Margaretha Lutherová

Margaretha Lutherová

Dňa 30. júna 1531 zomrela v Mansfelde Margaretha Lutherová, matka nášho slávneho reformátora Martina Luthera. Narodila sa okolo roku 1460 a bola jedinou dcérou Jána Lindemanna, a matky rodenej Ciglerovej. Jej rodičia hoci boli chudobní, boli bohabojní, vychovávali ju v cnosti a v pobožnosti, priúčajúc svoju dcéru hneď od útlej mladosti k prácam a k všelijakému užitočnému zamestnaniu.

Okolo r. 1479 sa vydala za Jána Luthera, chudobného baníka z Möry, ktorý aby svoju živnosť čím ľahšie mohol vykonávať najprv sa do Izlebii, potom do Mannsfeldu sa presťahoval. Títo mladí novomanželia, ozdobení vzájomnou láskou a vernosťou neúnavne pracovali a mnohé horké kropaje im zarosili obličaje pri poctivom obstarávaní každodenného chleba. Otec pracoval v baniach, Margarethe sa neťažilo chodiť do lesa a nejednu nošu dreva sama priniesla odtiaľ domov. Svedomitá práca a usilovnosť nezostala bez Božieho požehnania. Ich imanie a majetok sa pomaly rozrastal a náš bohabojný Luther sa stal majiteľom dvoch pecí na prečisťovanie rudy. Pre svoju rozumnosť a bezúhonnosť bol natoľko vážený, že ho jeho spoluobčania zvolili do Magistrátu. Margaretha mu porodila viacero dietok, z nich najstaršia sa volala Barbora.

V čase tehotenstva, keď sa vystrojila nakúpiť potraviny do Izlebii, ju obkľúčili bolesti i porodila dňa 10. novembra, medzi 11—12 hodinou v noci r. 1483 svojho synáčika, ktorého nasledujúceho dňa pokrstili, nazvaný menom toho dňa – Martin.

Hoci Margaretha podľa svedectva hodnoverných súvekých svedkov, po celý čas jej života bola veľmi poriadna, cnostná a bohabojná žena, viac-menej pre svojho syna Martina, musela od nepriateľov Evanjelia znášať mnohé trpké urážky a vytrpieť zlomyselné očierňovania. Hovorili o nej, že bola v spojení s diablom, od ktorého, vraj, aj svojho syna počala; potom že ho pri krste svätom nie trojjedinému Bohu, ale diablovi posvätila. No všetky takéto nezmyselné blúznenie pochádzalo len zo zlosti odporcov svetla a Božej pravdy, pretože náš reformátor im bol tŕňom v oku. Všetku svoju starostlivosť dávala Margaretha na bohabojné, kresťanské vychovávanie svojich detí, držala ich v disciplíne a cvičila v bázni Božej. Jej zaobchádzanie s deťmi bolo veľmi prísne. Luther sám hovorí o tom nasledovne: „Moja matka ma raz pre jeden mizerný orech tak prútom vyšľahala, že mi až z tela krv tiekla; ale ona to so mnou myslela dobre.“ Ako ju veľmi syn Martin miloval je dôkazom aj nasledujúci list, ktorý napísal svojej vekom zašlej a nemocnej matke v sobotu pred Vstúpením roku 1531:

„Milosť Vám a pokoj v Ježiši Kristu, Pánovi a Spasiteľovi našom! Amen.
Srdečne milá Matka! Dostal som list od môjho brata Jakuba o Vašej nemoci, a je mi to srdečne ľúto, že nemôžem telesne pri Vás byť, ako by som veľmi rád chcel. Ale predsa sa dostavujem týmto listom telesne, a nechcem byť od Vás ani duchovné vzdialený, ani so všetkými našimi. Hoci dúfam, že Vaše srdce okrem toho je dávno a bohato dosť poučené, a že Vám ani hojné potešenie Božieho slova nechýba, k tomu že ste kazateľmi a tešiteľmi všestranne zaopatrená, chcem predsa aj ja svoje učiniť a podľa mojich povinností seba za Vaše dieťa, Vás potom za matku svoju uznať. Predovšetkým, milá Matka, viete dobre z milosti Božej, že Vaša nemoc je otcovský a milostivý prút Boží, a síce veľmi maličký prút v porovnaniu toho, ako On na bezbožné, a často i na svoje vlastné milé dietky zosiela. A preto Vás nemá ani táto nemoc kormútiť a trápiť, ale máte ju s vďakou prijať ako znak Božej milosti; lebo ono je len veľmi maličkým utrpením proti utrpeniu Jeho vlastného Syna, ktoré On, sám pre seba musel znášať, nie ako my, ale pre nás a pre naše hriechy. Za druhé viete aj to, na čom v tejto i vo všetkých úzkostiach Vašu potechu máte zakladať, totiž na tom uholnom kameni Kristu, ktorý ustavične je pri nás a nedá nám klátiť sa, ani nemôže dopustiť, aby sme zblúdili a zahynuli, lebo On je Spasiteľ všetkých úbohých hriešnikov, i všetkých, ktorí v biedach a v smrti ostávajú, na Neho sa spoliehajú a Jeho meno vzývajú. On hovorí: Dúfajte, lebo ja som premohol svet! Keď svet premohol, tak iste premohol aj knieža tohoto sveta so všetkou jeho mocou. A čo je jeho moc, iba smrť, ktorou nás zajal pre naše hriechy? Keď ale smrť a hriech sú premožené, tak môžeme s potešením počuť ono veľké slovo: Dúfajte, ja som premohol svet: Nemáme o pravdivosti tohoto ani pochybovať, a nielen to, ale je nám i prikázané, aby sme si túto potechu s radosťou a vďakyvzdaním privlastnili. Lebo kto by sa takýmito slovami nechcel dať potešiť, ten by činil krivdu milému Tešiteľovi. Máme sa teda tomu s celou istotou tešiť, a keby nás niekedy myšlienka na smrť alebo na hriech chcela zastrašiť, pozdvihnime svoje srdcia hore a hovorme: Či nevieš, ó smrť, že si premožená, či nepoznáš Toho, ktorý hovorí: Ja som premohol svet! Preč, nepáči sa mi počúvať tvoje ľakanie, pretože mám radšej potešujúce slová Spasiteľa: Ja som premohol svet. Tu je onen víťazný Hrdina, ktorý mi týmto svoje víťazstvo dáva a privlastňuje. Pri Ňom zostanem. Lebo viem, že ma neklame. Nepravé je tvoje strašenie, ó smrť, rada by si ma chcela oklamať a zlými myšlienkami od môjho Spasiteľa odtrhnúť, a predsa je to len lož. Tak hovorí i sv. Pavel: Pohltená je smrť vo víťazstve. Kde je, ó smrť, osteň tvoj? kde je, ó peklo! víťazstvo tvoje? Strašiť ma samozrejme môžeš, ale len ako drevené strašidlo, nemáš však moc udusiť ma. Lebo víťazstvo tvoje, osteň i sila je pohltená v Kristovom víťazstve. Zuby síce môžeš vyceriť, ale zožrať ma nemôžeš, pretože nám Boh dal víťazstvo proti tebe skrze Krista. Jemu buď chvála a vďaka vzdávaná. Amen. — Takýmito slovami a myšlienkami, milá Matka, nech sa zaoberá Vaše srdce a ničím iným, a buďte vďačná, že Vás Boh k takémuto poznaniu priviedol a nenechal uviaznuť v pápežskom blude, kde nás učili stavať na našich skutkoch a na svätosti mníchov, a túto jedinú potechu nášho Spasiteľa, nie ako Tešiteľa, ale ako ukrutného sudcu a tyrana považovať, tak že sme sa od Neho k Márii a Svätým museli utiekať, lebo nebolo nám dovolené prijať od Neho milosť. Ale teraz to vieme inak skrze nekonečné milosrdenstvo Otca nášho nebeského, totiž, že Ježiš Kristus je našim Prostredníkom a Zľutovníkom, našim najvyšším Kňazom u Boha v nebesiach, ktorý nás každého dňa zastáva a v pokoj uvádza všetkých, ktorí v Neho veria. Nie je to On, ktorý by na nás žaloval a nám sa vyhrážal, pretože je Ten, ktorý nás zmieruje a zastupuje svojou vlastnou smrťou a svojou za nás vyliatou krvou, tak že sa Ho nebojíme, ale s celou istotou k Nemu prichádzajúc máme volať: Milý Spasiteľ, Ty sladký Tešiteľ, Ty verný Biskup našich duší! K takému hľa poznaniu Vás Boh milostivo povolal, máte tiež pečať a písmo Jeho, totiž Evanjelium, krst a svätú Večeru, a počujete tiež kázanie, že žiadne nebezpečenstvo a bieda Vám nemá uškodiť. Dúfajte teda a ďakujte s radosťou za takú veľkú milosť. Ten, ktorý to počal vo Vás, to iste milostivo dokončí. Pretože v takých veciach nemôžeme sami sebe pomôcť, teda od hriechu, smrti a diabla sa oslobodiť, tu vstúpil On, ktorý to lepšie pozná, vstúpil na naše miesto a dávajúc nám svoje požehnanie, zároveň nám prikazuje, aby sme Ho prijímali a nepochybovali o tom, lebo hovorí: A radosť Vašu, nikto neodníme od Vás. Nech udelí Vám teda Boh všetkého potešenia skrze Ducha a svoje sväté slovo pevnú, potešiteľnú a vďačnú vieru, aby ste všetku biedu blahoslavene mohla premôcť, a nakoniec pocítila i skúsila, že pravda je to, keď hovorí: Dúfajte, ja som premohol svet! Týmto porúčam Vaše telo i Vašu dušu do Jeho milosrdenstva. Amen. Modlia sa za Vás všetky moje dietky i moja Katarína, niektoré plačú a hovoria: Babička je veľmi nemocná. Milosť Božia nech je so všetkými nami. Amen.“

O niekoľko týždňov po obdržaní tohto listu Margaretha v blahoslavenom vyznaní svojej viery a pri vzývaní mena Božieho ticho zosnula v Pánu.

uverejnené v cirkevnom časopise Korouhev na Sionu r.1883 – mierne upravené.

Pokoj Vám!!

Komentovať