1. Základ náš jediný je len Písmo sväté;
učenie našej cirkvi je len z neho vzaté.
Ono nám je jediným prameňom múdrosti,
umenia, pravdy, svetla a Božej známosti!
2. Spravodlivosť, spasenie len z viery učíme,
akže v Božiu milosť úprimne veríme,
ktorá nám je dobytá zásluhami Krista,
On je k Bohu Otcu naša cesta istá.
Však ale dobré skutky sú viery ovocie,
spočíva iste na nich zaľúbenie Božie,
lenže spasiť nemôžu človeka žiadneho,
to činí len Kristus a zásluha Jeho.
3. Pápeža, ako hlavu cirkvi nemôžeme uznať,
veď hlava cirkvi svojej sám Kristus chce zostať!
Rúhanie sa Bohu je neomylnosť jeho:
Neomylného mimo Boha niet žiadneho!
4. Svätých nevzývame, ani ich neznáme,
jedného u Boha my prímluvcu máme;
a to je zas len On — On Syn pravý Boží,
On za nás prímluvy u Otca vždy množí!
5. Omša! Krista kňazom nové obetovanie
nemôž‘ v cirkvi našej nájsť žiadne uznanie,
bo len raz obetovaný na hore Golgoty
za hriechy, viny naše bol Syn Boží svätý;
ten Baránok Boží a tým každá vina
zmytá krvou Jeho, toho Božieho Syna!
6. Sviatostí nie sedem, ale len dve máme,
bo len dve od Krista nariadené známe!
Krst svätý a Večeru, tie Jeho sviatosti
duša zbožná požíva vždy v blahej radosti!
7. Kalich veriacemu ľudu neodťahujeme,
ako sám Pán ustanovil, tak prisluhujeme
Večeru Jeho svätú, hod lásky, milosti,
požívajúc aj kalich v posvätnej radosti!
8. Že v chlebe, vo víne telo krv Kristovu
prijímajú hodujúci tam u Jeho stolu;
bo chlieb je telo, víno krvi Jeho
spoločnosť — vyznávame dľa slova Božieho.
Preto, že sa chlieb, víno v podstate zmeňuje,
to rozhodne naša cirkev zavrhuje.
9. Služby Božie v sladkej materinskej reči
vybavuje, ako slovo Božie žiada, svedčí.
10 Kňazom svojím v stav manželský vstúpiť nezabraňuje
cirkev naša, ba radšej to od nich požaduje,
by tak životom svojím k príkladu slúžili
a v ničom svoj veriaci ľud nepohoršili!
11. Očistec neverí, bo o tom učení
ani stopy najmenšej v slove Božom není!
12. Mníchov, mníšky, kláštory má to za zbytočné
všetko slovu Božiemu úplne odporné.
13. Tak je aj s púťami, častými pôstami,
inými malichernými skutkami, činmi!
Bo to nespasí nás, drahý Pane Kriste,
ale krv, smrť Tvoja urobí to iste!
A Tvoje zásluhy, tie nás s Bohom zmieria,
Jeho milosť v Tebe dá duši spasenia! — —
To je naša pravda, to učenie Slova,
tomu žiadna múdrosť sveta neodolá.
V tom daj až do smrti zotrvať nám, Kriste,
a po žitia bojoch spas nás všetkých iste! Amen.
Poznámka: nevieme kto je autorom tohto prebásneného Augsburského vierovyznania. Žiaľ mnohí ho opustili, mnohí o ňom ani nepočuli a mnohí ho odmietajú. My ostatní sa ho pevne držme!
Pokoj Vám!!
Slovak