„Vtedy mu riekol Hospodin: Čo to máš v ruke?“ 2M 4,2
Všetky veľké veci v kráľovstve Božom vznikli tak, že človek verne použil od Boha mu do ruky vložené nástroje. Mojžiš strážil ovce v zemi Midjánskej, keď ho Boh posielal do Egypta vyslobodiť izraelský ľud. Zľakol sa tejto úlohy a môžeme spolu s ním cítiť jeho obavy a strach. Sám bol cudzincom a zo zvereného stáda mu nepatrila ani jedna ovečka. Nemal nič iba svoju pastierskou palicu, obyčajnú palicu, odlomenú možno niekde v lese, ktorú mohol ľahko odhodiť a odrezať si lepšiu. Ale Pán Boh mu povedal: „Čo je to, čo máš vo svojej ruke? Touto palicou vyslobodíš Izrael.“
„Čo to máš vo svojej ruke?“ „Voliarske bodlo, ktorým pobádam pomalé voly.“ A týmto bodlom sa Šamgar postavil do Božej služby, pobil Filištíncov a vyslobodil svoj ľud.
„Čo to máš vo svojej ruke, Dávid?“ „Prak, ktorým chránim svoje ovce pred vlkom.“ A týmto prakom usmrtil obra Goliáša, proti ktorému sa neodvážilo bojovať celé vojsko.
„Čo to je, čo máte vo svojich rukách vy, Ježišovi učeníci?“ „Len päť chlebov a dve rybičky.“ Prineste ich Majstrovi a ony stačia nasýtiť päť tisíc ľudí.
„A čo máš vo svojej ruke ty, chudobná vdova?“ „Nič, len dva haliere.“ Daj ich svojmu Bohu a správa o tvojom bohatstve pôjde do celého sveta.
„A ty, plačúca žena, čo to máš vo svojej ruke?“ „Nádobu s nardovou masťou.“ Nádobu rozbi a masťou pomaž hlavu svojho Spasiteľa a jej vôňa sa udrží v celom kresťanstve a bude sa šíriť až na koniec všetkých dní.
„A čo ty, Tabita, máš vo svojej ruke?“ „Ihlu.“ Použi ju ku cti Božej a odevy, ktoré ušiješ pre vdovy a siroty rozmnožia sa a budú odievať opäť a opäť nahých pokiaľ budú chudobní na zemi.
„A čo ty, dieťa, máš vo svojej ruke?“ „Kytičku fialiek“. Dones je svojmu chorému otcovi a na jeho smutnej tvári vyčaruješ úsmev, aký sa tam už mnohé dni neobjavil.
„A ty, môj chlapče, čo to držíš v ruke?“ „Odrobinky, ktoré som zmietol zo stola.“ Choď s nimi k vtáčatám, ktoré nemajú v zime obživu a ich spev sa rozšteboce jasnejšie a radostnejšie. Budeš rukou Božou, lebo „Otec nebeský je živý“.
„Čo to máte vo svojich rukách vy, ktorí idete do zhromaždenia?“ „Spevník a Bibliu.“ A ty plačeš nad tým, že si málo dostal? Choď a spievaj o Božej milosti. Choď a rozprávaj z Jeho slova Pánovo svedectvo. Máš meč Ducha, je na obidve strany ostrý. Preniká aj najtvrdšími miestami v srdci. Zasiahne staré, zakorenené zvyky a názory. A zároveň vylieči ranené svedomie. Máš mnoho, keď máš Jeho slovo. Často vídame pomníky Husa, Luthera, Komenského ako sochy s knihou. Ale tú knihu nemajú mať sochy, ale živí ľudia!
Obzeráš sa po niečom inom, čo by si mohol potrebovať pre terajší boj? Nie je to dosť, keď máš Božie slovo a Jeho Ducha? Duchom naplnení a zmocnení a so slovom Božím na perách, v srdci, v ruke? S čím iným chceš víťaziť? Všetci tí, o ktorých sme hovorili, mali menej, ale oni to verne použili. Použi aj ty verne to, čo máš a budeš víťazom. Potom aj tvoja pamiatka bude požehnaná. Len taký hospodár je dobrým hospodárom, ktorý dokáže všetko čo mu dom poskytuje, dobre zužitkovať. Tým viac toto platí v kráľovstve Božom, v dome nášho Boha. Hľaď všetko zužitkovať na Jeho oslavu.
Ale máme aj niečo zvláštne: právo modlitieb. Využime teda všetko, čo máme v ruke, lebo všetky veľké veci v kráľovstve Božom vznikli tak, že človek verne použil to, čo mu Boh dal do ruky.
„Keď sa u teba dostavia tieto znamenia, zachovaj sa podľa okolností, lebo Boh bude s tebou.“ 1Sam 10, 7
Pokoj Vám!!
Slovak