Pokušenie a pád do hriechu
Dobrotivý Bože, láskavý Otec náš!
Počuj volanie svojho ľudu žalostiaceho
vo väzení a v putách hriechov a neprávostí.
Pozdvihni na nás svetlo svojej tváre,
aby sme večne nezahynuli.
Hľadaj nás aj vtedy, keď sa my pred Tebou skrývame,
keď pred Tebou utekáme, alebo keď sa vyhovárame
na blížnych, že iba oni a nie my máme podiel na hriechu.
Ďakujeme, že nás tak miluješ, že si nám poslal
Vykupiteľa – že si dal svojho jednorodeného Syna
na kríž za nás, hoci sme iba prach a popol. Amen
1 M 3, 1 – 7:
“ Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu ? (2)Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, (3) ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! (4) Had však povedal žene: vôbec nezomriete; (5) ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh: budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. (6) Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. (7) vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery.” Amen
Bratia a sestry túžiaci po ovocí zo stromu života!
Každé narušenie dôvery v manželstve je malou, či väčšou tragédiou, pretože namiesto radosti a šťasia prináša nepokoj. Každá nevera má vážne dôsledky a môže viesť k rozpadu manželského vzťahu.
Narušenie vzťahu lásky a dôvery prvých ľudí k Pánu Bohu v raji tiež viedlo ku skutočnej katastrofe. Výsledkom nevery v Božie slovo bola smrť nielen Adama a Evy, ale aj celého ich potomstva a ľudského pokolenia. Mohlo by sa zdať, že strata dôvery a následná neposlušnosť voči Pánu Bohu bolo iba malé previnenie, za ktoré prišiel trest neprimerane veľký a tvrdý. Ak si niekto myslí, že v rajskej záhrade išlo len o jedenie zakázaného ovocia z jedného z mnohých stromov raja a o odplatu urazeného Pána záhrady, veľmi sa mýli. Pretože za narušenou vernosťou a následným “jedením” ovocia zo “stromu poznania dobra a zla” bola v skutočnosti dôvera v slová pokušiteľa: “určite nezomriete” a viera nie v slová Božie, ale v slová pokušiteľa, v ktorých vyslovil najväčšie možné klamstvo podané človeku stvorenému Božou láskou: “Budete ako Boh”! Pretože túžba byť Bohom, nemať nad sebou a vedľa seba Boha ako Pána, je sama osebe smrteľná a život ničiaca. Človek nebol a ani nemôže byť Stvoriteľom. Preto nie je ani Pánom svojho života. Nestane sa ním nikdy. Naopak, v snahe zabezpečiť si život z vlastnej sily, moci, múdrosti, z vlastných možností – znamená život stratiť. Žiadne otvorenie očí, žiadne zmúdrenie, žiadne získanie vedomostí neumožní čoveku život získať, alebo si život zachovať.
Hlina nemôže povedať hrnčiarovi že je s ním rovnocenná, alebo že je dokonca viac ako sám hrnčiar. Ani človek, Adam, stvorený z prachu zeme, nemôže dúfať, že sa stane Stvoriteľom, Pánom a Bohom.
Kresťanská cirkev, vedená Duchom Svätým rozpoznala v tejto pradejinnej udalosti skutočnosť zrodu dedičného hriechu. Jeho podstata, ktorá je týmto prvým pádom nevery a odcudzenia sa Pánu Bohu priam “zakódovaná do génov” človeka, je nielen náklonnosť k hriechu, k zlu a k následnej neposlušnosti voči Pánu Bohu, ale je aj žiadosťou, ktorá už sama o sebe je hriechom. Táto žiadosť, či žiadostivosť sa prejavuje v tej hadom – diablom a Božím nepriateľom našepkanej lži: “Budete ako Boh”.
Táto túžba vedie dodnes ľudí k presvedčeniu, že premeníme kameň na chlieb, že budeme neobmedzenými pánmi prírody (makro – i mikrokozmu) vtedy, ak sa prestaneme klaňať Pánu Bohu. Ak Ho nebudeme uctievať, ak nebudme veriť Jeho slovám a staneme sa my sami prvou i poslednou autoritou vo všetkom rozhodovaní a konaní.
Preto aj vidíme znovu a znovu, ako sa človek rád “hrá na pána”, ktorý má otvorené oči: všetkému rozumie, všetko môže, o všetkom chce rozhodovať, všetko chce ovládať a ktorý si myslí, že Pána Boha nepotrebuje. Dokonca človek uväznený v hriechu, spravidla myslí a usudzuje, že Pán Boh nám prekáža dosiahnuť šťastie a nechce nám dopriať ani “ovocie”, ktoré je na pohľad veľmi lákavé, ai “ovocie zo stromu života”. Preto ľudia chcú mať vo svojej ruke nielen chlieb každodenný, ale aj svoju prítomnosť i budúcnosť. Božia odpoveď na rozhodnutie prvých ľudí, rovnako aj na všetky ostatné pokusy byť ako Boh je rovnaká:“si prach a do prachu sa vrátiš”.
Bratia a sestry !
Práve s týmto upozornením na našu pominuteľnosť, ktorá je “odplatou za hriech” ( R 3) sme vstúpili do pôstneho obdobia cirkevného (liturgického) roku. Aj bez viditeľného pomazania čela alebo rúk popolom, zneje nám toto vážne upozornenie z Božieho slova. Je to správa o našej smrteľnosti a nemožnosti zachovať si život z vlastných síl. Možno sa nám žiada zvolať: “Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať?” (J 6, 60) Takto sa vyjadrili tí, ktorým po nasýtení telesným chlebom pri Genezaretskom jazere Pán Ježiš povedal: ”Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe” (J 6,53).
Pokušiteľ aj dnes ľuďom “našepkáva”, aby sa sa rozhodli žiť “bez Boha”. Uhladený spôsob reči, zdanlivá múdrosť zvodcov a hovorenie poloprávd, to je vlastne ono básnikmi a maliarmi predstavované “čertovo kopýtko” zdanlivej múdrosti a zdanlivej slobody, ktoré človek bez Ježišovej pomoci nedokáže postrehnúť.
Dnešné evanjelium nám však pripomenulo, že pokušenia a zvody síce prichádzajú, ale je tu niekto, kto nám ich pomáha odhaliť a odraziť a pokušiteľa prekonať a nad ním aj zvíťaziť. Pán Ježiš nielen že nad pokušiteľom sám zvíťazil, ale pomáha zvíťaziť aj nám.
On je Ten, ktorého príchod bol zasľúbený už v raji, aby hľadal a spasil, čo by inak muselo zahynúť. To sme my všetci, ktorí sme boli so starým, prvým Adamom odsúdený na smrť. Pán Ježiš prišiel v plnosti času nielen preto, aby nám pomohol zvíťaziť nad pokušiteľom a jeho nástrahami, ale aj nad následkom každého hriechu: smrťou časnou i večnou.
Tí, ktorí sa poponáhľali “odsúdiť” Pána Boha a obviňujú Ho z nelásky a tvrdosti, môžu v slove a diele Pána Ježiša spoznať skutočnú a teda milosrdnú a milostivú Božiu tvár. Každý, kto sa pozrel na kríž a Ukrižovaného, môže správne vidieť a poznať v Ježišovej obeti a láske Boží zámer spasiť nás a Božiu vôľu, ktorá smeruje k obnove Božieho detinstva. Pán Boh je vo svoje láske k stvorenstvu verný. Staral sa aj o človeka – hriešnika aj po vyhnaní z raja a ponúka i nám otvorenie očí a pravú múdrosť vo svojom Synovi.
Boží Syn sa stal “druhým Adamom”, ktorý nám dáva nový život, ktorý prijímame ako dar milosti už v Krste svätom. Preto sme a môžeme sa cítiť ako “nové stvorensntvo”, vykúpené krvou Kristovou. Skrze nášho Pána a Spasiteľa máme prístup k Otcovi a nádej na odpustenie hriechov. Preto už dnes i v celej pôstnej dobe: “Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, ktorá Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu”.( Žd 12, 2) Amen
1.pôstna nedeľa 90/20 Ľubomír Batka st.
Slovak