Stanovisko vieroučného výboru ECAV

STANOVISKO vieroučného výboru

STANOVISKO vieroučného výboru

STANOVISKO k „Vyhláseniu Presbyterstva Cirkevného zboru ECAV Bratislava Staré Mesto pri príležitosti Medzinárodného dňa proti homofóbii a transfóbii (IDAHOT)“.

Vieroučný výbor ECAV na Slovensku sa na svojom riadnom zasadnutí dňa 20. augusta 2020 vo Zvolene zaoberal Vyhlásením Presbyterstva Cirkevného zboru ECAV Bratislava Staré Mesto pri príležitosti Medzinárodného dňa proti homofóbii a transfóbii (IDAHOT) a prijal nasledovné stanovisko.

Presbyterstvo vo svojom stanovisku uvádza, že „v prostredí cirkví prevláda silná tendencia tabuizovať témy sexuálnej orientácie a rodovej identity.“

Nevieme, ktoré cirkvi a aké skúsenosti majú členovia zborového presbyterstva na mysli. ECAV témy sexuálnej orientácie a rodovej identity netabuizuje. Dôkazom tohto tvrdenia je, že už v roku 2010 bol zástupca ECAV v SRo v diskusii na tému homosexuality. Následne v roku 2014 v rámci ECD bol voľne prístupný seminár pre verejnosť venovaný otázkam rodiny a diskutovalo sa aj o otázkach homosexuality. V máji v roku 2015 sa konala Všeobecná pastorálna konferencia vo Zvolene a bola venovaná týmto otázkam. Pozvanie vystúpiť na tejto konferencii dostala aj sestra farárka Mgr. Anna Polcková, aj brat Mgr. O. Prostredník, PhD., avšak sa ospravedlnili a neprišli. V roku 2016 sa konala dištriktuálna pastorálna konferencia v Novom Smokovci, kde sa, síce iba v diskusii, ale tiež otvorene hovorilo na túto tému. V roku 2018 sa konala Teologická konferencia v Nimnici, rovnako bola venovaná rodine a témam s tým spojeným. Tejto téme sa nevyhýbal ani Evanjelický posol spod Tatier, ktorý uverejnil  niekoľko článkov. Vyhlásenie Zboru biskupov, ktoré sa venuje tejto téme je dostatočným dôkazom o tom, že v ECAV nie je silná tendencia tabuizovať témy sexuálnej orientácie a rodovej identity. Táto téma však nie je nosnou témou v cirkvi, ale jednou z mnohých, ktorým cirkev venuje pozornosť.

Presbyterstvo vo svojom stanovisku uvádza, že „ak sa k týmto témam cirkvi na Slovensku vyjadrujú, robia to často spôsobom, ktorý zraňuje osoby, ktorých sa to týka, ako aj ich rodinných príslušníkov.“

Nevieme, ktoré vyhlásenia cirkví a konkrétne predstaviteľov ECAV majú členovia zborového presbyterstva na mysli. Bolo by správne, keby ich členovia ZP citovali, pretože je to zovšeobecňujúce tvrdenie. Bez podloženia môže byť pokladané za osočovanie.

Presbyterstvo vo svojom stanovisku uvádza, že „u mnohých prevládajú nesprávne a vedeckým výskumom nepodložené predstavy, že sexuálna orientácia a rodová identita sú vecou voľby a je možné ich zmeniť, či už rôznymi pochybnými terapiami alebo dokonca modlitbou a pôstom“. 

Vedecký výskum v oblasti sexuálnej orientácie nie je ukončený. Potvrdené je, že sa nenašiel gén, ktorý by určoval sexuálnu orientáciu. Ako to dokladujú vedecké štúdie, sexualita a jej vývoj u jednotlivca je podmienený viacerými, predovšetkým najmä psychosociálnymi faktormi.

Sú ľudia, ktorí svoju sexuálnu orientáciu počas života zmenili. Nielen z heterosexuálnej na homosexuálnu, ale aj z homosexuálnej na heterosexuálnu. Žiaľ, o tom druhom niektorí ľudia nechcú počuť. Ale životy týchto ľudí sú jasným svedectvom, že je to možné. Je pravdou, že ľudské modlitby a pôsty nepôsobia v živote človeka zmenu, ale je to Pán Boh, ktorému nič nie je nemožné. On odpovedá podľa svojej vôle aj na modlitby a prosby veriacich. Vyjadrujeme znepokojenie nad tým, že presbyteri cirkevného zboru, ktorý vyznáva vieru vo všemohúceho Boha, prejavujú o tom pochybnosti.

Nepopierame, že na „liečenie“ príťažlivosti k rovnakému pohlaviu boli v minulosti použité rôzne metódy. Aj také, ktoré neboli správne a spôsobili niektorým ľuďom namiesto pomoci sťaženie ich situácie. Ale to platí o liečebných postupoch aj pri iných diagnózach, či stavoch. V medicíne aj v psychológii dochádza k hľadaniu a nachádzaniu nových metód a postupov na základe získavania nových vedeckých poznatkov a bádaní. Žiaľ, že v niektorých krajinách je odmietaná pomoc aj tým ľuďom, ktorí o ňu stoja, nechcú sa uspokojiť so svojim stavom alebo aj hľadajú cestu k zmene. Aj týmto ľuďom je potrebné podať pomocnú ruku a prejaviť lásku.

Presbyterstvo vo svojom stanovisku uvádza, že „je povinné vyjadriť sa v súlade s dvojitým prikázaním lásky: „Milovať Boha a svojho blížneho!“ svoju podporu všetkým ľuďom, ktorých spoločnosť z rôznych, často aj náboženských dôvodov vytláča na svoj okraj.“

V tomto bode sa zhodneme, avšak je dôležité, čo sa rozumie pod podporou. Podpora môže byť a aj býva rôzna. Láska neznamená súhlasiť s tým, čo nie je správne. A nesúhlasiť s názorom iného neznamená, že ho nemilujem. 

Milovať Pána Boha znamená byť poslušný Jeho Slovu a nevykladať si ho podľa módnych trendov a rôznych ideológií.

Povinnosťou všetkých nás, zvlášť veriacich je hľadať pravdu, držať sa pravdy a byť jej verný, lebo len pravda vyslobodzuje! Snaha priviesť človeka k Pravde je vyjadrením podpory, je prejavom lásky k Pánu Bohu a k blížnemu.

Rovnako je nám ľúto tých ľudí, ktorí sa stali terčom nenávisti, fyzických útokov, alebo nenašli bezpečné prijímajúce prostredie v rodine, či v cirkvi a siahli si na život. Nemôžeme však súhlasiť s vyjadrením: „aby (predstavitelia a členovia ECAV na Slovensku) hľadali také spôsoby pomoci, ktoré budú rešpektovať ich Bohom darovanú sexuálnu orientáciu a rodovú identitu.“

Pán Boh stvoril človeka ako muža a ženu. K tomuto stvoriteľskému poriadku sa priznával aj sám Pán Ježiš. Nestvoril nás s rozličnou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Boh je darcom dokonalého údelu a dokonalého daru. Nemôžeme povedať, že Pán Boh je darcom akejkoľvek sexuálnej orientácie a rodovej identity.

Preto za pomoc nepokladáme utvrdzovanie týchto ľudí a spoločnosti v presvedčení, že je to dané ako dar od Pána Boha. Sme však povinní, pokiaľ o pomoc stoja, podať im pomocnú ruku na ceste životom a to v súlade s Božím zámerom.

Odmietame označovanie homofóbia pre tých, ktorí nezdieľajú rovnaký názor na ideológiu súvisiacu s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu či transexualitu a rodovú identitu. Veriaci ľudia nemajú strach z ľudí, ale boja sa neposlúchať Pána Boha.

Vieroučný výbor sa nestotožňuje s argumentami, ktoré uvádza vo svojej štúdii prof. Mgr. F. Ábel, PhD., pripravuje však odborné teologické, vieroučno-etické stanovisko, ktoré predloží na schválenie Synode. V ňom hlbšie rozoberie túto problematiku, aby objasnila otázky, ktoré si kladú členovia cirkvi a chcú na ne poznať odpovede v duchu Písma svätého.

Komentovať