Otvor oči a ostaň nažive

                                        Otvor oči a ostaň nažive

4 M 21, 4-9: ”Potom sa pobrali od vrchu Hór cestou k Červenému moru, aby obišli Edómsku krajinu. Cestou ľud zmalomyseľnel a hovoril proti Bohu a proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď niet ani chleba ani vody a tento biedny pokrm sa nám oškiví.

    I poslal Hospodin na tento ľud ohnivé hady, serafov a tie štípali ľud a mnoho ľudu z Izraela pomrelo. Vtedy prišiel ľud k Mojžišovi a hovoril: Zhrešili sme, lebo sme hovorili proti Hospodinu a proti tebe. Pomodli sa k Hospodinu, aby vzdialil od nás hady. A tak sa Mojžiš pomodlil za ľud. I riekol Hospodin Mojžišovi: Zhotov si serafa a vylož ho na stĺp. Ak niekoho poštípal had, a pohliadol na medeného hada, ostal nažive.” Amen

 

        Bratia  a sestry v PJK!

 

     V Biblii je veľa miest, ktoré nepochopíme hneď, pri prvom čítaní, alebo počutí. Vyžadujú si buď dlhšie premýšľanie  a meditovanie, alebo pomoc nejakého skúseného vykladača. Nájdu sa aj také miesta, ktoré sú určené až budúcim generáciam a preto dnešné generácie ľudí nemusia pochopiť z Božieho slova všetko. Stáva sa však aj to, že sa dnešné generácie kresťanov musia vrátiť k poznaniu a výkladom generácie prvých kresťanov, na ktoré sa niekedy už zabudlo. Potom ich treba nanovo “objaviť” a prijať výklad, ktorý vyslovili napr. apoštolskí, alebo cirkevní otcovia.

     Dnešné prečítané svedectvo SZ je jedinečné a zvláštne nielen tým, že podáva autentickú skúsenosť putujúceho ľudu SZ z Egypta do Zasľúbenej zeme, Kannánu. Hovorí o Božom konaní s ľudom Izraela. To je dôvod, prečo nás môže zaujať a zaujímať táto dávna udalosť zo Sínajskej púšte. Je tu reč nielen o nám neznámych ľuďoch, ale najmä o živom Bohu, ktorého chrakter, zámery, podstata a vôľa sa nemení. Tak, ako konal včera, koná aj dnes a bude konať aj v budúcich pokoleniach. Najzaujímavejšie na tejto udalosti je však to, že jej výklad, jej najhlbšiu podstatu a zmysel nám pomáha pochopiť sám PJK. 

    V evanjeliu sv. Jána (3) sa spomína rozhovor Ježiša s Nikodémom, popredným mužom medzi Židmi. On tiež nemohol pochopiť slová JK o duchovnom znovuzrodení človeka. Ježiš sa snažil priviesť ho k pochopeniu tohoto zvláštneho Božieho konania s ľuďmi na základe jemu známeho príkladu z dejín Izraela. PJ teda sám vykladá  zmysel tejto udalosti, ktorá by jemu, ale aj nám možno navždy ostala skrytá.

     

      Nepochybne by bolo možné vzdelávateľne hovoriť o vyslobodení ľudu SZ z moci otroctva a následnej dlhej cesty do zeme zasľúbenej. Počiatok vyslobodenia, prechod cez Červené more, hoci bol mimoriadnym Božím činom, ešte neznamenal dosiahnutie cieľa. Prechod cez vody mora nebol ešte cieľ, ale len nutný začiatok. Nikto nepochyboval, že ten prechod bol Božím zázrakom, Božím konaním a  darom milosti. Ak by sa neudial, Izraelci by zostali pod vládou Egypta…

        Ale po vyslobodení – začína cesta!  A to je cesta nesmierne dlhá a nesmierne náročná.  – Keď som, milí priatelia, prvý krát z lietadla videl Sínaj, hneď sa mi objasnil dôvod reptania Židov. Je to bezútešný pohľad aj vtedy, keď je kraj zaliaty slnkom. Cesta z letiska v Tabe atobusom pri zostupe smerom k Červenému moru je naozaj zážitok a zoči-voči skalným útesom Sinaja si človek uvedomí, že by možno reptal spolu s tými Izraelcami, ktorí týmito údoliami s Mojžišom museli prechádzať. Zachránení reptali a to bol dôvod ich trestu a smrteľného nebezpečenstva…

      

   Pán Ježiš hovorí Nikodémovi o tomto príbehu z púšte v súvise s Krstom, ktorý je duchovným znovuzrodením človeka “z vody a Ducha”.(J 3,5) Cez vody, ktoré sa stali pre faraóna vodami záhuby, ale pre Izrael vodami záchrany ich viedol sám Boh. Ale ten istý Boh bol s nimi aj na ďalšej ceste, aby ich napokon priviedol do víťazného cieľa, do zeme zasľúbenej.

      Ku konečnému cieľu a víťaztvu prišli iba tí, ktorí síce hrešili, reptali, vyjadrovali svoje pochybnosti, trpeli smädom, hladom, únavou, strachom zo zahynutia a všelijakými bolesťami, boli uštipnutí – ale vtedy, keď pozreli na medeného hada, ktorého Mojžiš na Boží pokyn vyložil na drevo- boli predsa zachránení. To, čo Pán Ježiš pripomína, je nová milosť, daná cez toto viditeľné znamenie uštipnutému ľudu smrteľnými hadmi. 

   Všetci reptali a všetci boli uštipnutí. V tom nebolo rozdielu medzi nimi. A predsa bol medzi nimi jeden základný a zásadný rozdiel.

       Niektorí z nich počúvli slová Mojžišove a s dôverou pozreli na vztýčeného medeného hada na dreve. Iní si ale myslelil, že to im predsa nemôže pomôcť. Neuverili pritom nie Mojžišovi, ale samému živému Bohu, ktorý dal toto zasľúbenie! Stratili vieru a spoliehali sa na svoj úsudok. To však znamenalo smrť. Boli vyslobodení z Egypta – a predsa nevošli do Kannánu…

   

     A tu si uvedomujeme ten podstatný súvis  s nami a našou životnou cestou. Ježiš povedal Nikodémovi, že každý  potrebuje vyslobodenie. Každý potrebuje totiž duchovné znovuzrodenie skrze “vodu a Ducha”. Toto koná sám Boh v dare Krstu svätého, na základe slova a sľubu PJK, skrze Ducha Svätého. 

     Aj my, milí  bratia a sestry, milí pokrstení kresťania, musíme všetci po Krste svätom ísť púšťou tohoto sveta. Prichodí nám  putovať – raz v horúčave, raz v chlade, raz v obavách…Cesta k nebu, k nebeskému Kannánu je dlhá a  náročná. Znamená nasledovanie nášho Vodcu. Toho, ktorý sa stal novým Mojžišom. Jeho cesta v tomto svete bola a je cestou kríža. Zostane ňou vždy aj cesta cirkvi, NZ ľudu Božieho. Nikdy, ani dnes nechýba preto mnoho reptania, mnoho pochybností o jej úspešnosti a konečnom víťaztve.  

Sme ohrození a ľahko zraniteľní, štípaní všetlikým a všeličím zo všetkýh strán.    

    Pomocou a záchranou vtedy, keď po Krste svätom aj my upadáme do hriechu pochybností, malovernosti a slabostí je pohľad na Toho, ktorého Boh postavil pred naše OČI ! Nám prichodí pozrieť v dôvere na Toho, ktorého povýšil Otec na drevo Golgotského kríža pre nás a naše spasenie! 

     Sám PJK podáva teda výklad tej starej udalosti zo Sínaja takto: “A nikto nevstúpil z neba, len ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka!  A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom  večný život. Lebo tak Boh miloval svet,   že svojho jednorodeného Syna dal, aby aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho”.

     

      Bratia a sestry!  Zo zeme zatratenia a smrti, z našej ľudskej biedy mnohí spolu s nami, skrze Krst svätý vyšli  smerom k slobode a slávnej budúcnosti Božích detí.

      Boh chce, aby sa tento počiatok duchovného znovuzrodenia skrze vodu a Ducha udial, lebo je to Jeho vôľa a cesta. Ale chce aj to, aby sme, kým sme v časnosti, putovali bez pochybovania ďalej! Áno, až k cieľu, ktorým je nebo a večný život. 

    Krst svätý nie je cieľ – ale začiatok cesty k spáse. Tá cesta nie je možná bez pomoci Toho, ktorý sa skrze povýšenie na drevo kríža stal našou pomocou a záchranou. Veď aj po krste hrešíme a klesáme…Ale je tu Ten, ktorý nás zachraňuje, ktorí pozerá z neba na nás, ak my s pohľadom viery vzhliadame k Nemu. On má a dáva nám vždy novú milosť a pomoc. Naša dôvera znamená, že môžeme duchovne žiť a kráčať ďalej v istote Jeho zmilovania. Tak, ako keď Kristus pozrel na Petra,  ktorého neusmrtil, ale obživil odpustením a láskou! Chce pozrieť aj  do našich očí a cez ne do našich duší priniesť Božiu lásku. Tak koná Ukrižovaný!  Až kým- povedané opäť rečou SZ – neprejdeme Jordán a nevojdeme do Jeho odpočinku, ktorý nám pripravil.  Amen. 

                           3.nedeľa pôstna OCULI (OČI) 2011 – Rovensko a Sobotište –  Ľubomír Batka st. 

   

       

Komentovať