Peter a Judáš

„Vyšiel von a horko zaplakal.“ Mat. 26, 75.
„Potom išiel a obesil sa.“ Mat. 27, 5.

Čo si hlavne na týchto dvoch Ježišových učeníkoch chceme poukázať je ich hriech, ktorý sa stal skoro súčasne. Obaja hlboko padli a pre jedného z nich to bol veľmi osudný pád, ktorý viedol k hroznej, ohavnej smrti. Že aj druhý nedopadol tak, za to mal ďakovať tej zvláštnej, už vopred odosielanej modlitbe jeho najlepšieho Priateľa, Pána Ježiša, ktorý mu sám povedal: „Ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla.“
Porovnajme týchto dvoch mužov, aby sme videli čo ich pohlo k týmto pádom a prečo jeden z nich prišiel k takému strašnému koncu, zatiaľ čo druhý, hoci aj cez hlboké pokorenie sa, no predsa sa dostal na svoje bývalé miesto v rade Pánových učeníkov.
Pozoruhodné je, že Peter stojí vždy v menoslove učeníkov ako prvý, kdežto Judáš vždy ako posledný. Pri našej úvahe by sme mohli povedať, že ani jeden z Kristových učeníkov si nie je istým, kedy príde na neho pokušenie, preto to platí prvému aj poslednému: „Čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!“ Lebo keby Judáš bdel nad vlastným srdcom, nebol by do neho prenikol odporný duch lakomstva, ktorý ho priviedol k zrade vlastného Majstra. A keby sa Peter pripravil v Getsemane modlitbou na to, čo potom nasledovalo, tak by sa tiež mohol mužnejšie postaviť a priznať sa verejne k svojmu Pánovi. Aký dojem mohol spôsobiť jeho svedectvo, keby tým nevedomým žoldnierom vyrozprával kto je Ježiš a ako s Ním vodcovia ľudu veľmi nespravodlivo zaobchádzajú! Mohol jednému aj druhému z nich poslúžiť k spaseniu.
Ale ich pád je predsa veľmi rozdielny. Prečo Judáš zradil Pána Ježiša? Nemožno tvrdiť, že by Ho nenávidel a chcel sa Ho striasť alebo za niečo sa Mu pomstiť. Takí ľudia si potom nevezmú život, keď vidia, že sa im ich úklad podaril. Nie, on to urobil výlučne zo ziskuchtivosti. Nepoznal dosiaľ nič vzácnejšie ako peniaze. Žil pre peniaze, ktoré boli pre neho najväčšou hodnotou. Im dokázal obetovať svoje vzťahy, neváhal obetovať aj svoju povesť a neprekážalo mu to, lebo hodnota peňazí bola pre neho ďaleko vzácnejšia ako Pán, obetoval im život. Nespoznal ešte väčší Poklad, ešte vzácnejšiu Hodnotu. Nevzdal sa takejto hodnoty peňazí. Nezahodil za hlavu svoj doterajší život a nezmenil svoje správanie. Judáš z minulosti vedel, že Pán častejšie unikol svojim nepriateľom, keď sa Ho chceli zmocniť a myslel si, že tentoraz tiež tak učiní; a on, Judáš, bude mať svojich tridsať strieborných a vysmeje sa kňazom, keď im zaplatená korisť unikne. Ale práve v tom spočíva hnus jeho hriechu. On nepomyslel na to, aké to bude svedectvo pre Pána, že má takých učeníkov, ktorí sú schopní za peniaze čokoľvek vykonať, aj oklamať a zradiť. A tieto jeho špekulačné myšlienky tak zatemnili jeho srdce, že Pánovo proroctvo o Jeho vlastnom utrpení a smrti si ani nevšímal. A keď už raz svoj nepekný skutok vykonal, teda sa zjednal s kňazmi, tak bolo jeho srdce úplne zatemnené leskom striebra, takže už nedbal na Pánove výstražné poznámky pri poslednej večeri. Jeho hriech teda bol po roky živený a vychovávaný ako had na prsiach, ktorý keď dospel, tak usmrtil vlastného živiteľa.

U Petra je to inak. On nie je síce bez viny, lebo Pán ho predtým výslovne varoval, aby si nezakladal na vlastnej odvahe a jasne mu predpovedal, čo vykoná. Peter, keby si tieto výstrahy pripustil k srdcu, mohol so svojim Pánom na modlitbe stráviť tú tmavú noc a vyjsť tak, ako jeho Majster posilnený do nastávajúceho boja; no on namiesto toho spal. Avšak jeho hriech je iného druhu. Rozospaný, prestrašený a následkom nepodarenej obrany v Getsemane, tým viac vyľakaný a na druhej strany sklamaný — lebo neočakával, že sa jeho Majster tak ľahko a bez všetkého odporu poddá nepriateľom— je zrazu oslovený v nepriateľskom tábore ako nasledovník „toho Nazaretského.“ Bolo to hoci len dievča, ktoré ho oslovilo, ale okolo bolo plno vojakov, ktorí to počuli. Peter, nepripravený na takú otázku už v duchu vidí ako aj jeho lapajú a vedú — a mysliac si, že jedným slovom sa strasie nemilej otázky — zaprie, že Ježiša nepozná. Najlepšie by bolo ihneď vyjsť von, ale Peter nechcel na seba upozorniť a v strachu, že ho práve potom chytia a keď sa otázka čím ďalej tým dotieravejšie opakovala, zapieral aj on čím ďalej tým urputnejšie „Nepoznám toho človeka!“ Až zakikiríkanie kohúta v ňom prebudilo svedomie tak, že teraz rozhodne kráča von a horko plače nad svojím ťažkým hriechom. Aké asi zažil výčitky svedomia v nastávajúcich dňoch a aká hrôza a tma prešla cez jeho dušu, o tom si môže urobiť predstavu len ten, kto niekomu veľmi drahému spôsobil v jeho posledných hodinách veľký zármutok bez toho, aby mal ešte príležitosť odprosiť ho a vyrovnať sa s ním. A Pán Ježiš uznal za potrebné zjaviť sa po Svojom zmŕtvychvstaní zvlášť tomuto učeníkovi, aby ho potešil a uistil, že mu je odpustené. Ale to bola len odpoveď na Petrove mnohé a vrúcne modlitby. Iste z tejto svojej skúsenosti a pádu aj nám napísal napomenutie vo svojom prvom liste: „Buďte rozvážni, bdejte!“ Pokušiteľ nám ani na chvíľu nedá pokoj, nedá nám vydýchnuť.

No úbohý Judáš neodolal tej moci temnosti, ktorá sa nad ním rozprestrela. To je práve zlorečenstvo dávno chystaného a pripravovaného hriechu, že zanechá v srdci úplnú prázdnotu, vyhryzúc každú kvapku nádeje a viery v milosť. Tak sa stalo Kainovi, ktorý sa dlho strojil na svojho brata živiac v srdci nenávisť, on potom odmietol milosť: Väčší je môj trest, než by som ho vládal zniesť!“ A tak odchádzal i Judáš, odhodiac prekliatu mzdu zrady v chráme — s povrazom v ruke — do čiernej noci. Och, biedna, zahynulá duša! Či nie je vám ľúto tohoto syna zatratenia, ktorý tak dlho kráčal s Božským Majstrom, počúval Jeho slová, bol svedkom Jeho moci a lásky? Nášmu Pánovi Judáša bolo nevýslovne ľúto, keď po márnych pokusoch zobudiť v ňom svedomie mu nakoniec povedal: Čo robíš, urob rýchlo!“

                                                                 *

Lenže, milá sestra a drahý brat, my sme nepísali tieto riadky pre Judáša a Petra. Obaja sú už tam, kde nie je viac premeny a kde je medzi nimi potvrdená veľká a neprekonateľná priepasť. Ale ty si tu a keď si aj ty Kristovým učeníkom, pre teba platí vždy: Bdej! Nadovšetko bdej nad svojím srdcom, lebo Judášovi hrozilo v jeho srdci väčšie nebezpečenstvo než Petrovi na veľkňazovom dvore. Zo srdca pochádza život, ale aký život pôjde z neho, keď bude nakvasené hriechom? A keď sa raz usadí v tvojom srdci mrak lakomstva, nenávisti, zloby, telesnosti alebo iných hriechov, tak darmo budeš chodiť za Ježišom, Jeho Duch predsa nebude môcť panovať v tvojom srdci a hriech sa nakoniec prežerie na povrch ako oheň a popáli ťa. Ach, koľko učeníkov mal od tej doby náš Pán, ktorí neboli o nič lepší než Judáš! Či si aj ty jedným z nich? Je tvoje srdce skutočne Pánovo alebo si ešte zachovávaš nejaký kút pre svoj zamilovaný hriech? Ten ťa nakoniec tiež privedie k tomu, že zradíš svojho Pána!

                                                 *

Ale bdej aj voči nepredvídaným útokom sveta! Priprav sa na ne modlitbou. Jeden zo starých cirkevných otcov nad tým horko nariekal, keď ho raz prekvapili nepriatelia nepripraveného bez toho aby sa pomodlil a keď potom pri súde od neho žiadali, aby obetoval modlám, vzal zrniečko kadidla a hodil ho na uhlie pred sochou. Len raz v živote som-vraj-zaprel môjho Pána, a to bolo v deň, keď som sa s Ním nestretol v modlitbe! No potom Ho vyznal a mužne sa postavil pred nepriateľov. A nakoniec pamätaj, že „ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého!“ Táto vzácna výpoveď nech ti nie je vankúšom, o ktorý si opieraš svedomie, ktoré ťa tlačí, zatiaľ čo žiješ v hriechu, ale keď ti boj s hriechom podrazí nohy a ty padneš, tak vedz, že Pán Ježiš sa za teba u Otca prihovára, aby nezahynula tvoja viera!

Pokoj Vám!!

Komentovať