Krst svätý
( A. M. 24.okt.2019)
Ž 128:
(Pútnická pieseň)
Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina,
kto chodí po Jeho cestách.
(2) Keď sa budeš živiť z práce svojich rúk,
blažený budeš a dobre sa ti povedie.
(3)Tvoja žena bude ako úrodný vinič
vo vnútri tvojho domu;
tvoji synovia ako mladé olivy
okolo tvojho stola.
(4) Hľa, takto dôjde požehnania muž,
ktorý sa bojí Hospodina.
(5) Nech ťa požehná Hospodin zo Siona.
Dívaj sa na blaho Jeruzalema
po všetky dni svojho života
(6) a uzri synov svojich synov.
Pokoj nad Izraelom! Amen
Milí moji,
radi vás vidíme v našej blízkosti, v našom dome, v rodine. Preto vás pozývame a voláme: prídite domov, aj keď už každý z vás máte svoje vlastné rodiny. Veľmi radi vás vítame všetkých: synov s manželkami a vnúčatká aj v našom duchovom dome tu v Senici, dnes zvlášť nášho najmladšieho vnuka A M.
Je to už deväť mesiacov, ako Pán Boh požehnal jeho narodenie a dal ho do náručia mamy K. a potom aj otcovi. Prišiel na svet zdravý, krásny a životaschopný, ale vzápätí dosť vážne ochorel a spolu s mamou a otcom sme aj my ostatní tŕpli, ako sa onemocnenie vyvynie. Vďaka Pánu Bohu túto prvú skúšku prekonal a odvtedy sa tešíme z toho, že vzrastá a prospieva: “vekom a múdrosťou” – ako je to v Biblii napísané o samotnom Božom Synovi Ježišovi.
Prichádzame do tohoto Božieho domu, aby sme vyprosili pre neho nové požehnanie a pokrstili ho, aby sa aj stal Božím synom, Božím dieťaťom. Mnoho dôležitého o sviatosti Krstu svétého vyslovil kňaz a básnik, pôsobiaci práve tu v Senici, Andrej Braxatoris Sládkovičov v básni: “Som dieťa Božie”.
Tak veľkú lásku Boh mi preukázal/
v tom najmilejšom svojom Synovi
tak útlou páskou so sebou ma zviazal. /
Ó, kto tú Milosť v dostač vysloví?
Od hriechu obmyl ma pri Krste svätom,
mňa ako Otec dieťa zaľúbil
a v sľube láskou prenesmiernou vzňatom
mi milosť, spásu, život prisľúbil.
Keď On ma chráni, nik ma nepremôže,
Som dieťa Božie!
Na úvod som vyslovil dvojité privítanie z našej strany, ale v skutočnosti sme tu preto, že nás k tomuto stretnutiu a spoločenstvu pozýva Pán Ježiš Kristus. Jeho hlas a Jeho slovo, ktoré zneje v Matúšovom evanjeliu ako príkaz a vyslanie jeho učeníkom: “Čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca, Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal”.( Mt 28, 19-20) Chceme vedome a zodpovedne toto slovo a príkaz počuť aj my a konať podľa neho, aby sa aj A. stal učeníkom Pána Ježiša Krista a skrze Neho aj Božím dieťaťom a dedičom Božích zasľúbení.
Preto si zároveň môžeme nakrátko z Markovho evanjelia pripomenúť aj zasľúbenie, ktoré sa vzťahuje na toho, kto je v meno Trojjediného Pána Boha pokrstený. Sľub Pánov o tom, že kto je v Jeho meno pokrstení a verí v Neho, bude aj večne spasený, čiže bude z milosti Božej skrze Krista Pána a Ducha Svätého patriť do veľkej a večnej rodiny Božích detí.
O Krste svätom som dával kedysi žiakom otázku: Kto krstí? – Pán farár, alebo rodičia, alebo niekto iný? – My v pokore a vo viere učíme a vyznávame, že krstiacim je sám Trojjediný Pán Boh. Krst je to teda Jeho dielo, Jeho príkaz i jeho zasľúbenie, nie naše a aj Jeho požehnanie, ktoré sa v Krste udeľuje. My sme iba sprostredkovatelia toho všetkého. Spomínam to preto, aby sme si povedali niečo aj o tomto svätom výkone, ktorý nazývame sviatosťou, keďže v úvodnom texte Písma svätého, v Žalme 128 ako pútnickej pieseni ľudu Božieho SZ, nie je o samotnom Krste žiadna reč, alebo slovo. V tomto žalme je však vyslovené veľa z toho, čo s Krstom súvisí a čo má nasledovať po Krste v Božom ľude. Nielen v spoločenstve ľudu SZ, ale i NZ, totiž v živote evanjelického kresťana a kresťanskej rodiny.
V Žalme 128 sa dva krát spomína krásne slovo: “blahoslavený” a tiež i slovo o požehnaní, čiže o dare milosti pre tých, ktorí Božiu blízkosť a spoločenstvo s Ním hľadajú a radi v tomto spoločenstve prebývajú. “Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina”, vyznáva žalmista. Nemyslí tým na nejaký panický strach pred neznámym a skrytým Bohom, bezcitným pánom všetkého, ale je tu reč o bázni pred Bohom, vrcholnej úcte pred Tým, ktorý je mocný Stvoriteľ sveta: neba, zeme i života, ale súčasne aj naším Záchrancom skrze Krista a posvätiteľom nášho života prostredníctvom Ducha Svätého.
O živote ako Božom dare a o našom stvorení krásne hovorí Žalm 139: “ Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živte Ty si ma utkal. Ďakujem Ti, že si ma úžasne divne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie. Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme.Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoc ešte ani jeden z nich nejestvoval”. ( v. 13- 16)
Spoločenstvo s Bohom Otcom a chodenie po Božích cestách v tejto časnosti prináša blaženosť, radosť a pokoj pre každého Božieho syna a déru. K blaženosti vedie život podľa Božích prikázaní a medzi inými aj príkaz pracovať v súlade s Božím zámerom”.Biblicky vyjadrené: máme ”obrábať a strážiť” Pánom Bohom darovanú rajskú záhradu, zem, ktorú pre blaho človeka ako záhradu vysadil a pripravil sám Hospodin.
Pravda, tam kde úsilie človeka nie je spojené s hľadaním Božej vôle – samotná práca a akékoľvek úsilie rúk, alebo rozumu blaženosť neprinesie. Človek síce môže veľa získať, môže dokonca veľmi zbohatnúť, ale ak jeho srdce priľne iba k bohatsvu a nie k Bohu, čoskoro zistí, že všetko, čo získal musí napokon opustiť, zanechať. Človek “nahý” prichádza na svet, “nahý” ostáva a taký, pokiaľ ide o všetko telesné, sa aj vracia do prachu. Ak neprijal aj iné hodnoty, pri poslednom návrate mu ostane iba strach, bolesť a nepokoj. Kto sa spolieha iba na na extrémne nasadenie rúk, či umu a nehľáda aj hodnoty kráľovstva Božieho, zistí, že pravé hodnoty nezískal. Žalm 127, 1 -2 hovorí: ” Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik. Márne vám zavčasu vstávať a neskoro si sadať, jesť v bolesti vyrobený chlieb, dosť dáva On svojmu milému v spánku. Ajhľa, dedičstvom od Hospodina sú synovia, odmenou je plod života”.
Aj v 128 žalme sa spomína osobitné Božie požehnanie, ktoré je v požehnaní rodiny, rodinného spoločenstva a v dare manželky a detí. “Tvoja žena bude ako úrodný vinič vo vnútri tvojho domu” – svedčí žalmista. V NZ sa sám Boží Syn Ježiš prirovnal k vinnému kmeňu, k viniču, ktorý prináša požehnanie.
Je to veľké a mimoriadne vyznačenie ženy – matky, že môže byť darkyňou života, stromom života a priamo Božím dieťaťom v tomto svete a v rodine. Za to patrí naša vďaka Hospodinu.
Aj deti, synovia, alebo dcéry ktoré rodí, sú požehnaním a vzácnym darom. Sú “ako mladé olivy okolo tvojho stola”. Deti sú teda požehnaním a darom, ako oliva, s mnohorakým úžitkom. Poukaz na tento strom je pre nás súčsne poukazom na to, že o deti sa treba starať tak, ako len najviac môžeme, aby prospievali, rástli a prinášali svojím časom úrodu. Keďže Pán Ježiš hovorí o tom, že aj my ako cirkev sme Jeho ratolesti – nezabúdajme nikdy ani na toto naše poslanie a duchovné úlohy, ktoré z tohoto povolania plynú. Toto všetko je teda Božím zasľúbením pre ženu, manželku, pre muža, manžela i pre deti, ktoré sa v Krste svätom stávajú “kráľovským kňazstvom”.( 1 Pt)
V úvodnom svätom texte, v piesni pútnikov, sa síce o Krste nič nehovorí, ale hovorí sa v ňom o túžbe ľudí po spoločenstve s Pánom Bohom, ktorí kráčajú s touto túžbou k Nemu ako najvyššiemu cieľu svojho života. Spoločenstvo s naším nebeským Otcom prináša človeku dobro a skutočné požehnanie. Preto ľud Boží má vždy myslieť aj na širšie spoločenstvo pútnikov, do ktorého sme sa Krstom svätým zaradili. Nielen na spoločenstvo pokrvnej rodiny, ktorá je pre nás hodnotou a požehnaným darom, ale aj spoločenstvo Kristovej cirkvi, ktorej údmi sme sa skrze Krst svätý stali.
Máme teda vždy myslieť aj na Kristovu cirkev. Práve to pre nás, ľud NZ, znamenajú slová: “Dívaj sa na blaho Jeruzalema po všetky svojho života”. Pamätajme na blaho, dobro a prospech “Jeruzalema”, nášho duchovného Siona, na spoločenstvo z ktorého sme duchovne vyšli, ku ktorému patrili naši rodičia, starí a prastarí rodičia atď. Preto milé deti: “Dívajte sa na blaho Jeruzalema po všetky dni svojho života “ a na náš duchovný Sion obracajte nielen svoj zrak, ale aj oči uši svojich synov a dcér.
Tento pohľad a záujem má tiež svoje zasľúbenie: ”Uzri synov svojich synov”. Dožiť sa príchodu vnukov a vnučiek, aj to je opäť prejav Božieho požehnania. Kiež toto požehnanie dosiahnete aj vy: rodičia a krstní rodičia, tak ako ho prežívame aj my s mamou. Vidieť a mať okolo seba kŕdlik vnúčat, je pre nás radosťou a blaženosťou. Ale pri tomto pohľade na “synov svojich synov”, platí aj opak, totiž že zo šťastia, blaženosti, radosti a spokojnosti starých rodičov môžu prijímať pre svoj život blaženosť, radosť a pokoj aj vnúčatá.
Nech teda Trojedinný Pán Boh vykoná teraz to, čo zasľúbil a požehná nás všetkých blahoslavenstvom, radosťou a pokojom. Jemu odovzdáme v Krste svätom aj Alexa Mareka, tak ako sme to urobili pri všetkých vás, našich deťoch a vnúčatách, vo viere, že je to dobré, správne a spásonosné. Amen
V Senici 25.júla 2020 Ľubomír Batka st.
Slovak