Humor spod kazateľnice

 VIVIT s.r.o. Kežmarok –  súkromné evanjelické vydavateľstvo  Mikuláša Liptáka sa tiež nedalo  zahanbiť a v r.2OOO, súbežne, alebo možno ešte skôr ako POLÁRKA, vydalo milú zbierku vtipov  a veselých príhod z cirkevného života s názvom: Humor spod kazateľnice. Autor je Ján Bunčák st.z Bratislavy. Veľmi cenné na tomto počine je to, že autor ho napísal vo vážnej nemoci, v opatere svojej  manželky Evy. Sám o tom napísal:"Túto skromnú publikáciu  venujem svojej drahej manželke za jej lásku a trpezlivosť, s ktorou ma opatruje  počas mojej choroby" . Tak tomu sa hovorí,  živé kresťanstvo…Klobúk dolu! Knižočku zostavil spolu so svojím synom  Jánom Bunčákom ml., evanj.farárom. Stojí za povšimnutie niekoľko myšlienok z úvodu:"Kresťan je človek ako každý iný. Citlivo reaguje na všetky životné situácie. Má čas na plač i smiech, na horekovanie i radosť.(Kazateľ 3,4) Nechýba mu zmysel pre humor, satiru či sebareflexiu". S tým sa do naozaj súhlasiť. Ak by sa niekomu zdalo, že niektoré vtipy po desiatich a viac rokoch musia mať "poriadnu bradu", tak si skúsme zopár prečítať:  

       -Pán Boh je chorý?- pýta a malý Jožko mamy.

       -Prečo sa pýtaš?- čuduje sa matka.

       -Pretože v novinách píšu, že Pán Boh pozval k sebe doktora Kováča.

  ……………………………………………..

      – Pán Lipa zomiera. Z posledných síl šepká manželke_

      – Prosím ťa, zavolaj kňaza, ktorý nás sobášil.

      – Ale prečo, drahý?

     – Chcem mu odpustiť.

………………………………………………..

       – Na ktorejsi cirkevnej slávnosti sme boli pri organe viacerí kantori na čele s Ing.leňaňom.

         Pán farár Juraj Holčík nám vtedy na záver ďakoval týmito slovami:

       – Ďakujem naším Božím kohútom za ich kantorskú službu!

                 Za milú zbierku  ďakujeme aj my.                                tbc

 

Komentáre k “Humor spod kazateľnice

  1. tabak

     -Haló?! Pán farár! Volám vám kvôli tomu, že môj syn dnes  nepríde na vyučovanie náboženstva. Má totiž chrípku…

    -Áno, ale o ktorého žiaka ide? 

    -O Janka Nebeského.

    -A s kým hovorím, prosím?

    –  S mojím otcom.

Komentovať