Tomáš Gáll – Letný večer

Tomáš Gáll – Letný večer

Zvon zvoní, večer padá na kraj,
nad nami mračná nevidieť,
ako keď mávne peruť vtáčka,
do mäkkých perín klesne svet.

Zmĺkol zvon, ticho hosť je všade,
do úľa včielka prilieta,
v poli bdie v krížoch zlatá nádej
na obrus zeme vystretá.

Za siedmou horou búrka duní,
tam v blesku zrieť je mračien tieň;
z okrúhlej mláčky splnu luny
svetlo sa leje do okien.

Posledný chodec privrel dvere,
už doznel v zámke kľúča hlas,
knihu dňa slnko sebou berie…
Zmĺkol zvon… Pokľaknúť je čas…

Komentovať