takto: “Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým”.(v.9) Stal sa synom Abraháma, otca viery, ale aj skutočným Božím synom a dedičom. Neisté bohatsvo vymenil za isté. Za také, ktoré prináša pokoj, radosť, požehnanie už dnes a tu, a potom aj vo večnosti.

 

     My sa však vráťme na začiatok! K myšlienke, čo to znamená, ak my príjmeme PJK do našich domov, domácností a životov! A uvedomme si aj  druhú stranu mince: čo sa stane a čo to znamená, ak nepozveme a nepríjmeme Ježiša Krista do svojich domov. Vtedy vždy príde úpadok a blúdenie.

 

   Keď ide o zem, pôdu polí či záhrad, každý vie, že ak ju neobrobíme a neobsejeme – neostane čistá! Ak z akéhokoľvek dôvodu ostane neobsiata dobrým semenom, určite za krátku dobu ju obseje okolitá príroda, okolitý svet. A obseje ju “ (ne)kultúrami”, ktoré sú veľmi vytrvalé a životaschopné. Je to burina, ktorá je napokon súca iba na spálenie.

  

     Podobne sa to deje aj s ľudským srdcom. Mnohí rodičia, veľmi chybne a nerozumne neobsievajú srdcia svojich detí dobrou kultúrou a dobrým semenom, ktorým je Slovo Božie. Robia tak s rozličným odôvodnením, ale aj bez akéhoľvek zamyslenia sa, alebo odôvodnenia. Nemajú radi, ak sa ich na to niekto opýta: Prečo?! Jedna z častých odpovedí znie: “Moje dieťa má čas, nech sa rozhodne samo, až bude dospelé”. Lenže ani pôda ľudských sŕdc a duší neostane nikdy neobsiata, neostane čistá a čakajúca, že sa raz do nej “zasadí”, či “zaseje” tá najlepšia kultúra. Opak je pravdou: Náletové buriny tohoto sveta – vždy prídu a veľmi rýchlo zakoreňujú a rastú v srdciach našich detí. Samozrejme, že nesú často veľmi rýchlo svoju vlastnú úrodu. A taká sejba sa deje dnes aj cez televízne obrazovky, aj cez internet, aj cez neraz naivné a inokedy možno perverzné názory a nápady detí tohoto sveta, hoci sú to tzv. hviezdy, alebo celebrity obrazoviek a médií.

         Naša malá cirkev cíti stratu každej jednej, čo ako malej “záhradky” srdca, “záhradky” Pánovej.  A že ich strácame najmä našou vlastnou ľahostajnosťou, som azda dostatočne ilustroval úvodným príkladom. Kde sa srdcia neobsievajú Božím slovom, urobí to svet, alebo niekto iný, ani nezbadáme ako.

   

    Bratia a sestry! 

    Pán Ježiš hovorí nielen Zacheovi, ale každému otcovi, každej matke:  “V tvojom dome musím dnes zostať”! Čo sa presne vtedy dialo v Zacheovom dome, čo presne Ježiš Zacheovi povedal nevieme. Vieme, ža nasledoval osobný rozhovor Pánov s týmto colníkom, ktorý bol vnímaný ako verejný hriešnik. Isté je jedno. Zacheus zostúpil  zo stromu, pozval Ježiša do svojho domu, počúval a prijal Ježišove slová. A vtedy sa začali diať nové, veľké veci. Začalo požehnané pôsobenie evanjelia, ktoré “je mocou Božou na spasenie každému veriacemu”. (R 1,16) Pôsobenie Ježišovho slova nevyšlo nazmar. Zo Zacheovej strany začala oslava mena Ježišovho, ako Pána. Jasne to vidieť v oslovení: “Pane “. Ale neostalo iba pri slove. “Ajhľa ,Pane, polovicu majetku dávam chudobným…”. Toto je pôsobenie prijatého evanjelia v praxi. Vidieť to aj v ďalšom Zacheovom skutku a v novom spôsobe života.” Ak som niekoho oklamal v niečom,vraciam to štvornásobne”. Začalo nové, správne poznanie Božieho Syna a následne prehodnotenie hodnôt, ktorým dával dovtedy prednosť.

       

     To chce Pán Ježiš konať a pôsobť všade aj dnes. Preto vstal z mŕtvych, žije a viacej neumiera. Nepohŕdajme Jeho ponukou, Jeho oslovením a Jeho prítomnosťou. Zobuďme sa, ak chce vojsť k nám. Ak chce, aby sme Ho lepšie poznali a dovolili Mu vládnuť v našich domoch a rodinách.

        Ak nebude v nich vládnuť On, bude niekto iný. Ak nebude oslavovaný On, bude niekto iný! Ak nebude učiť On, bude niekto iný. Ak nedovolíme sejbu Jeho slova a evanjelia v našich domoch, zostane len iná sejba : “náletová “. Sejba všelijakej buriny a “baobabov” / Exupery/, ktorá má tiež svoju vlastnú úrodu, lebo je korene pevne vyrastajú z tohoto sveta.  Pred tým nás všetkých zavaruj sám Otec nebeský a náš milostivý Pán!  Amen.  

 

               Kázeň  –  3.ned.po V.Noci 2011  –  Jubilate  –  Rovensko a Sobotište          Ľ.Batka st. 

Leave a Reply