Ozdoba kresťanskej služby

                  Ozdoba kresťanskej služby

Rôzne dary – rôzne služby,

jednu nádej z jednej túžby

utvrdzuj v nás, Kriste milý,

a ku službe popraj sily!

Ty sám nás uč dôstojne žiť

a čím vieme – blížnym slúžiť,

každý v svojom povolaní,

Spasiteľu milovaný!  Amen (M.R.)

R 12, 6 – 16:

     “Keďže však máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech ono súhlasí s vierou; (7) kto dar služby, nech slúži; kto dar vyučovania, nech vyučuje; (8) kto dar napomínania, nech napomína; kto dáva, nech dáva z úprimnosti; kto je predstavený, nech je horlivý; kto činí milosrdenstvo, nech je ochotný. (9) Láska nech je bez pokrytectva! Zošklivujte si zlé, pridŕžajte sa dobrého! (10) Naklonení v bratskej láske predbiehajte sa navzájom v úctivosti, (11) nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúci, slúžte Pánovi; (12) veseľte sa v nádeji; v súžení buďte trpezliví, na modlitbe ustaviční, (13) k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. (14) Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! (15) Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi! (16) Buďte vospolok jednomyseľní, nie namyslení, ale nízkym naklonení; nebuďte múdri len pre seba.” Amen 

     V službe Pánovej stojace rodiny, milí bratia a sestry!

    Dnešný svätý text je pokračovaním kázňového textu z minulej nedele (1.po Zjavení) a tak aj zvesť Božieho Slova nadväzuje na posolstvo z minule nedele o pravej službe Bohu tých, ktorí prijali Božiu milosť a uverili v narodeného Spasiteľa. Preto po prečítaní viacerých výziev apoštola Pavla, ktoré odzneli v dnešnom texte, môžeme na úvod pripomenúť a zopakovať jeho východiskovú výzvu a prosbu: “Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu”. (R 12, 1)

   V dnešnom posolstve o rozumnej službe cirkvi a tak aj našej službe je vhodné pripomenúť najskôr službu Pána Boha nám ľuďom, ktorá je prvotná, základná a prioritná. Spočíva v dare slova Božieho a v jeho zvestovaní ľuďom, ako aj v službe pomoci, ako ju Pán Ježiš dokazoval najmä voči slabým, chorým, núdznym a bezmocným ľuďom, počnúc od prvého divu služby v Káne Galilejskej, cez uzdravenie stotníkovho syna a mnohé ďalšie uzdravenia, nasýtenie zástupov, až po vzkriesenie Jairovej dcéry, mládenca v Naime a vzkriesenie Lazara. Všetko to boli skutky pomoci, ktoré boli súčasne predobrazom tých najväčších zasľúbení spojených s príchodom Božieho kráľovstva. Ježišova zvesť evanjelia bola už sama o sebe pomocou pre ľudí a na druhej strane všetky Jeho skutky pomoci boli oslovením človek a sveta, aby sa ľudia mohli rozhodnúť prijať Jeho osobu a dielo. 

    My, ktorí sme boli v Jeho sväté meno pokrstení a tak povolaní k nasledovaniu a prijatiu dedičstva, pripravenému v nebesiach, máme možnosť správne odpovedať na prejavanú Božiu milosť rozumnou službou Pánu Bohu. To je služba ktorá Mu jepríjemná. Nič rozumnejšie nemôže človek vymyslieť, ako nasledovať príklad Ježiša Krista. Slúžiť svedectvom Božieho slova. Jednak slovom napomenutia prostredníctvom zákona Božieho, ale aj svedčiť o moci evanjelia k spáse. K tejto službe slova môže a má pristúpiť služba diakonická, služba konkrétnej pomoci.  Práve tak sa to dialo už v prvotnom jeruzalemskom cirkevnom zbore, kde apoštolovia boli určení pre službu slova a pre službu pri obsluhovaní vdov a sirôt pri stoloch boli zvolení prví diakoni.

     Dnešné apoštolské svedectvo pripomína, čo jedna i druhá služba v cirkvi i v rodine potrebuje. Pri našej službe je potrebná: 

  1. sila lásky
  2. horlivá obetavosť
  3. a vytrvalé modlitby

     Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

    Pán Boh dal a dáva dary svoje milosti každému človeku. Dáva ich v širokej a pestrej palete. Dáva ich slobodne, ako sám chce. Sú to dary veľmi rôznorodé. Nie každý je obdarovaný rovnako, ale niekto viac, iný menej. Nikto však nie je neobdarovaný. Niet neobdarovaných ľudí, či už sú pokrstení a sú členmi cirkvi, alebo možno pokrstení neboli. Nejde o uniformitu, čiže rovnakosť, ale o rôznosť darov, ktorými si máme navzájom slúžiť.

    Pre život cirkvi je prioritná a základná služba Slova. Tú má na mysli dnešný text, keď spomína dar prorocký. Je to dar zvestovania Božej milosti, alebo schopnosť napomínať, tiež schopnosť iných vyučovať, prípadne schopnosť iných viesť, čiže stáť na čele zboru, alebo celej cirkvi. Kazatelia ale nemôžu “kázať sami seba”, teda zvestovať svoje názory, prípadne prezentovať názory nejakých filozofov ako vôľu Božiu, aj keby išlo o zdanlivo racionálne názory, ideje, alebo ideológie. “Proroctvo – nech súhlasí s vieru”, hovorí apoštol a má na mysli vieru, ktorú zvestoval a ponúkal Pán Ježiš. Jej základná stavebné kamene sú obsahom vierovyznania, ktoré volá dnes “apoštolské”, alebo Viera všeobecná kresťanská. 

     Sú iní, ktorí dokážu pracovať rukami, ale aj rozumne hospodáriť so zvereným majetkom, so spoločnými financiami, alebo inak prakticky konať, napríklad stavať, opravovať a udržiavať cirkevné budovy a stavby.

Apoštol Pavel pripomína, aby každá služba bola konaná predovšektým s láskou, podľa príkladu Krista Pána. O každej službe v prospech blížnych, či už v cirkvi, alebo v rodine má platiť: ”Naklonení v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti”.

Služba kresťanov nemá mať nič spoločné s rivalitou, s nevraživosťou, alebo závisťou. Ak sa niekde v cirkvi, v nejakom cirkevnom zbore prejavia lepšie výsledky, alebo krajší obraz cirkvi ako inde, majú pôsobiť spoločnú radosť všetkým. V čom možno súťažiť, je jedine úcta k blížnym, nie odmietanie alebo ponižovanie obdarovaných. 

      Bratia a sestry! Obrazom cirkevného zboru “v malom” je kresťanská rodina. Tu je zrejmé, že inak je obdarovaný muž ako žena a naopak. Pre pekné a trvalé fungovanie rodiny je iste potrebná služba oboch rodičov, matky i otca. Vítaná je obyčajne aj služba a pomoc starých rodičov. Ak by išlo iba o súperenie, alebo o snahu nakloniť si lásku a vďačnosť dieťaťa na jednu stranu, prináša to vždy napätie a hrozbu rozpadu. Rodičia, hoci sú inak obdarovaní, majú svoju službu konať pre dobro a šťastie všetkých.

      To isté platí aj v cirkevnom zbore, ktorý by sme mali vnímať ako jednu veľkú rodinu, kde a “radujeme s radujúcimi a plačeme s plačúcimi” a kde by sme “nemali byť múdri iba pre seba”.

   2. Milí bratia a sestry!

    V našej spoločnej a “rozumnej službe“ Pánu Bohu a blížnym je dôležitá aj dobročinnosť. Ide o podporu nielen domáceho cirkevného zboru, ale aj iných zborov. “Kto dáva, nech dáva z úprimnosti”, prihovára sa nám apoštolské slovo a upozorňuje nás na dôležitosť horlivej obetavosti.  “Nebuďte leniví v horlivosti” – platí dnes, tak, ako platilo v apoštolskej cirkvi, keď v jeruzalemskom cirkevnom zbore mali kresťania všetko spoločné. Neraz však mali aj spoločný nedostatok a preto bolo dôležité počuť a prijať usmernenie: “buďte k potrebám svätých (kresťanov) ochotní a k hosťom pohostinní”. 

     Toto všetko je súčasťou charitatívnej, alebo diakonickej služby kresťanov a cirkevných zborov od počiatku. V budúcich rokoch sa solidarita a spolupatričnosť zborov bude musieť stále viac posilňovať, pretože malé zbory budú zrejme strácať na sile, na početnosti členstva a ak nemá v nich chýbať tá základná služba, teda služba slova, bude dôležité posilniť našu horlivosť v obetovaní.

    3. Bratia a sestry!

    Týmito dôrazmi a poukazmi na službu cirkvi sme naznačili širokú škálu úloh a povinností, ktoré sú a budú pred nami a budú pravdepodobne narastať. Štát má v úmysle podporu cirkvám obmedzovať a nedá sa vylúčiť ani úplná odluka štátu od cirkvi. Táto vízia, alebo prognóza by z nás nemala robiť ustráchaných a malomyseľných ľudí. Pre nádejný a optimistický pohľad do nezaistenej budúcnosti je povzbudením aj tretie napomenutie, ktoré vychádza z apoštolského slova: ”Veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, na modlitbe ustaviční”

      Pri pohľade nielen do nového roku, ale aj do nového obdobia života cirkvi a cirkevných zborov je dôležitá pevná dôvera v Božiu moc a pomoc a tak aj pripravenosť k modlitbám a k prijatiu všetkého, možno aj nových skúšok z Božej ruky. A to v pevnej dôvere v Božiu milosť, ktorá sa nielen “zjavila” svetu, ale aj zostáva trvalo prítomná. Ďakujme za ňu a v službe slova a v diakonickej službe dokazujme silu lásky, horlivú obetavosť a vytrvalosť v modlitbách.

 Amen

2.nedeľa po Zjavení Krista Pána – Sob./Čáčov 89/20 – Ľ. Batka st.

Komentovať