„Jedno ti chýba.“ Mk 10,21
Mladý muž prišiel k Pánovi Ježišovi s otázkou: „Čo robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Pokľaknúc pred Ním, oslovil Ho: „dobrý Majstre“, a na otázku Pána, či pozná prikázania: „nezabiješ, nescudzoložíš nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepoškodíš, cti si otca i matku“ – Mu odpovedal: „Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti.“ Samozrejme, mnohí by povedali: „dobrý človek, nič mu nechýba, nič neopomenul“. Pán ale odpovedal: „Jedno ti chýba“- Čo to bolo, to „jedno“? Bolo to očistenie, oslobodenie od pút bohatstva. Onen mladík aj pri zachovávaní prikázaní, ako tomu jeho prirodzené srdce rozumelo, bol spútaný reťazami bohatstva — milovaním statkov. Jemu sa nedostávalo vnútorné oslobodenie. To bolo to „jedno“, čo mu chýbalo. Tu aj niekomu z nás sa to „jedno“ nedostáva? Spomeňme si, čo píše apoštol: „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“. Preto Pavel nabáda Timotea, a tiež aj nás, aby sme od toho čo je koreňom všetkého zla utekali: „Ty však, človeče Boží, pred takýmito vecami utekaj a snaž sa o spravodlivosť, pobožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, krotkosť.“ (1Tim 6, 10, 11). My, každý jeden z nás, sme naklonení prehliadať to „jedno“. Nebolo a nie je to tak pri Pánovi Ježišovi, ani pri Slove Božom, ktoré rozdeľuje a rozoznáva myslenie aj postoj srdca. Pozrime sa do 11. kapitoly listu k Židom verš 6: „Bez viery nie je možné páčiť sa Bohu“. Existujú mnohé veci, v ktorých má Boh zaľúbenie, napr. v našej (vo veriacich) službe (Rim 12, 1), v našich obetiach (Žid13, 16; Fil 4, 18) a v iných veciach. Tu ale čítame, že bez viery je nemožné páčiť sa Bohu. Len „jedno“. Ak niekomu chýba to „jedno“, tak navzdor svojej službe a svojim obetiam sa Bohu páčiť nemôže. Ľudia konajú dnes mnohé veci, ako hovoria „pre Boha“, pritom Mu ale neveria často ani nie tomu svedectvu, ktoré osvedčil o svojom Synovi. Ako by sme sa Mu mohli bez toho „jedného“ páčiť. Veď ten „kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi.“ (1J 5, 10). Druhý príklad máme v 1Kor 13. kapitole. Tu apoštol poukazuje, aká nesmierne dôležitá je láska: keby hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, keby mal aj vieru ktorou by prenášal hory, rozmanité dary a moc a lásku keby nemal, hovorí, že by bez tejto jednej veci, nič nebol. U nás je to často opačne. Ak vidíme, že je niekto obdarovaný mnohými darmi, potom aj keby hoci nemal tú „jednu vec“, tak je v ľudských očiach veľkým. Nie ale u Boha. Pavel hovorí: „Bez lásky nie som nič“. Je to možné, aby bez tejto „jednej veci“ boli takéto obdarovania postavené do úzadia a žeby nič neznamenali? „Nikdy nie“, povedia mnohí — ale Duch Svätý hovorí, že áno. Tu máme príklad ako nesmierne dôležitú úlohu hrá láska v živote brata a sestry, nášho blížneho. Tieto tri uvedené príklady ukazujú akým osudným by bolo, keby niekomu z nás chýbala niektorá z tých troch vecí. Keď sme uverili, že sme spasení vierou, potrebujeme stále žiť vo viere. „Spravodlivý z viery bude žiť.“ – to neznamená len uveriť, ale vo viere chodiť – deň za dňom byť živý z viery. Ľud izraelský sa Bohu nepáčil pre neveru a pre ňu nemohol vojsť do Jeho odpočinku (Žid 3, 18, 19), keď vo viere vyšli z Egypta a prešli vo viere Červené more (Žid 11, 29). Takúto nepretržitú vieru a dôveru v živého Boha potrebuje denne každý veriaci, aby unikol onomu porušeniu, ktoré je na svete v žiadostiach. Touto vierou budeš tiež oslobodený od „koreňa všetkého zla“, a nebudeš podobný tomu mladíkovi, ktorý odišiel smutný neoslobodený, pretože mal mnoho bohatstva, ku ktorému priľnulo jeho srdce. Ak ti chýba láska usiluj sa o ňu, t. j. žiadaj si ju (1Kor 14,1) a nechaj pôsobiť Ducha Svätého, ktorý chce denné vytvárať v tebe Kristovu myseľ. Ak nám chýba niektorá „jedna vec“, nedajme si pokoja pokiaľ ju nebudeme mať. Buďme ako Dávid, ktorý povedal: „Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem…“ (Žalm 27, 4). Tu vidíme Božieho človeka, ktorý spozoroval, že sa mu „jedna vec“ nedostáva. Bol vzdialený od domu Hospodinovho a túžil v ňom byť a kochať sa v Jeho chráme. Isté je, že to dosiahol! — lebo kto hľadá, nachádza. Ak sa nám nedostáva „jedna vec“, hoci múdrosť, žiadajme si ju rovnako ako žalmista od Boha, a hľadajme ju dokiaľ žijeme a ju „nedostaneme“ (Jak 1,5). Usilujme sa tiež o „jednu vec.“ Apoštol Pavel píše o nej v liste Filipským 3, 14; „Ale to jedno robím“. V onom žalme sme mali: „to jedno prosím“, tu máme: „to jedno robím“. Pavel vedel, že nie je dokonalým, ale „jedno“ robil; na tie veci, ktoré boli za ním zabúdal, a snažil sa o to, čo bolo pred ním, za cieľom utekal, bežal. Jedna vec, a predsa aká dôležitá, že ten, kto ju nečiní, je a zostane dieťaťom v duchovnom živote.
Všímajme si aj jednotlivých vecí v našom živote a nepozerajme sa na všetko a celkovo len povrchne. Pamätajme si, že z jednotiek sú tisíce a milióny. Z jednotlivých vecí, darov, vlastností je charakter. Ako často aj nám chýba to „jedno potrebné“, ani by sme o tom vedeli, ako Marta. Ona milovala svojho Pána ako Mária. Čo iné, než láska ju viedla k službe. Pán jej ale musel povedať, že „jedno“ je treba, totiž: sedieť pri Jeho nohách. Je pozoruhodné, že ju jej služba pre Pána neurobila šťastnou, pretože si prišla sťažovať na svoju sestru. Aký div, veď jej chýbala „jedna vec.“ A ak chýba aj nám, aj keď spievame, pracujeme, svedčíme, predsa nie sme spokojní. Pán sa neuspokojí iba so spevom a službou. On nás chce mať pri svojich nohách. On nám tiež v láske ukazuje, ako Marte, na to „jedno, čo je potrebné“. Ak činíme to „jedno potrebné“, sadáme si pri Jeho nohách, potešíme Ho a my tiež sme blažení a rastieme k Jeho chvále.
V srdci skrývam túžbu len jedinú,
aby si zmyl môj hriech, moju vinu,
svojimi ranami mnohými
obživuj ma, Baránok nevinný! (ESP 482,5)
Pokoj Vám!!
Slovak