Koncert z diel jubilantov Franza Liszta a Mira Bázlika

 

 

Občianske združenie Ars ante portas organizuje
Koncert z diel jubilantov – Franza Liszta (200 rokov) a Mira Bázlika (80 rokov)
Neznámy Liszt
Elena Letňanová – klavír
Streda 25. mája 2011, 19.00 hod.
Pálffyho palác, Zámocká ulica, Bratislava
 
Vstupné 6 € / 4 € študenti, seniori nad 65 rokov, ZŤP 
Predaj vstupeniek na mieste hodinu pred koncertom,
Rezervácie a info 0905 716 851, jan@juras.sk, www.juras.sk

Fotografiu Franza Liszta z Osobného fondu J. N. Batku poskytol MV SR – Archív hlavného mesta SR Bratislavy
 
Program:
Miro Bázlik: 
6 epigramov pre klavír, 1987, p r e m i é r a (venované pamiatke Jaroslava Šolca)
 
Franz Liszt:
1. Etude d moll, Op. 1, Nr. 4
2. Ich liebe dich (nach Friedrich Rückert)
Ľúbim ťa (na slová básne Friedricha Rückerta)
3. Epithalam zu Eduard Reményis Vermählungsfeier Febr. 10 1872 
(Epithalam k zásnubám Eduarda Reményiho 10. febr. 1872) 
4. Vergessene Romanze (Zabudnutá romanca)
5. Caroussel der Madamme P-N
6. Wunsch nach dem Lied "Wunsch" von Chopin
Prianie (podľa Chopinovej piesne "Zyczenie")
7. Trauer Gondel Nr. 2 (Smútočná gondola č. 2)
8. Unstern! (Zlovestný!)
9. Impromptu (der Prinzessin Olga Gortschakoff gewidmet)
Impromptu (venované princeznej Oľge Gortschakoff)
10. Postludium (Laus Deo)
11. Mefisto-Walzer Nr. 2, Episode ("Der Tanz in der Dorfschenke") aus Lenaus "Faust" (Mefistov valčík A dur, epizóda "Tanec v dedinskej krčme" z Lenauovho Fausta)
 
 
Elena Letňanová hovorí:
Prečo som zvolila koncert z pozdných diel Franza Liszta? Diela komponované v rímsko-weimarskej perióde, v posledných rokoch pred smrťou, sú málo známe, zriedkavo hrané na našich pódiách. Toto obdobie nie je náležite prehodnotené: nový výraz, niekedy hraničiaci s prostotou tematicko-motivickej práce, ktorá nejde po vyšliapaných chodníčkoch, často je len naznačená, nedopovedaná, konce skladieb sú neobvyklé, niekedy žiadne, pôsobia akoby boli len „odfúknuté“ (skladba Epithalam). Otvorená harmónia s kvartovými akordami, alebo zväčšenými kvintakordami nad oktávovým tremolom ľavej ruky (skladba Zlovestný!), ako aj otvorenou formou šokovala aj takého obávaného kritika, udávajúceho tón, akým bol E. Hanslick. Vyjadril sa o posledných skladbách ako o „klíčiacom šialenstve“. Nechápal, že Liszt vrhol šíp vývoja hudby ďaleko do budúcnosti, do debussyovskeho impresionizmu až k Bartókovi. Sám Liszt sa nedožil ich vydania a vtipne ich nazýval „skladbami z nemocnice („Spitalsstücke“) alebo vlastne už skladby zo smrteľnej komory („Todtenkammer –Stücke“), napr. Smútočná gondola č. 2 skomponovaná ako predtucha smrti R. Wagnera. Jediná humoristická skladba je tu Karusel Madam P.N., tučnej, nespôsobnej ženy jazdiacej na cirkusovom koníku. Toto obdobie je kompozične prehĺbenejšie a siaha po prostote, meditácii, smútku, nostalgickom spomínaní, ba až rezignácii (skladba Zabudnutá romanca). Je to iné než oslnivé virtuózne parížske obdobie, dobre zdokumentované na nahrávkach. Pozdné obdobie ma fascinuje duchovným zameraním. Viaže sa na Lisztove pôsobenie vo Weimare a v Ríme, keď prevažne viac dirigoval a komponoval, propagoval novú hudbu, dokončil 13 symfonických básní, pomáhal uvádzať na pódiá diela hudobných priateľov (H. Berlioza, R. Wagnera, ale aj mladých obdivovateľov B. Smetanu a iných), transkriboval symfónie Beethovena, staval pomníky (Hummelovi, Beethovenovi) ako nedostižný realizátor idey altruizmu, ktorú nastolil novej priemyselnej spoločnosti v polovici 19. stor. pozitivista, filozof, prvý sociológ August Comte v Paríži a náboženského autora, filozofa, kňaza
F. de Lamennaisa.
 
Uvedené diela v programe koncertu, okrem rannej Etudy d moll opus 1 a Mefistovho valčíka podľa Fausta od Nicolausa Lenaua (rakúskeho spisovateľa rumunského pôvodu), nahrádzajú tento chýbajúci obraz fenomenálnej šírky tvorby F. Liszta, ktorý bol aj reformátorom duchovnej a sakrálnej hudby (Via Crucis, trilógia Christus, oratórium Legenda o sv. Alžbete, vlastne Elisabeth von Thuringen, jej socha bola vztýčená na bratislavskom Hrade pred niekoľkými rokmi, pochádzala z Uhorska.) V bežnom repertoári na našich pódiách dominujú overené hodnoty ako je Sonáta h moll, Etudy transcendentné a paganinské, Sen lásky a známe Uhorské rapsódie, ktoré zaručujú dopredu úspech. Pozdným obdobím tvorby predkladám Vám Liszta poetického, meditatívneho, melancholického, preduchovnelého, ale aj faustovského.
 
Doc. PhDr. Elena Letňanová
 
Dráha koncertnej klaviristky doc. PhDr. Eleny Letňanovej, nar. v Bratislave, zahŕňa vystúpenia na medzinár. festivaloch v Ríme, San Francisku, Londýne, Gente, Viedni, Prahe, Mníchove, Bacau, Katowiciach, Kroměříži, Olomouci, Ostrave, Zlíne a recitáloch v Bratislave, Berlíne, Paríži, New Yorku (Carnegie Hall 1992 ako prvá zo Slovenska), Washingtone, DC, Dallase, Denveri, Oxforde, Bordeaux, Madride, Zaragose, Zurychu, Frankfurte, Varšave, Zagrebe, Ljubljane, Bologni, Shavei Zion-Haifa a v Kanade, Japonsku, Holandsku, Taliansku, Čechách, Belgicku, Rakúsku, Chorvátsku a doma. Uskutočnila 30 nahrávok pre Slov. rozhlas (odstránené po jej nútenej emigrácii v 1984 do USA),  pre Slov. televíziu a vydavateľstvo Supraphon Praha. Veľký ohlas vo svete (londýn.  kritika) mala jej objavná nahrávka 2 CD "Piano Solo Pieces by F. Nietzsche" v Belgicku (DOM Prod.) a Rakúsku (Unesco Burgenland). Účinkovala s domácimi a zahranič. orchestrami pod taktovkou George Sebastiana, Ovidiu Balana, Filipa Magnussona, Henry van de Velde, P. Vronského, P. Vrábela, O. Tajovského, E. Zámečníka a B. Režuchu, A. Popoviča. Belgičan Boudewijn Buckinx a nositeľ Guggenheimovej ceny Richard Toensing napísali pre ňu dva Klavírne koncerty premiérované v Zlíne a Olomouci na festivaloch Harmonia Moraviae 2009  spolu s Klav. koncertom H. Góreckého s Filharmóniou B. Martinu Brno a na Forfeste 2010 s pražským Orchestrom Berg ako aj s rumunskou Filharmonica M. Jora na festivale Zielele Musici v Bacau.

Renomovaná slovenská klaviristka prednášala na univerzitách doma a v USA (FFUK, VSMU-HF, Academia Istropolitana, STU-FA v Bratislave a Dayton University Ohio v súčasnosti desať rokov na STU-Sjf Dejiny techniky v anglickom jazyku. Posledné kritiky zo zahraničia ju hodnotia pre pokrokovú dramaturgiu a vášnivú hru, iné ju radia k vrcholom festivalu. Publikuje doma a v zahranicí v popredných vedeckých a kultúrnych periodikách (tri knihy a vyše sto článkov a esejí). Doma hrá zriedkavo.

 

Komentovať