Pozvanie k vernosti

                    Pozvanie k vernosti

Oslavujeme Tvoju dobrotu, lásku a vernosť,

milý náš Otče nebeský, ktorý si nás povolal

do spoločenstva s naším Pánom Ježišom Kristom.

Ďakujeme, že aj vtedy, keď si to nezasluhujeme,

Ty zostávaš verný vo svojom slove a zasľúbeniach.

Dnes Ťa prosíme o novú milosť a nové dary

Ducha Svätého, aby sme mohli byť Tvojimi 

vernými deťmi a raz vošli skrze Pána Ježiša Krista

do Tvojej plnej slávy. Amen

1 K 1, 4 – 9:

“Neprestajne ďakujem Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristu Ježiši, (5) že ste v Ňom boli obohatení všetkým, každým slovom a všetkou známosťou, (6) len čo sa utvrdilo medzi vami svedectvo o Kristu, (7) takže nemáte nedostatku v nijakom dare milosti, očakávajúc zjavenie sa nášho Pána Ježiša Krista. (8) On vás aj utvrdí až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. (9) Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.” Amen

   Bratia a sestry, ktorí vzývate meno nášho Pána Ježiša Krista!

   Keď nám záleží na nejakom spoločenstve a chceme, aby pretrvávalo v láske, musíme mu prejaviť nielen slovnú podporu, ale aj vernosť. Vezmime si ako príklad manželstvo. Vernosť je jednou z hlavných podmienok, jeho trvania a dobrého fungovania. V opačnom prípade, nevera, alebo nevernosť manželskému sľubu ho ničí a neraz aj zničí. Vernosť je dôležitá aj pre zachovanie dobrých priateľských vzťahov. Nevernosť a zrada priateľstvo ničí a zničí.

   Uvediem iný príklad. V posledných desaťročiach svet obdivuje tzv.japonský hospodársky zázrak, čiže úspečnosť a prosperitu japonských firiem. Japonci hovoria, že jednou z pomienok tohoto stavu a “zázraku” je vernosť pracujúcich k svojm firmám v dobrom aj zlo a vernosť firiem k pracujúcim. Preto sú trvalo úspešné.

   Milí bratia a sestry, ktorí ste neľutovali čas prísť aj dnes do chrámového spoločenstva!

   Iste nám záleží, popri našich manželstvách, rodinách, priateľstvách a prosperite našej krajiny aj na duchovnej živosti a raste našej cirkvi a nášho cirkevného zboru. Záleží nám na budovaní spoločenstva viery v Ježiša Krista, do ktorého nás povolal už v Krste svätom náš nebeský Otec. Toto spoločenstvo, ktoré nazývame cirkev ( to, čo patrí Pánovi), má zasľúbenie večnosti. Večného trvania vo večnej radosti a večnom pokoji.

    Vieme, že sľuby Božie a Kristove sú verné, pravdivé a nemenné. 

Vieme a cítime, že ak má byť toto spoločenstvo vytvorené v Krste svätom večné, ak má trvať a pokračovať vo večnosti, nemôžeme ho narušiť, alebo prerušiť neverou k Pánovi a Jeho cirkvi. Z Božej strany platí zasľúbenie: …”nikto a nič nás nebude môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v našom Pánovi Ježišovi Kristovi” . (R 8, 38-39) Zostáva však vážna otázka, aká je naša viera a vernosť? Odpoveď si musí dať každý sám.

    Bratia a sestry v Pánovi!

    Naša vernosť sa môže a má opierať o Toho, ktorý sám je verný a svoju milosť nám dokázal a dokazuje svojou vernosťou. Majme na pamäti Toho, ktorý už prvým ľuďom Adamovi a Eve v raji dal nádej života. Ktorí im a ich potomstvu dal zasľúbenie záchrany z moci hriechu a smrti, keď ľudia proti Pánu Bohu zhrešili. Aj po vyhnaní z raja sa Pán Boh o ľudí staral a zaujímal o ich dobro. Prejavil svoju milosť dokonca aj Kainovi, ktorý zavraždil svojho brata. Dal mu na čelo znamenie, aby ho nikto v úsilí o spravodlivosť nezabil. Božiu milosť a vernosť mnoho krát spoznal a zakúsil aj starozmluvný ľud Boží, ktorí si počínal neverne, neposlušne a tvrdošijne zotrvával vo svojom hriechu.

    Aj my, ktorí žijeme v cirkvi si vážne uvedomujeme to, čo majú spoznať a vyznať už naše dospievajúce deti pri konfirmácii, keď vyznávajú, že zo svojej strany krstnú zmluvu neraz narušili a Pána rozhnevali. To platí samozrejme nielen o nových konfirmandoch, ale aj o všetkých nás, dávnejšie konfirmovaných. Z Božej strany je však zmluva milosti vždy stála a nemenná.

    Dôležitá je aj vernosť cirkevnému zboru. O vernosť voči zboru, ktorá je súčasne prejavom vernosti voči celej cirkvi išlo aj apoštolovi Pavlovi, keď písal list korintským kresťanom. V tomto zbore sa kresťanská viera rýchlo šírila, ako spomína apoštol: “len čo sa utvrdilo medzi vami svedectvo o Kristu”. Prostredie tohoto mesta nebolo kresťanstvu priaznivé, pretože sa vyznačovalo rozšírenou nemravnosťou, plynúcou z vtedajšieho pohanstva. Filozoficky a rozumkársky založení Gréci považovali slovo o Kristu a najmä slovo o kríži za bláznovstvo a v oblasti mravov nemali žiadne zábrany. Mnohí si svoje pohanské zvyky prinášali do cirkvi a aj po Krste svätom sa nedokázali s minulosťou celkom rozlúčiť. Preto zbor, i keď navonok rýchlo rástol, ohrozovala nejednotnosť, sektárstvo a nemravnosť. V ďalších slovách vo svojom liste musel apoštol korintských kresťanov napomínať. Na roztržky a rozdelenie hovoril: “Či je Kristus rozdelený?”. Upozorňoval na hodnotu kresťanského manželstva a iné úpadkové prejavy v zbore.  

    Napriek všetkému apoštol Pavol neprestajne ďakoval za korintských kresťanov a za Božiu milosť, ktorej sa im dostalo tým, že slovo evanjelia vyklíčilo a zapustilo korene viery medzi nimi. 

Z biblického textu sme vypočuli, že prvotná vernosť slovu Ježiša  Krista priniesla veľké duchovné obohatenie, takže pekne vzrastali v poznaní Ježiša ako Pána. Návrat k prvotnej viere a vernosti bola nádejou pre budúcnosť, až do očakávaného príchodu Pánovho v sláve. V liste pripomína apoštol Pavel nielen hodnotu zvestovaného evanjelia, ale aj hodnotu viditeľného slova, totiž sviatosti Večere Pánovej. Pripomína, že je dôležité vrátiť sa k tomuto duchovnému bohatstvu a poznaniu a neustále sa v ňom posilňovať a utvrdzovať.

Bez vždy nového prijatia týchto darov milosti môže prísť iba k stagnácii, úpadku a k duchovnej smrti.

    Práve tam, kde zbor jasne vidí súčasné slabosti, má prosiť o novú milosť a nie sa zbabelo utiahnuť, alebo rezignovať v duchovnom zápase. To všetko hrozí aj našej cirkvi, ako to často vidíme okolo seba, alebo keď počujeme o úpadku viery v cirkevných zboroch. Preto aj v našej cirkvi, v ktorej sme podobne boli “obohatení všetkým, každým slovom a všetkou známosťou”, ale aj mnohými veľkými svedectvami viery, máme na čom budovať vzťah viery a vernosti. Pre ľud Boží SZ i NZ je vzácne svedectvo Žalmistu, ktorý hovorí: ” Na to chcem spomínať a vyliať svoje srdce, že do Božieho domu v zástupe som chodieval za hlasitého plesania a vďaky so svätiacim davom”. (Ž 42, 5)  

   Nechceme tvrdiť, že sa dnes u nás prejavuje nejaká hrubá a otvorená nevera k Pánu Bohu a k Pánovej cirkvi. Ešte stále je dosť tých, ktorí sa navonok hlásia do cirkvi a aspoň na sviatky prichádzajú aj do chrámu na služby Božie. A predsa musíme neustále myslieť na slová, ktoré povedal Ježiš: ” Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom”. (Lk 16, 10) Viera a vernosť rastie pri každom počúvaní slova Božieho. Návšteva chrámu Božieho má svoj význam v každom čase, keďže “viera je z počúvania”. V cirkvi si želáme obživenie a prebudenie, ale ono nemôže prísť inak, ako obživením každého duchovne umdlievajúceho kresťana.  – Mocný dub, ktorý odoláva víchriciam v hore sa zrodil z malého žaluďa, v malej jamke. Potreboval k tomu trochu hliny a vody a slnečný lúč. Len toľko zdanlivých maličkostí vyžaduje malý výhonok, aby sa stal časom obrom. Kto bol v nejakej krasovej jaskyni a videl krásne stalagnity a stalaktity vie, že tieto vznikajú ticíce rokov v podzemí. Kvapka za kvapkou, molekula za molekulou vápenatej vody vytvorila krásne a podivuhodné stĺpy, kvety a tvary. Aj ľadovce, alebo časti pevniny sa hýbu nepostihnuteľným, ale trvalým pohybom. Nepostihnuteľná práca koralov v moci vytvorila celé súostrovia.

      Aj náš život pozostáva z maličkostí. Roky tvoria drobné chvíľky, minúty a sekundy, ale záleží na každom dni, aká bude budúcnosť.

Platí to aj v duchovnej oblasti a v duchovnom živote. Veľké veci a úspechy sa rodia z malých. Z malej, drobnej vernosti a lásky, z drobných krokov, ktoré robíme pod vplyvom Ducha Svätého, prijímaného z každého zvestovaného slova a z každej novej známosti Písma svätého. Takýmto zdanlivo pomalým rastom dospejeme však napokon bez úhony k cieľu. K tomu, aby sme boli vo viere pevní a utvrdení a tak “boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista”.(v. 8) Nik neprekoná veľké prekážky, ak najskôr neprekoná malé. Tak je tov športe, vo výchove telesnej, ale i duchovnej. Deň bez tréningu je dňom strateným. Je dňom zničenej energie. Každou prehranou bitkou vôle sa svaly stávajú slabšie, zatiaľ čo súper je silnejší. Preto aj v duchovnej oblasti sa nám nestačí spoliehať na to, čo dosiahli naši predkovia, alebo na to, čo sme dosiahli včera. Tak, ako sa apoštol neprestajne modlil za korinstných kresťanov, modlime sa aj my za našich blížnych i za seba. Prosme o novú milosť pre náš cirkevný zbor a pre všetkých pokrstených. Nasledujme Toho, ktorý nás naučil, že “Pán Boh je verný a neprestajne nás povoláva do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána”. Prosme o vždy novú duchovnú sejbu slova a v modlitbách zápasme za každú jednu dušu, dnes možno ešte zblúdilú a stratenú ovečku. S pohľadom upretým na Toho, ktorý je verný, budeme bez obáv pozerať v ústrety budúcim dňom a rokom a tak zachováme vernosť Pánovi až po posledný deň, keď nás uvedie do svojho kráľovstva. Amen

     18. nedeľa po Sv.Trojici – Sobotište 89/20 – Ľubomír Batka st.  

Pozn.Text je v Chrámovej agende použitý aj na 1.adv. nedeľu, v sérii:  US – B.

Komentovať