Pravá služba Bohu

      Pravá služba Bohu

Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju milosť vyjavenú

v Tvojom milom Synovi a našom Pánovi Ježišovi Kristovi,

i za všetko požehnanie, čo sme prijali v uplynulých sviatkoch

v našich rodinách i v cirkevnom zbore.

Dnes nám opäť pomáhaj skúmať a poznávať lepšie

a dokonalejšie Tvoju svätú vôľu a potom podľa miery

udelenej viery konať to, čo je Tebe milé, blížnym dobré

a prospešné a čo vedie k dokonalosti a rastu Pánovej cirkvi

v tomto svete. Amen 

R 12, 1 – 5:

    “Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu.(2) A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste rozsudzovali , čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobé, milé a dokonalé.

   (3) Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery. (4) Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nevykonávajú tú istú činnosť, (5) tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristu, jednotlive však sme si navzájo údmi.” Amen

            V službe Pánovi stojaci bratia a sestry!

    Na začiatku prvých dní nového roku, keď ako kresťania prežívame pokračujúce obdobie vianočného kruhu a vianočné stromčeky ešte zdobia naše chrámy a naše príbytky, chceme počuť naliehavú prosbu apoštola Pavla, ktorá nás orientuje na každodený život v našich rodinách i v spoločenstve cirkvi. Sviatky, ktoré sme prežili, boli výzvou k prijatiu Bože milosti darovanej svetu v narodení Spasiteľa. Oslovili všetkých ľudí, aby zanechali staré vychodené cesty a cestičky ľudí tohoto sveta a boli pozvaním na novú, úzku cestu života. Cestu nasledovania Krista Pána vo viere, cestu služby diakona Štefana a cestu mudrcov od východu, ktorí sa poklonili Ježiškovi, obetovali Mu prinesené dary a potom sa inou cestou vrátili do svojej krajiny. K novému životu s Pánom nás pozýva aj prečítané apoštolské slovo. 

        Obeť života Pánovi je rozumnou službou Pánu Bohu. 

        Prejavuje sa:

  1. nepripodobňovaním tomuto svetu
  2. využitím darov na službu
  3. posilňovaním jednoty v Kristu            

       Bratia a sesty v Pánovi!

    Ak sa skutočne v našich srdciach “zrodil Kristus Pán”, ak sme Mu prichystali a obetovali svoje srdcia ako jasličky a príbytok a svoj život chceme prežiť v rozumnej službe Pánu Bohu, počujeme prosbu apoštola Pavla, aby sme sa nepripodobňovali tomuto svetu. Tento svet síce zdanlivo svätil Vianoce s nami a zdieľal výzvy k radosti, spieval koledy a piesne narodenému Dieťatku v betehemských jasliach, ale Ježiša neprijal. V skutočnosti Ho ani prijať nechcel, lebo cítil, že by musel zmeniť svoje myslenie a svoje konanie. Pijať Toho, ktorý prišiel pre nás, aby nám slúžil svojím životom, smrťou na kríži a svojím vzkriesením, znamená radosť trvalú, ale radosť vo viere a službe Pánu Bohu a blížnym ako celoživotnú úlohu. Znamená premenu, ktorá začína v srdci, v myslení a v duši človeka, ktorá má začiatok i pokračovanie nie z našich ľudských síl a schopoností, ale z moci Ducha Svätého. Iba tam, kde je v Ježišovi prijatá milosť a milosrdenstvo Božie, je snaha a pripravenosť človeka na nový život, ktorý nesie znaky posvätnosti. “My milujeme, lebo On prv miloval nás”, my slúžime, lebo On prv slúžil nám, my vydávame naše telá, naše životy na službu, lebo On, Boží Syn sa rozhodol prv obetovať za nás a pre nás svoj svätý život.

      Tento svet síce rád prijíma a siaha po Božích daroch a chce ich mať a vlastniť čo najviac. Ale neďakuje za ne. Utrie si ústa a pozerá, čo bude ďalším chodom na tanieri Božej lásky, ale o tom, ako s prijatými darmi správne naložiť nechce nič počuť. Myslí si, že je dosť múdry, že je dospelý a má právo žiť a konať podľa svojich predstáv a “rozumu”. Nechce sa rozhodovať a rozsudzovať podľa vôle Stvoriteľa, ale podľa seba. Deti tohoto sveta sa podobajú starému hrncu: zbytočne do neho leješ vodu, nikdy sa nenaplní, lebo má v hrdzavom dne plno dier, kadiaľ všetka voda vytečie. 

      Človek poztrebuje zmenu. To nie je iba politický slogan pred voľbami, ale skutočná požiadavka na nás. Potrebujeme nové myslenie, prestavbu, reformu – ale nielen v spoločenskom živote, ale aj v našom osobnom živote. Povedané slovami Malého katechizmu Dr.Martina Luthera, skutočný, znovuzrodený kresťan je ten, ktorý “každodenne mŕtvi starého Adama, starého človeka v sebe a denne povstáva ako nový človek, ktorý žije v čistote a spravodlivosti večne pred Bohom”. Premena “obnovením mysle” o ktorej hovorí apoštol Pavel, má nielen svoj začiatok, ale aj pokračovanie až do posledného dychu. Až po Pavlovské vyznanie: “Dobrý boj som dobojoval, beh  dokonal…” . Našou snahou má byť “premena mysle, aby sme rozsudzovali, čo je vôľa Božia,  totiž, čo je dobré, milé a dokonalé”. Kto zabudol hneď po Vianociah na Krista, zostáva ako kameň v rieke: je obmývaný vodou, ale voda do neho neprenikla. 

2. Obeť života Pánovi, ktorá je rozumnou službou Pánu Bohu je napredovaním vo viere a službou blížnym tými darmi, ktoré sme priali ako “charizmy” od Pána Boha. Každý bol obdarovaný nielen darčekmi pod stromčekom, ale aj osobitnými darmi od Pána Boha, ktoré majú slúžiť nám, ale aj našim blížnym. Nikto by nemal byť pyšný a hrdý a považovať svoje obdarovanie, svoje hrivny, alebo talenty za svoje vlastné zásluhy, na základe ktorých by sa človek mohol povyšovať nad iných, či dokonca nad Pána Boha. Ani ten najobdarovanejší a najcharizmatickejší človek si nemá o sebe myslieť “viac ako treba”. Nemá nič, len to, čo dostal od Pána Boha ako dar, alebo schopnosť, aby konal nejakú činnosť. Mnohí si myslia, že Pán Boh nedáva dary človeku, ľuďom, národom, alebo rodine a jednotlivcom. Všetko pripisujú sebe, alebo považujú za samozrejmé, ak v niečom vynikajú a sú viac obdarovaní ako iní. 

      Isteže deti tohoto sveta neuznávajú ani “Ježiška”, nechcú uveriť a prijať, že On prináša darčeky nielen na Vianoce, ale ani inokedy. Dary prijímajú, ale Dárcu nevidia, neuznávajú a preto ani nie sú schopní a ochotní sa podeliť s inými. Nechcú iným slúžiť, aby ich obdarovali svojou prácou, alebo výsledkami svojej činnosti. Apoštol Pavel kresťanom pripomína, že to tak nemá byť medzi nimi, teda v cirkvi. Cirkev je “telom Kristovým” a každý člen cirkvi, tak ako každý úd tela má inú schopnosť, ktorú koná. Je prirodzené, že všetky údy tela nevykonávajú tú istú činnosť, ale navzájom si slúžia. “Tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristu, jednotlivo však sme si navzájom údmi”. Toto videnie a vnímanie je tiež darom Ducha Svätého. Takto vidíme spoločenstvo cirkvi aj my a každé veriace srdce a veriaca duša. Prvotná kresťanská cirkev bola takýmto spoločenstvom a aj dnes má mať a niesť takéto a podobné znaky slúžiacej a pomáhajúcej lásky.

3.  Bratia a sestry v Pánovi!

     Obeť života Pánovi a rozumná služba Pánu Bohu zamená teda budovanie spoločenstva lásky, vzájomnej pomoci a služby. O prvých kresťanoch v cirkeevnom zbore jeruzalemskom je svedectvo evanjelistu Lukáša v Skutkoch apoštolov: ” A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné”. (Sk 4, 32) Dnes je už Pánova cirkev rozšírená po celom svete. Rozšírenie spoločenstva kresťanov je darom služby Ducha Svätého. Nie je už nutné, ale najmä možné, naplniť uvedený príklad doslovne. Našou úlohou je skôr zachovanie jednoty v jednom “spoločnom dome”, akým je napríklad aj naša ECAV. Napriek rozšíreniu počtu zborov, máme mať spoločné povedomie o “jednom tele”, totiž o jednote zborov a ich členov na celom území našej vlasti. Nie vždy však dokazujeme, že sme si navzájom údmi, že si slúžimi rôznymi darmi a že zachovávame jednotu vnútornú, ale aj vonkajšiu. Posilňovanie jednoty v Kristu Pánu je však našou prvoradou úlohou. Pán Ježiš chce našu jednotu. Za ňu prosí a prihovára sa u Otca za nás…

    Jednota v cirkvi má začínať v našich rodinách a v ich jednote. Nie je to žiaľ samozrejmosť, ani pravidlo. Rudolf Hrušínsky, herec a národný umelec v časopise Naša rodina raz napísal: ”Vždy si znovu, intenzívnjšie a s potešením uvedomujem, že mám dobrú ženu, dobré deti, dobré vnúčatá a niekoľko dobrých priateľov. A to je veľa”. Áno, to je naozaj veľa. A je to aj vôľa Božia pri nás. Boh Otec chce vždy to, čo je “dobré, milé a dokonalé”

      Vieme, že nie vždy sa nám budovanie jednoty v spoločenstve cirkvi darí. (Tým menej jednota v širšom ekumenickom horizonte.) Ak nás aj dnes mnoho vecí deprimuje a ohrozuje našu jednotu, vieme, že je to následok ľudskej slabosti a hriechu. Nemôže nás potešiť, alebo ospravedlniť, že v širšom kruhu našej spoločnosti je to podobné. Aj tu síce mnohí volajú po jednote, ale každý si ju predstavuje inak… 

       Ale nejednota v takom malom spoločenstve, ako je naša cirkev, je vážnym ohrozením jej existencie. Niektorí sú zlomení, deprimovaní a znechutení. V dnešnú nedeľu si však môžeme uvedomiť, že cirkev má byť ako jedna rodina. Taká rodina, v akej vyrastal aj Pán Ježiš po svojom narodení. Jeho prijatím ako Záchrancu prijímame Toho, ktorý nám ponúka milosť a pomoc pre  zachovanie spoločenstva s Otcom, ale aj pomoc pre spoločenstvo rodiny i našej cirkvi. Amen

        1.nedeľa po Zjavení Krista Pána – Sobotište 89/20 – Ľubomír Batka st.

Komentovať