Tvrdá je táto reč…
Nebeský Otče, v mene Pána Ježiša Krista
predstupujeme pred Teba s prosbou, aby si
nám dal aj dnes poznať, že Tvoje slovo je
duch a život. Posilni nás Duchom z neba,
ktorý obživuje všetko zomdlené.
Prosíme, aby sme Ti aj naďalej dôverovali,
poznávali Ťa skrze vyjavenie v Synovi
a vyznávali Ho ako Pána pred svetom
bez bázne a strachu.
Chráň nás pred akýmkoľvek prejavom farizeizmu,
ale aj iškariotizmu, aby sme nezahynuli
duchovne v časnosti, ani vo večnosti. Amen
J 6, 66 – 71:
“ Vtedy mnohí z Jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať? (61) Keďže Ježiš vedel sám od seba, že Jeho učeníci reptajú na to, povedal im: Toto vás pohoršuje? (62) A čo, keď uvidíte Syna človeka, ako vystupuje ta, kde bol predtým? (63) Duch je, ktorý obživuje, telo nič neprospieva. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život. (64) Ale medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž od počiatku vedel, ktorí sú neveriaci a kto Ho zradí. (65) I riekol: Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec. (66) Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním. (67) Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť? (68) Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, (69) a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží. (70) Odpovedal im Ježiš: Či som si ja nevyvolil dvanástich? A jeden z vás je diabol. (71) Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo ten Ho mal zradiť, – jeden z dvanástich.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Verejná mienka je veľká sila. Verejná mienka nielen pomáha k získaniu pozemskej moci, ale je už sama o sebe silou. Za určitých podmienok pomáha získať rozhodujúci vplyv tomu, na čej strane stojí. Je diktovaním smeru, či prúdu v ktorom sa pohybujeme. Je vôňou atmosféry, ktorú “dýchame”. Nemyslím tým na atmosféru, čiže vzduch, ktorý dýchame pľúcami, ale ovzdušie, ktoré ovplyvňuje naše myslenie. Preto hovoríme: atmosféra bola vtedy, alebo tam: dusná, alebo naopak: radostná, alebo uvoľnená. Máme na mysli buď atmosféru v rodine, v cirkvi, alebo spoločnosti. Verejná mienka je mienkou verejnosti, čiže väčšiny. Verejnú mienku v našej dobe tvoria masmédiá. Preto možno rozumieť výroku, že “ten vyhráva bitku, na čej strane stojí rozhlas a televízia”, ako najsilnejšie masmediálne prostriedky. Súčasne však treba povedať, že verejná mienka ešte nemusí znamenať, že je to mienka správna, pravdivá, dobrá a požehnaná.
V dobe zemského pôsobenia Pána Ježiša vytvárali verejnú mienku medzi Židmi hlavne farizeji a zákonníci, lebo mali najväčšiu autoritu v národe. Vyplývala zo skutočnosti, že boli učiteľmi v národe. O správnom poznaní rozhodujú vedomosti, alebo ako sa dnes hovorí: informácie. Okrem tvedomostí z Písma, jedni i druhí zbierali a vyhodnocovali aj informácie o Ježišovi, o Jeho slovách, skutkoch a celom Jeho pôsobení.
Je prirodzené, že obyvatelia z Izraelských mestečiek a dedín mali informácie iba čiastočné. Počuli iba kusé zprávy o Ježišovi, kratšie, či dlhšie, a niektorí mali len jedonorazové skúsenosti s Ježišom, prípadne aj žiadne. Verejná mienka sa spočiatku nakláňala v dôvere k Ježišovi. Prečo?
Slová dnešného textu predchádza zpráva o nasýtení päťtisícového zástupu na brehu Tiberiadskeho mora.( J 6, 1-15)
V ľude rástla zvedavosť a túžba poznať, porozumieť to “nové učenie s mocou”, ktoré hlásal Ježiš. Nasýtenie zástupu, tento mocný div a skutok bol súčasne silným oslovením ľudí. Poče ľudí, ktorí vyhľadávali Jeho blízkosť rástol. Ježiš sa začal javiť ako vodca, ktorý nielen sľuboval, ale aj dával ľudu chlieb.
Pravda, s darom nasýtenia telesným chlebom Pán Ježiš podával aj “chlieb duchovný”, čiže slovo Božie. Mnohí si uvedomovali, že ak ide o posolstvo od Pána Boha, je to posolstvo dôležité, že ide doslova a do písmena: o život. A o život skutočne aj išlo. V istej chvíli však Ježiš povedal zástupom: ”Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň”. ( 6, 54) A k tomu doložil:
“ Kto mňa je, bude žiť skrze mňa”! (v.57 b)
Farizeji mali už predtým tvrdé námietky proti posolstvu Ježišovmu, keď hovoril o Otcovi, o sobote,alebo o poslednom súde. Tým viac odmietali slová a zasľúbenia, keď hovoril o jedení Jeho tela a pití Jeho krvi ako podmienke na získanie večného života. Vtedy aj mnohí z Jeho širšieho kruhu učeníkov povedali: “Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať”?( v. 60) A evanjelista Ján potom svedčí, že “odvtedy mnohí z jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním”. ( v.66)
Hľa, aká ťažká a dusná atmosféra tam zavládla. Mnohí v nevere odchádzali a ani v tom užšom kruhu učeníkov to nekypelo radosťou. Cítime, že verejná mienka o Ježišovi sa začala meniť. Dokona počujeme, že sa tam udialo prvé, veľké a hromadné “opúšťanie” PánaBola to veľká skúška viery, ktorá sa ešte vystupňovala vtedy, keď Pán Ježiš stál pred veľkňazmi a Pilátom.
Už tu sa Ježiš spýtal všetkých, aj svojich najbližších, osobitne vyvolených učeníkov: “Toto vás pohoršuje? A čo keď uvidíte ešte iné veci? – A potom sa otvorene pýtal: ”Či aj vy chcete odísť?
Bratia a sestry!
Odísť spod kazateľne Ježišovej, odísť od stola, ktorý prestieral a prestiera stále, je zrada na Pánovi. Zrada Jeho lásky a Jeho obete tela krvi pre ľudí, zrada spoločenstva s Ním a tak aj s Otcom nebeským. Táto zrada má svoje vážne dôsledky. Pán Ježiš sa preto aj nás vždy znova spytuje: Či aj vy chcete odísť?
Ľudia nielen prichádzajú, ale často veľmi ľahkomyselne odchádzaj od Ježiša, od Jeho Slova a od Jeho svätej Večere. Taká situácia sa opakuje v cirkvi po každých veľkých, výročitých sviatkoch, ale aj po konfirmačnej slávnosti. Tiež po cirkevných slávnostiach, keď príde do cirkevného zboru významný hosť ako slávnostný kazateľ a kde sú prítomné aj kamery a mikrofóny a preto sa tam objavia aj politici. Pre mnohých platí: skončí slávnosť, vypnú sa kamery, skončí sa náboženský život. Je to tak, ako keď po každej novej revolúcii príde utíšenie a letargia, niekedy aj tzv.normalizácia, čiže návrat k predošlému stavu. Potvrdí sa SZ príslovie: “Umyté prasa, do kaluže blata, alebo: vrátil sa pes ku svojmu vývratku”.
Pán Ježiš sa preto aj nás pýta: “Či aj vy chcete odísť?” Je to otázka”na telo”. Prvý dôraz je na slove: vy! – Aj vy chce odísť a plávať s prúdom? Kráčať s väčšinou?…Druhý dôraz Jeho otázky je na slove: chcete? Pán nikoho nezdržiaval nasilu a nemá sa to diať v Jeho cirkvi ani dnes. On svoju moc nepoužil na to, aby kohokoľvek zdržiaval pri sebe silou. On sa len pýta: Chcete? V slove je cítiť nemú výčitku a smútok.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Tak je to v cirkvi aj dnes a bude stále. Mnohí od Krista Pána odchádzajú, zrádzajú Ho, niekto sa možno len pohoršuje nad vernou zvesťou Jeho slova a zašomre: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať. Iní sa naľakajú vtedy, keď príde napätie a triedenie duchov…Vieme, že z našej cirkvi niektorí odišli do siekt, lebo sa im nepáči viera v slová Pánove: “Toto je moje telo…toto je moja krv”… Inokedy sa im zvesť evanjelia javí ako niečo slabé, radšej veria sebe a svojím skutkom ako sile evanjelia. Iní odídu, lebo sa boja nepriateľstva sveta, alebo posmechu z nemodernosti.
Za tých dvanástich, ktorí pri Ježišovi zostali vtedy, keď zvestoval
svoju rovnosť s Otcom, učeník Peter povedal a vyznal: “Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží”.
Mohli by sme povedať: že rozhodujúca je napokon kvalita.Treba však doplniť: viery! Kvalita dôvery v milosť Otca a v slovo a čin Ježišov. Z tých, čo odchádzali a odchádzajú aj dnes, by si iste každý našiel nejaké ospravedlnenie, alebo výhovorku, ktorý sa môže javiť zdanlivo ako cesta rozumná, niekedy dokonca ako cesta zbožnejšia ako cesta v spoločenstve našej cirkvi. Výhovorky si dokážu nájsť aj tí, ktorí sa vyberú na cestu zjavného hriechu. Nechceme hovoriť však o ich rozhodnutí. Dôležitejšie je, aby sme my, ktorí v spločenstve s Kristom Pánovom a v lodičke jeho cirkvi zostávame, vedeli nájsť ten pravý dôvod a zámer. Pomáha nám k tomu odpoveď apoštola Petra, ktorý nien za seba, ale aj za ostatných apoštolov vyznal: ” Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží”.
Takéto poznania a takáto skúsenosť viery je rozhodujúca. Kiež by sme ju všetci mali a osobne poznali, že sa oplatí byť a žiť s Kristom.
Preto nech je a zostáva pre nás Ježiš Kristus: cesta, pravda a život. V Ňom a skrze Neho máme nádej na život pravý tu v čanosti i nádej na život večný.
Napriek ťažkej prítomnosti, napriek skúškam, napriek vlnobitiu a búrkam časného života, zostaňme verní Pánovi. Je samozrejmé, že vidíme aj realitu hriechu v nás i mimo nás. Vidíme, že tak, ako to bolo v kruhu dvanástich, vždy sa nájdu väčšie, či menšie počty tých, ktorí odchádzajú. Aj my sami sme neraz slabý a hriešni, lebo nie sme stvorení z pevného “kovu”, ale len “z prachu zeme”. Pán Ježiš sa pýta: ”Či som si nevyvolil dvanástich? A jeden z vás je diabol. Povedal to o Judášovi…” Jeden z dvanástich – to je akési základné perceto iškariotizmu v Kristovej cirkvi v tomto svete. Nemalo by nás to však ani prekvapiť, ani zlomiť, alebo viesť k pokušeniu opusiť lodičku našej cirkvi.
Keď som bol žiak, boli sme na školskom výlete na Morave v priepasti Macocha, cez ktorú preteká riečka Punkva. Sprievodca nás po nej povozil na člne. V jednom momente si s nami zažartoval. Zhasol elektrické svetlo a povedal: A takto vyzerá jaskyňa v noci! Potom však rozkolísal čln a povedal: Sme na najhlbšom mieste tejto rieky: kto sa bojí nech vyskočí!” Je jasné, že by bol číry nezmysel, opustiť čln v ktorom sme sedeli.
Pán Ježiš nežartuje a nehovorí, pokiaľ ide o naše spoločenstvo s Ním: Kto sa bojí, nech vyskočí! Hovorí o sile viery, ktorú dáva Otec nebeský tým, ktorí ho prosia. Vyznávame, že “z vlastného rozumu a z vlastnej sily nemôžeme veriť v Ježiša ako Pána, ani k Nemu prísť…” (MK Dr.M.L.). Božie slovo nám otvára oči a dáva vieru, ktorou sa Ho vieme pridŕžať vždy a chráni nás pred pokušením opustiť Ho. Povzbuďme sa odvahou viery apoštolov, ktorá nás aj dnes inšpiruje a posilňuje: ” Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš a my sme uverili a poznali, že ty si Kristus, ten Svätý Boží”. Amen
4.nedeľa po Zjavení Krista Pána – 95/20 Ľubomír Batka st.
Slovak