Voľba v nedeľu večnosti

                   Voľba v nedeľu večnosti

Kriste, Kráľu nám daný,

veľký v moci, sláve,

ochraňuj nás, buď s nami,

veď po ceste pravej.

S Tebou keď spojení sme

vierou v časnej vlasti,

iste všetci prídeme

k Tebe do večnosti. Amen (M.R.)

L 23, 42 – 43:

“Potom povedal Ježišovi: Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. (43) Odpovedal mu Ježiš: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!” Amen

    Autor úchvatnej knihy: Život Krista, Giovanni Papini, uvádza o sebe v úvode knihy aj takýto údaj: ”Som Florenťan, príslušník toho národa, ktorý si jediný vyvolil Krista za vlastného kráľa. Prvý prišiel na túto myšlienku Girolamo Savonarola v roku 1495, ale nemohol ju uskutočiť. Ujali sa jej v zlých chvíľach hroziaceho obľahnutia roku 1527 a bola prijatá veľkou väčšinou. Nad bránou starej radnice -zamurovali mramorovú tabuľu s nápisom: YHS Christus Populi S P Decreto Electus (preklad z lat: “Ježiš ľudský Spasiteľ, Kristus, kráľ florentského ľudu, verejným dekrétom vyvolený” ). G.Papini ďalej dodáva: ”Tento nápis je tam dosiaľ a toto uznesenie nebolo nikdy formálne odvolané a poprené. Spisovateľ tohto diela je preto hrdý, že ešte dnes, po štyristo rokoch uchvatiteľskej vlády, môže sa nazvať poddaným a vojakom Krista, Kráľa.” (G.Papini: Život Krista, s.20)

      Je to pozoruhodné vyznanie. Nielen preto, že v súčasnom Taliansku majú len od 2. svetovej vojny azda už tri stovky rôznych vlád, ale najmä preto, že G.Papini vyznanie: “Ježiš Kristus je mojím Kráľom” zobral naplno vážne so všetkými dôsledkami a že podľa tohoto vyznania aj žil. Podobne M.Luther v Malom katechizme, pri vysvetlení 2. článku Viery všeobecnej kresťanskej vyznáva: “Ježiš Kristus – je mojim Pánom”. 

    Pred rovnakou voľbou stojíme vždy znovu aj my. Aj teraz, keď sme prišli z Božej milosti ku koncu cirkevného roku a keď sa následne pred nami otvorí nový. Koho si vyvolíme za najvyššieho pána a kráľa a komu budeme naďalej dôverovať? Kto je a zostane naším kráľom? Je to iba nejaký pominuteľný človek, alebo Boží Syn Ježiš Kristus? O Ňom sme až doteraz vyznávali, že je Kráľom kráľov a Pánom pánov.( Zj 19, 16) Chceme aj naďdalej patriť pod Jeho vládu a patriť do Jeho kráľovstva? Ide o dôležité a kľúčové rozhodnutie.   

    Pred otázkou a voľbou, koho poslúchať a komu slúžiť, stáli už Adam a Eva v záhrade Éden. Po nich všetci ľudia musia urobiť rovnaké dôležité rozhodnutie. Podobnú voľbu nám približuje aj kniha Józuova: Józua, nástupca Mojžišov, zvolal zástupcov ľudu do Síchemu a vyzval ich: “Vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť..! “

Potom svoj ľud povzbudil vyznaním: “Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinu”. ( Joz 24,15 ) Aj kniha Sudcov obsahuje podobné výzvy a opisy volieb ľudu izraelského, v ktorých si mal ľud vybrať kto bude ich kráľom. Hospodin, alebo nejaký človek, podľa príkladu okolitých pohanských národov? Izraelci dlho odolávali pokušeniu zvoliť si za kráľ človeka. Je známe vyhlásenie Gideona, ktorý odmietol ponuku stať sa kráľom:”Nebudem panovať nad vami…Hospodin bude panovať nad vami”. ( Sud 8, 23) Zbožný kňaz Samuel varoval ľud pred zradou, ktorej by sa Izrael dopustil, ak by sa vzdal svojho Pána a Kráľa Hospodina a vyvolil si kráľa podľa vzoru pohanov. Napokon pomazal za kráľa Saula, ale nádeje ľudu sa nenaplnili. Po Saulovi prišiel na trón zbožný Dávid, ktorý sa usiloval plniť Božiu vôľu. Jeho úspešnými bojmi kráľovstvo rástlo. V mladosti si múdro počínal aj jeho syn Šalamún, ale múdrosť ho nezachránila, keď prestal byť verný Hospodinu. Po jeho smrti sa izraelské kráľovstvo rozpadlo na dve časti. Obe kráľovstvá časom zanikli a nad ľudom Izraela vládlo mnoho cudzích a nepriateľských kráľov. Medzi posledných patril Idumejec Herodes Veľký. Kráľovstvo sa rozdelilo medzi jeho synov, ale za ich vlády rozdelené kráľovstvo zaniklo. Vyvrcholením dlhej etapy rôzneho útlaku ľudu SZ sa stal smutne známy holokaust. Dodnes je štát Izrael ohrozovaný nepriateľmi a žije v ustavičných napätiach.

     Bratia a sestry! Poslednú nedeľu v cirkevnom roku nazývame nedeľou večnosti. Pripomína nám, že sa neprestajme blížime k večnosti. V časnosti sa skončia všetky naše dni o ktorých pravdivo hovorí žalmista: ”Končíme svoje roky ako vzdych” (Ž 90). Preto je naša voľba taká dôležitá. Voľba Ježiša za nášho Pána nám garantuje večnosť s Ním, večnosť v Jeho kráľovstve. Jeho odmietnutie prináša zatratenie a večnú smrť.

     Evanjelista Lukáš nám približuje dôležitú voľbu muža, ktorému ostávali na zemi už iba posledné hodiny života. Hovorí o zločincovi, ktorý bol na Golgote ukrižovaný spolu s Ježišom, a súčasne aj so svojím spoločníkom. Jeho rozhodnutie a prosba je pozoruhodná tým, že si zvolil za Pána a Kráľa Ježiša vtedy, keď nebolo vidieť žiaden prejav Jeho moci a slávy. Vo chvíli, keď triumfovali Ježišovi nepriatelia a keď sa spojili sa proti nemu “zemskí králi” (Ž 2). Tento mladý muž videl pred sebou len úbožiaka, podobne trpiaceho ako on sám. Pred jeho očami bola tabuľka nad Ježišom s nápisom viny: ”Tento je kráľ židovský”.  Na Jeho hlave trónila tŕňová koruna a predsa Mu prejavil plnú dôveru. Zo strany popredných mužov Izraela počul síce svedectvo o Jeho moci, ale bolo spojené s výsmechom: ”Iných zachraňoval, nech zachráni seba, ak je On pomazaný Boží, ten vyvolený”.(v. 35)  Počul a vnímal aj Ježišove slová na kríži, keď sa modlil za Božie odpustenie nepriateľom. To bežne človek nerobí a neodkáže. Okrem toho si hlboko a bytostne uvedomil svoju doterajšiu zlú stratégiu a taktiku života, svoju pomýlenú cestu. Preto nečakane urobil zásadnú korektúru svojho myslenia a života a prosil: ”Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovsva”.

    Uveril, že Ježiš je Kráľ Božieho kráľovstva.Možno počul o ňom aj to, že Jeho kráľovstvo nie je “z tohoto sveta”, ako to Ježiš povedal pred Pilátom. Tých niekoľko skúseností a slov mu stačilo, aby zatúžil byť s Ním v tých posledných hodinách na zemi a potom byť s Ním naveky. Túžil Mu patriť v utrpení, v smrti, i po smrti. Ježiš jeho prosbe vyhovel a dal mu nečakane krásny výhľad: ”Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji”. Lotor na kríži už nič nemohol urobiť ako dôkaz svojho obrátenia, okrem tých niekoľko kajúcich slov. Nemohol nič vykonať a priniesť žiadne zadosťučinenie Pánu Bohu. Prejavil však veľkú odvahu viery. V jej sile dokázal napomenúť svojho bývalého zatvrdilého druha, aj keď ten zostal slepý, hluchý a zatvrdilý až do konca. 

    Zostáva nám niekoľko dní v dobiehajúcom cirkevnom roku. Budú požehnané vtedy, ak potvrdíme a obnovíme svoju voľbu a dôveru v Ježiša ako nášho Pána a Kráľa. Ak prejavíme dôveru v Jeho milosť a v dokonalú obeť, ktorú priniesol aj za nás a naše hriechy. Poslední dni cirkevného roku sú dňami a hodinami, keď môžeme úprimne vyznať: Ty, Pane Ježiši, zostávaš naším Kráľom. Nechceme mať iných pánov a kráľov okrem Teba. 

    Ak niekto takúto voľbu neurobil, nech ju v odvahe viery urobí a vyjadrí svoju dôveru v Krista v osobnej modlitbe: Pane, keď príde náš posledný deň a vstúpime do brán večnosti, nech je to večnosť s Tebou. Rozpomeň sa aj na nás vo svojom kráľovstve a v kráľovstve Tvojho a nášho nebeského Otca. Amen

                                                                   Mgr.Ľubomír Batka st.

Nedeľa večnosti: 98/2020

Komentovať