O vzácnej múdrosti

O vzácnej múdrosti

Aby sme týmto životom prešli šťastne, na to je iba ľudská múdrosť nedostatočná. Keď má naše putovanie skončiť v nebesiach, tak potrebujeme zvláštnu múdrosť, ktorá v každom ohľade a smere ľudskú múdrosť prevyšuje. Kde sa taká múdrosť dá nájsť?

Vo Svätom Písme, v 28. kapitole Jóbovej knihy máme tú vzácnu múdrosť opísanú takto: „Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu.“ Prečo? Pretože „nedá sa vyvážiť ófirským zlatom, ani vzácnym ónyxom a zafírom.“ A prečo nie? Pretože „nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety. Koraly a krištáľ ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly.“  — Tak sa nečudujme otázke: „Kde sa dá takáto múdrosť nájsť?“

Všimnime si v tejto kapitole niečo pozoruhodné. Akonáhle bola táto otázka vyslovená, štyria odpovedali. Kto? Prahlbina, more, zánik, smrť. A ako znela ich odpoveď? Priepasť riekla: „Vo mne jej niet.“ (v.14) More zahučalo: „Nie je u mňa.“ (v.14). A zahynutie so smrťou povedali: „Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli.“ (v. 22.)

Prečo práve títo štyria odpovedali? Veď sú to už na pohľad rozdielne veci. Alebo snáď majú niečo spoločného? Sú si predsa nejako podobné? Áno, sú. Všetky tieto štyri veci sú pre život človeka nebezpečné, všetky prahnú po koristi a beda tomu, koho stiahnu do svojich hlbín. A tu ich počujeme, ako svorne volajú, že iba počuli zvesť o tej múdrosti, počuli o nej, ale u nich, v nich nie je!

Potom tá múdrosť musí byť vzácnejšia a cennejšia ako drahokamy v tom, že ten kto ju má uniká všetkému nebezpečenstvu, uniká aj zahynutiu, čo znamená peklo, ba unikne aj smrti. Vzácna múdrosť, kde ťa máme hľadať, kam sa máme vydať? Veď naše duše sú obklopené toľkým nebezpečenstvom, ktorému chceme uniknúť  — kde sa teda nachádzaš? A tu čítame odpoveď: „Boh pozná cestu k nej, On vie o jej mieste! Lebo On dovidí až po konce zeme a vidí všetko pod nebom. Keď dal váhu vetru a vodám určil mieru, keď dažďu stanovil poriadok a cestu hromoblesku, už vtedy ju videl a hlásal, pevne ju postavil a preskúmal.“ (v. 23.—27.)

Hlásal, rozhlásil, pripravil, postavil a isto už tušíte, kto je tou vzácnou múdrosťou? Je to Syn Boží, Pán Ježiš Kristus. Čítajme v knihe Prísloví 8. kap. a dočítame sa, že „Hospodin ma stvoril na počiatku svojho diela, pred svojimi pradávnymi skutkami. Od vekov bola som utvorená, od prapočiatku zeme“, už tu bola táto múdrosť, Pán Ježiš. A v ev. Jána v 1. kap. sa dočítame, že „Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo.“ Tak Starý aj Nový Zákon je plný zvesti o tejto múdrosti. Od stvorenia sveta až po dnešnú dobu vždy znie z Božích úst: „Verte v evanjelium!“ A čo je evanjelium? Je to radostné posolstvo, že Kristus je náš život, že tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby ten kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život.

Táto nekonečná Múdrosť vzala na seba naše nemoci a niesla aj naše bolesti. Vo všetkom nám bola podobná, okrem hriechu. Žiadna priepasť, žiadna prahlbina nemohla na otázku: „Kde je tá múdrosť?“ inak odpovedať, než správne: „Vo mne nie je.“ A vy zaiste viete, čo rozumieme pod tým slovom: priepasť, prahlbina v tom duchovnom slova zmysle, teda všetku tú nízkosť prevráteného srdca, hriech! Pretože táto večná múdrosť, Syn Boží, tak je vyvýšená nad každú nízkosť, môže vás vytiahnuť z akejkoľvek priepasti hriechu. Len chcite z toho zlého von, len naťahujte k Nemu svoje ruky.

A je nám známe, že tá večná múdrosť, Syn Boží, kráčal týmto svetom. Všimnime si ten božský pokoj dýchajúceho z Jeho slov, z Jeho konania. Tak prenasledovaný, neporozumený, posudzovaný a napokon odsúdený a pri tom ten Jeho pokoj. — Ak chceme nejakého človeka označiť, že jeho myseľ alebo srdce sú rozvírené nepokojom alebo starostlivosťou, starosťou, úzkosťou povieme: „more rozbúrené“ a dobre rozumieme, čo to znamená mať myseľ a srdce rozbúrené ako more a topiť sa v ňom. Ale pohlaďme na Pána Ježiša hroziaceho vlnám, vetru a búrke. Vidíme Ho kráčať po vlnách, ale nie sa v nich topiť. Žiadne more nemohlo na otázku: „Kde je tá múdrosť?“ odpovedať inak ako správne: „U mňa nie je.“ Vy, ktorí máte srdcia rozbúrené, rozorvané a nešťastné pozrite, večná múdrosť, Syn Boží, Knieža pokoja stojí a volá: „Poďte ku mne všetci…; ja vám dám odpočinutie!“ Choďte k Nemu a zažijete to, čo zažili učeníci na rozbúrenom mori, že na Jeho rozkaz sa stalo veľké utíšenie. „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“ J 14, 27.

A potom vidíme Pána Ježiša trpieť a umierať na kríži. Počujeme posmech sveta, ktorý nerozumel prečo to tak všetko muselo byť. Vraj: „Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť!“ — Počujme vzdychy, zvolanie: „Dokonané je“ a tiež vidíme zbičované bezvládne telo snímať z kríža a ukladať do hrobu. Kde je život? — Nie je tu. Tieň smrti sa položil v tú chvíľu na všetko aj na srdce tých Jeho najvernejších. Ako kameň privalený k Jeho hrobu, tak sa sklamanie privalilo na ich nádeje. Počujeme rozhovor tých dvoch, ktorí šli do Emauzy. Ako mnoho sklamania obsahujú slová: „A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.“
Áno, tri dni tak bolo, keď smrť, keď peklo – zahynutie akoby slávilo triumf nad životom. Ale nie, lebo tretieho dňa včas ráno bol od hrobu kameň odvalený, stráž porazená, hrob prázdny, lebo večná múdrosť, Syn Boží, z mŕtvych vstal, Víťaz nad peklom a smrťou.

Nemohlo nikdy peklo ani smrť a dosiaľ nemôže na otázku; „Kde je tá múdrosť?“ inak odpovedať iba tak: „Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli“, lebo tá chvíľa, kedy drahý Spasiteľ pre nás aj do pekiel zostúpil aj smrť okúsil, bola však veľmi krátka na prirovnanie, že celú časnosť aj večnosť sa bude ohlasovať Jeho víťazstvo. „Zvesť sme počuli, domnievali sme sa, že sme uchvátili cennú korisť, ale hľa, nič nemáme, u nás nie je,“ hovorí peklo aj smrť ešte dnes. A preto, kto iný je povolaný, aby nás vytrhol zo smrti a pekla, keď cítime dotyk ich pazúrov, ako ten Víťaz, ktorý hovorí vo svojom Slove: „a mám kľúče smrti a podsvetia.“ (Zjav 1, 18). Pýtajme sa každý z nás : „Mám túto múdrosť? Prebýva v mojom srdci Pán Ježiš?“ A keď neprebýva, choď rýchlo k Nemu, pretože s Ním šťastne prejdeš týmto životom k preblaženému cieľu do nebies a nebude ti môcť nič uškodiť, ani priepasť, ani more, ani peklo, ani smrť.

„Veď kto mňa nachádza, nachádza život, dosiahne obľubu u Hospodina, ale kto ma obíde, škodí sám sebe; všetci, čo ma nenávidia, milujú smrť.“ Pr 8,35-36.

Pokoj Vám!!

Komentovať